V bránke: Brankár tímu Ellan Vannin, ktorý možno poznáte pod názvom Ostrov Man. Svoju nezávislosť odvodzuje ešte od Keltov.

Futbalový mišmaš: Keď neexistuje krajina, neexistuje ani národný tím. Naozaj?

Aj oficiálne neuznané krajiny majú svoj futbalový šampionát.

Zahraničie

Napätie na tribúne sa zmenilo na výkriky nadšenia. Fanúšikovia - nebolo ich viac ako dvadsať - dvíhali ruky, smiali sa a mávali zástavami. Zelené a biele pruhy, hviezdy, dlaň v červenom poli. „Ab-chá-zi-a, Ab-chá-zi-a,“ skandovali po góle, ktorý zmenil stav na 1 : 0. „Davajte, molodci!“

Futbaloví fanúšikovia z Abcházska nemajú veľa možností povzbudzovať svojich na medzinárodných turnajoch. Samostatnosť Abcházska je sporná. Hoci táto krajina reálne funguje, prevažná väčšina sveta ju neuznala a jej odtrhnutie od Gruzínska považuje za porušenie medzinárodného práva. A keď neexistuje krajina, neexistuje ani národný futbalový tím.

Neuznané krajiny súperili vo futbale: Felvidék pohorel, divokých Kaukazov upokojovala polícia

Skalní: Zopár fanúšikov povzbudzuje tímy neexistujúcich krajín s pivom v ruke.
Skalní: Zopár fanúšikov povzbudzuje tímy neexistujúcich krajín s pivom v ruke.
Jana Čavojská

Jedni áno, druhí nie

Celý svet hrá futbal. Naozaj? Problém neuznaných a čiastočne uznaných krajín, sporných území, etník bojujúcich za samostatnosť a národnostných či kultúrnych menšín, ktoré by sa rady ukázali svetu, sa prenáša aj do futbalu. Medzinárodná futbalová federácia (FIFA) ich za členov neprijme.

Lenže športovci sa nechcú zaoberať politikou. Chcú súťažiť. Zmerať si sily s ostatnými. Predstaviť sa medzinárodne. Niekedy sa cítia ukrivdene. Ako to, že Kosovo môže byť členom Medzinárodnej futbalovej federácie a Abcházsko nie, keď obe tieto krajiny sú uznané len čiastočne, pýtajú sa Abcházci. Ako to, že Faerské ostrovy môžu byť vo FIFA, ale Grónsko nie, hoci sú to ostrovy a patria Dánsku, zaujíma obyvateľov Grónska.

Opäť škandál vo futbale: Po Weissovi polícia rieši ďalšieho hráča

Irackí Kurdi sa už dávno cítia samostatní, na severe Iraku majú svoju autonómiu a v septembri budú hlasovať v referende za nezávislosť. A tiež chcú hrať futbal, hoci je tam už roky vojna. Sú tam i futbalisti z anektovaného Tibetu. Prečo by nemohli súťažiť? To isté sa pýtajú Rohingovia v Mjanmarsku, Sámovia vo Švédsku a Nórsku, obyvatelia ostrova Man, Tamilčania, mladí futbalisti z Náhorného Karabachu, občania indického Pandžábu, Ujguri, moslimská menšina na západe Číny, ľudia z ostrovov Kiribati a Tuvalu, Západosaharčania, Matabelelandčania a utečenci v Darfúre.

Svoj tím by mali radi aj Rómovia, hoci nemajú vlastnú krajinu. No a potom sú tu rôzne etniká, ktoré sa cítia kultúrne odlišné od majoritného obyvateľstva v krajinách, kde žijú, alebo obyvatelia zabudnutých území, vymazaných z mapy svetového futbalu.

Pre všetkých týchto futbalových outsiderov vznikla v roku 2013 CONIFA, Konfederácia nezávislých futbalových asociácií. A práve minulý týždeň prebehol v Severnom Cypre jej európsky šampionát. O pohár súťažilo osem tímov. Aj Felvidék zo Slovenska.

