Slobodný život digitálnych nomádov. Žijú, kde chcú a sú pánmi svojho času

Na úradoch stále nemajú vlastnú kategóriu a mnohí ich priatelia si myslia, že sú na dlhej dovolenke. Život týchto svetobežníkov však nie je len sloboda, ale aj práca a zodpovednosť

Zahraničie

Chceli by ste striedavo žiť v odľahlej tureckej dedine, na indonézskej pláži či v thajskom historickom meste? A pritom zarábať, ale byť zároveň pánom svojho času? Ak na to majú prostriedky, digitálni nomádi môžu žiť hocikde na svete. Domovov často majú viac. Alebo žiadny - iba ten batoh na chrbte, v ktorom si nosia celý svoj majetok vrátane neodmysliteľného laptopu. Digitálne nomádstvo vám umožní prežiť život podľa vlastných predstáv, ale nesie so sebou aj zodpovednosť za miesta, v ktorých budete zažívať pocit slobody.

Keňa: Edita a zebra v Národnom parku Hell’s Gate.
Keňa: Edita a zebra v Národnom parku Hell’s Gate.
ARCHÍV EDITY BEDNÁROVEJ

Kde je domov?

Predstavte si dom na okraji malej tureckej dediny Selimiye, takmer v horách. „Za nami je už len divá príroda a chodníky, kade chodia miestne ženy pásť kozy a ovce. A pred nami nádherný výhľad na záliv, ktorý sa stal lákadlom pre mnohých tureckých turistov v letnej sezóne,“ opisuje Ivana Grešlíková miesto, kde žila a pracovala tri mesiace na začiatku tohto roku. Na cestách žije s talianskym priateľom Giannim už viac ako tri roky. Spoločne vytvárajú blog Nomad Is Beautiful o zodpovednom cestovaní a ekoturistike. Ivana píše texty, Gianni fotí.

Edita Bednárová vymenila neziskový sektor, v ktorom pracovala prevažne na humanitárnych a rozvojových projektoch, za konzultovanie v oblasti projektového manažmentu pre mimovládky na voľnej nohe. Na otázky pre PLUS 7 DNÍ odpovedala z libanonského Bejrútu. „Nie som plážový typ, takže som tu v zimnom období, keď je v horách veľa snehu a celkom dobrá infraštruktúra na lyžovačku,“ hovorí o výhodách dvojmesačného pobytu v Libanone, kam ju vyslala slovenská neziskovka ADRA Slovensko.

Bejrút nie je typické miesto, kde sa zdržiavajú nomádi. „Internet tu nie je veľmi spoľahlivý, čo súvisí s výpadkami elektrického prúdu. Náklady na život sú vyššie ako v Bratislave,“ vraví Edita. Mesto je však podľa nej relatívne bezpečné napriek tomu, že v susednej Sýrii zúri vojna. Editino hodnotenie Bejrútu sa zhoduje s tým na známom Nomadliste.

Ide o webstránku so zoznamom miest, ktoré sú pre nomádov najvhodnejšie. Zoznam vytvárajú sami nomádi na základe mnohých kritérií, ako sú napríklad náklady na život, bezpečnosť, počasie, rýchlosť internetu. Dlhodobo na tomto zozname vedie thajské mesto Čiang Mai, ktoré je celosvetovou nomádskou mekkou. Napríklad česká Praha je takmer neustále v prvej desiatke rebríčka.

Mjanmarsko: Ak chcete kočovať, musíte počítať aj s presunmi vlakom.
Mjanmarsko: Ak chcete kočovať, musíte počítať aj s presunmi vlakom.
GIANNI BIANCHINI

„House sitting“

Edita išla do Libanonu, lebo tam dostala zákazku. Ivana a Gianni strávili tri mesiace v Turecku, pretože si ich vybrali na takzvaný house sitting, čiže starostlivosť o dom. „House sitting ponúka možnosť stráviť v jednom byte, dome pár dní, ale aj pár mesiacov alebo rok. Tých pár mesiacov je veľká výhoda, pretože sa nemusím presúvať a riešiť, kde budem spať o pár dní,“ vraví Ivana. Ak zvolíte house sitting, väčšinou nič neplatíte, prípadne zaplatíte za spotrebované energie. A pravdepodobne sa budete musieť postarať o domáce zvieratá či záhradu.

Okrem toho je veľkou výhodou, že ste v autentickom prostredí. „Žijeme mimo turistického chaosu, nakupujeme v obchodoch za lokálne ceny a máme väčšie šance pozorovať, aké zvyky majú miestni,“ pochvaľuje si Slovenka už tretiu podobnú skúsenosť. Mnohí nomádi si vyberajú miesta, kde sú pláže, aby mohli športovať - plávať či surfovať. Je však skupina, ktorá si sťažuje, že pracovať z pláže nie je praktické - pre slnko odrážajúce sa z displeja a pre piesok, ktorý sa vám môže dostať do počítača.

Záujem o miestne kultúry: Masajovia v dedinke pri Národnom parku Ngorongoro v Tanzánii.
Záujem o miestne kultúry: Masajovia v dedinke pri Národnom parku Ngorongoro v Tanzánii.
ARCHÍV EDITY BEDNÁROVEJ

Pracovať musia

Žiadna sloboda však nie je neobmedzená. Tú nomádsku obmedzujú napríklad peniaze. Musia si zarobiť na letenky či život v drahších krajinách, ako je tá naša. Ak sa rozhodnete nomádiť, môžete tak robiť aj vtedy, ak ste zamestnaný na plný úväzok v nejakej firme. Jednoducho pracujete online, len z takzvaného home officeu, ktorý môže byť na opačnom konci sveta. V tom prípade však môže byť problémom časový posun. Menej komplikované to majú ľudia na voľnej nohe - freelanceri, lebo nerozhodujú iba o tom, odkiaľ pracujú, ale aj kedy.