Jeden tím: Hráči Székelylandu a miestni malí futbalisti.
Jeden tím: Hráči Székelylandu a miestni malí futbalisti.
Jana Čavojská

Sponzori sa nehrnú

Nemec Sascha Düerkop (30) vždy miloval futbal a zbieral národné dresy. Keď už mal dresy všetkých národných tímov FIFA, pátral ďalej a zistil, že sú tu aj tímy, ktoré FIFA nechce. Postupne ich kontaktoval. „Na konferencii v Nemecku som potom zastupoval tím USA a vtedajšia federácia neuznaných krajín vyhlásila, že po desiatich rokoch končí. Tímy nás poprosili, aby sme s tým niečo urobili. Bol tam aj manažér Per-Anders Blind, terajší prezident CONIFA. Rozhodli sme sa založiť novú federáciu.“

Sascha v nej pôsobí ako generálny sekretár. „V skutočnosti sme všetci dobrovoľníci, aj letenky do Severného Cypru sme platili zo svojho,“ usmieva sa. „Na prvom svetovom šampionáte vo Švédsku som na ihrisku podával lopty a prezident CONIFA robil tímom šoféra.“

Odvtedy sa organizácia rozrástla zo šiestich členov na štyridsaťpäť. Sascha podniká do zahraničia okolo desať ciest ročne. Jeho vlastný džob vysokoškolského učiteľa matematiky sa pomaly dostáva do úzadia. Futbal ho však drží za srdce viac. Dúfa, že organizácii sa bude dariť a v blízkej budúcnosti sa v nej s ostatnými zamestnajú nastálo. Lebo sponzori sa do CONIFA zatiaľ veľmi nehrnú. „Každému prekáža minimálne jeden náš členský štát a vždy je to iný,“ hovorí Sascha.

Sascha Düerkop: Generálny sekretár CONIFA je v „civile“ matematik.
Sascha Düerkop: Generálny sekretár CONIFA je v „civile“ matematik.
Jana Čavojská

Prvýkrát u prezidenta

Turnaj v Severnom Cypre vôbec nevyzerá ako zbúchaný na kolene. Tímy a organizátori bývajú v honosnom prímorskom rezorte Acapulco. Na zápasy na štyri rôzne štadióny ich rozvážajú autobusy s policajnou eskortou. „Vždy sa snažíme nadviazať vzťahy s vládou krajiny, ktorá turnaj organizuje,“ vysvetľuje Sascha. „Keď turnaj zastrešuje vláda, môžeme zadarmo využívať štadióny a máme k dispozícii policajné eskorty.“

Spomína na Abcházsko. Vlani tam boli majstrovstvá sveta CONIFA. Vôbec prvý medzinárodný turnaj, ktorý sa v tejto krajine-nekrajine, uznanej len šiestimi štátmi prevažne v podobnej medzinárodnopolitickej situácii, udial. „Ľudia nám ďakovali na uliciach a deti prichádzali k černochom s otázkou, či sa môžu dotknúť ich nádhernej tmavej pokožky.“

Aj nadväzovanie oficiálnych kontaktov patrí medzi Saschove úlohy. „Na začiatku mi to bolo úplne cudzie. Spomínam si na prvú návštevu u prezidenta. Bol to prezident Náhorného Karabachu. Dve hodiny ma brífovali, ako sa správať podľa protokolu. Desať minút pred stretnutím som sa musel ešte rýchlo oholiť, lebo moje strnisko bolo vraj neprijateľné.“

O bronz: Hráč Székelylandu počas zápasu s výberom Abcházska.
O bronz: Hráč Székelylandu počas zápasu s výberom Abcházska.
Jana Čavojská

Proti absurdným krajinám

V CONIFA majú jasné kritériá, kto sa môže stať ich členom. „Pracovali sme na nich rok a pol. V zásade chceme umožniť hrať futbal každému. Ale musíme sa vyhnúť rôznym absurdným krajinám, ako je napríklad Sealand v Severnom mori alebo Liberland medzi Srbskom a Chorvátskom, ktoré v skutočnosti nemajú svoje územie alebo obyvateľov,“ vysvetľuje Sascha. Platí, že kto chce byť členom CONIFA, musí mať svoje teritórium, musí byť kultúrne, jazykovo alebo etnicky odlišný. Spadajú sem aj ostrovy a autonómne regióny. „Nedávno sme odmietli jeden brazílsky štát, pretože nebol kultúrne odlišný od zvyšku krajiny,“ pokračuje Sascha.

V CONIFA však po boku síce neuznaných, no fakticky existujúcich krajín, ako je Severný Cyprus, Náhorný Karabach, Podnestersko, Abcházsko či Južné Osetsko, hrajú tímy menšín, ktoré sa za štát nikdy nevyhlasovali, ani to neplánujú. Ako napríklad Felvidék, tím maďarskej menšiny zo Slovenska.

Etnickí Maďari majú štyri takéto tímy. Okrem Felvidéku Székelyland pre Maďarov z Rumunska, Kárpátalja pre Maďarov z Ukrajiny a Délvidék pre Maďarov zo Srbska. Rovnako tu hrá Padania z Talianska a Occitania či Nice z Francúzska. Frankonia z Nemecka nemala financie na členské - platí sa 500 eur ročne -, tak nemôže hrať turnaje, iba priateľské zápasy. Rovnako dopadol tím Rómov. Rómovia z viacerých európskych krajín sa nevedeli medzi sebou zhodnúť, kto vlastne bude hrať, lebo ten odmietal hrať s tamtým a podobne, a nevyzbierali sa ani na členské.

Stav nerozhodný: Hráči Padanie sa objímajú pred penaltovými rozstrelmi, ktoré rozhodnú o zlatej medaile.
Stav nerozhodný: Hráči Padanie sa objímajú pred penaltovými rozstrelmi, ktoré rozhodnú o zlatej medaile.
Jana Čavojská

Bez pasov a bez peňazí

Finančné problémy kvária mnohé z tímov. Často nemajú ani na to, aby cestovali na priateľské a kvalifikačné zápasy. Prepraviť letecky jedenástku, náhradníkov, trénera a manažéra nie je lacné. Veľa tímov pred turnajmi nemá ani možnosť spolu trénovať. Niektoré sa stretnú na sústredeniach, no sú aj futbalisti, ktorí prvýkrát spolu hrajú na turnaji.

Ďalším problémom sú víza. Napríklad tím Kórejcov z Japonska nemá nárok na japonské pasy. A najťažšia úloha bola dostať hráčov z Darfúru na majstrovstvá sveta do Švédska. Boli to chalani z utečeneckých táborov uprostred púšte. Ľudia, ktorí ušli pred vojnou, žijú v tých táboroch už roky a majú zakázané opustiť ich. Rodia sa tam deti, a tie nemajú žiadne doklady. Nieto pasy.

Pomohla Organizácia Spojených národov, vďaka ktorej sa podarilo vybaviť dočasné cestovné doklady a víza. Poslednú noc šampionátu však celá darfúrska reprezentácia opustila hotel a požiadala vo Švédsku o azyl. „Bolo to ešte pred tým, ako prepukla utečenecká kríza. Úrady nám povedali, že je to o. k. Ich žiadosti prešetria a ak majú dôvod na azyl, tak ho aj dostanú,“ hovorí Sascha. „Všetci sa vo Švédsku integrovali a dodnes hrajú futbal za Darfúr.“

Pred majstrovstvami sveta v Abcházsku riešil tím CONIFA ďalšiu zamotanú situáciu. Saschovi telefonoval gruzínsky veľvyslanec v Nemecku a upozorňoval ho, že takéto aktivity sú nelegálne. Existovalo riziko, že ak hráči z celého sveta vstúpia do Abcházska cez Rusko, nikomu z nich už gruzínske úrady nepovolia vstup do Gruzínska. Pred turnajom v Severnom Cypre sa Gruzínsko s námietkami ozvalo znova. Niektorí futbalisti, ktorí reprezentujú Južné Osetsko, hrávajú v gruzínskych ligových súťažiach, jeden aj v reprezentácii. Gruzínsko ich možno potrestá zákazom. Rovnako sa vyhrážal Azerbajdžan v súvislosti s hráčmi za Náhorný Karabach.

Futbal nie je politika

Apropo, politika. Sascha aj oficiálne dokumenty CONIFA striktne odmietajú miešanie politiky do futbalu. Chcú byť apolitickí. Tímy môžu mať svoje zástavy a hymny, ale prejavovanie politických názorov je zakázané. Nedovolili ani transparent s nápisom Nechajte nás vrátiť sa, ktorý na majstrovstvách sveta priniesli na štadión podporovatelia tímu Čagoských ostrovov. Keď ich Veľká Británia prenechávala Spojeným štátom, presídlila všetkých obyvateľov na Britské ostrovy. Dnes tam majú vlastný futbalový tím.

Lenže, ako sa vyhnúť politike v takej citlivej otázke neuznaných krajín? „Keď sa hrá futbal, hrá sa futbal.“ Sascha je striktný. „Ak existuje politický odkaz CONIFA, tak je to ten, že chceme každého na svete nechať slobodne sa identifikovať s tým, čo cíti. Napríklad ja som Nemec, ale viac ako s Nemeckom sa identifikujem s mestom, v ktorom žijem, a s Európskou úniou. Chceme spájať ľudí z celého sveta. A to mimo politiky. Neposudzujeme, či majú naši členovia nárok na politickú nezávislosť. Chceme ich jednoducho umiestniť na mapu sveta a dať im šancu, aby sa sami prejavili. Rozprávať o nich, aby ostatní o nich vedeli. Malo by to viesť k tomu, aby ľudia začali premýšľať o krajinách, menšinách a regiónoch, z ktorých pochádzajú.“

Víťazi: Tréner Padanie bozkáva pohár, trofej pre majstra Európy.
Víťazi: Tréner Padanie bozkáva pohár, trofej pre majstra Európy.
Jana Čavojská

Víťazný gól

Podobne to vidí Peter Varga, prezident klubu Felvidék. Združuje hráčov z juhu Slovenska kvôli tomu, aby hrali futbal, nie kvôli tomu, aby bojovali za autonómiu. „Dlho sme premýšľali o názve Felvidék. Či to nebude pre Slovákov urážlivé. Predsa len, táto história ešte nie je taká stará. Felvidék každý pozná, každý vie, kde sa nachádza, je to dobrá značka. Nakoniec sme sa rozhodli pre toto pomenovanie. Znamená pre nás, že ukážeme, že na juhu Slovenska historicky žijú aj Maďari a majú svoju kultúru. Pre hráčov reprezentovať Felvidék znamená dať do hry srdce. Lebo im za to nemôžeme nič zaplatiť. Majú z toho len zážitok.“

Peter Varga dodáva, že žiadneho Slováka, s ktorým sa stretol, názov Felvidék nepobúril. A tak, keď si chcú slovenskí hráči maďarskej národnosti zahrať futbal na medzinárodnom turnaji, robia to prostredníctvom CONIFA. Neskôr, v šatni na štadióne v Girne, mi futbalisti predstavia hráča, ktorý síce hrá za Felvidék, ale nevie ani slovo po maďarsky. Na webe jeho domovského klubu vraj hrdo informujú aj o jeho reprezentačných aktivitách za Felvidék. Okrem futbalu organizuje Peter Varga súťaž krásy Miss Felvidék. Dodáva, že víťazky reprezentujú Slovensko aj v zahraničí.

Inak, tímu Felvidéku sa veľmi nedarilo. Vybojoval si predposledné, siedme miesto. Horšie skončilo už iba Južné Osetsko. Tretí skončil Székelyland. Po napätom zápase s Abcházskom museli futbalistov z Kaukazu upokojovať policajti, keďže mali pocit, že im rozhodcovia ukrivdili, a chceli si to s nimi vyjasniť.

Finálový zápas odohral výber Padanie proti domácemu Severnému Cypru na štadióne v Lefkosii. Padania združuje niekoľko regiónov na severe Talianska v údolí rieky Pád. Po riadnom hracom čase bol výsledok nerozhodný a kopali sa penalty. Oba tímy boli na nohách. Severocyperský na pohľad pokojnejší, padanský s pravým talianskym temperamentom. „Če!“ „Je!“ kričali nadšení, keď ich spoluhráč strelil víťazný gól. Sú majstri Európy. Čo na tom, že neuznanej.

Zahraničie