„Freelancing zaručí stálejší príjem, s prácou pritom môžem kedykoľvek prestať a po čase sa znovu do nej pustiť. Pracovné a voľné dni si určím sám a nemám žiadne dlhodobé a komplikované záväzky. Ak si poviem, že idem zarábať na dlhšiu cestu, tak viem dlhé dni pracovať a nadrobiť si,“ vysvetľuje výhody ľudí na voľnej nohe Lukáš Čech, ktorý má príjmy najmä z webdizajnu a tiež investuje na burze. Tí, ktorí sú zruční v informačných technológiách, sa online uživia zovšadiaľ.

„Musíš však byť dobrý v tom, čo robíš, a vedieť si nájsť a udržať zákazníkov,“ dáva radu potenciálnym nomádom. O práci digitálnych nomádov platí, že možnosti obmedzuje iba vaša vlastná kreativita. Väčšina nomádov neustále vymýšľa, ako robiť to, čo ich baví, tak, aby mohli viesť slobodný spôsob života. Martin Rosůlek precestoval časť oboch amerických kontinentov, Kanárske ostrovy, Maroko i časť Juhovýchodnej Ázie.

„Najprv som sa živil prácou pre klientov, online marketingom. Dnes zarábam najmä z afiliátov, najčastešjie z oblasti módy a cestovania,“ vraví vyštudovaný právnik. Príjem z afiliátov má aj Ivana a Gianni. „Ak si niekto objedná cez našu webstránku hotel alebo kúpi nejaký produkt, my z toho máme províziu bez toho, aby za to čitateľ zaplatil navyše,“ vysvetľuje blogerka. Ďalej poskytujú konzultácie v oblasti blogingu a píšu elektronických sprievodcov miestami.

House sitting: Stráženie vily v Turecku, Ivana je na terase.
House sitting: Stráženie vily v Turecku, Ivana je na terase.
GIANNI BIANCHINI

Networking a coworkingy

Sny o živote na opačnom konci sveta a rozbehnutí vlastného biznisu často narazia na tvrdú realitu. Rozbehnúť biznis, ktorý vás na cestách uživí, vyžaduje okrem kreativity odhodlanie, disciplínu a schopnosť zariskovať. Predstava, že sa vydáte s počítačom na cesty a hneď na ďalší deň začnete faktúrovať, je naivná, ba až utopistická.

Našťastie, dnes si vlastnú prácu po celom svete vytvára čoraz viac ľudí a navzájom sa podporujú. „Nomádska komunita - v našom prípade komunita cestovateľských blogerov - nám pomohla naštartovať sa,“ vraví Ivana. Ľudí rovnakej nátury našli v thajskom Čiang Mai. „Považujem to za jedno z top miest, kde sa digitálni nomádi môžu zdokonaliť v tom, čo robia. Organizovali sme tam s Giannim týždňové workshopy s ostatnými travel blogermi. V malých skupinách sme sa učili jeden od druhého. Teraz v tom pokračujeme online,“ spomína.

Okrem vzájomnej pomoci a učenia je podľa nej komunita nomádov psychickou podporou. „Pracovníci na slovenských úradoch na nás nemajú kategóriu, bývalí kolegovia si predstavujú, že sme na veľmi dlhej dovolenke, cudzí ľudia nám píšu správy, z čoho vlastne žijeme, a rodina sa pýta, ako dlho ešte plánujeme viesť takýto spôsob života,“ hovorí o tlakoch okolia, s ktorými sa stretávajú. Napriek tomu stojí za to tvrdo pracovať a vydržať. „Je to naozaj dobrý pocit, keď si po roku, dvoch môžete konečne vydýchnuť a vidíte, že celé úsilie malo zmysel,“ vysvetľuje Slovenka.

„Nie je nad to deliť sa o tipy a triky z prvej ruky, či už o konkrétnych krajinách, mestách a miestach, alebo aj o co-workingoch a ľuďoch v nich pracujúcich,“ pridáva sa Edita, ktorá spoluzakladala co-working v rodnej Prievidzi. Ide o model podnikania vo flexibilnom kancelárskom prostredí. Komunite nezávisle pracujúcich ľudí umožňujú zdieľať priestory, hodnoty, skúsenosti a nápady. „Sama som co-working potrebovala, keďže som sa po 15 rokoch vrátila do rodného regiónu a začala freelancovať,“ hovorí. Na Slovensku trávi aspoň štyri letné mesiace, lebo sa jej dobre nomádi aj tam.

Co-workingy sú zaručene miesta, kde nájdete ľudí s podobnými názormi a spôsobom života. Nie sú žiadnou novinkou na Slovensku ani v top destináciách digitálnych nomádov. „Najlepšie som sa zatiaľ cítil v KoHube na thajskom ostrove Koh Lanta. Najmä pre komunitu ľudí, ktorá sa tam stretla - organizátori, ale aj nomádi,“ odporúča Martin. „Destinácie a s nimi co-workingy sa dynamicky premieňajú. Stane sa, že nájdete rozdielne referencie na ten istý co-working počas sezóny a mimo nej,“ upozorňuje.

Čiang Mai: Workshop s blogermi.
Čiang Mai: Workshop s blogermi.
GIANNI BIANCHINI

Čo prinášajú?

Rozhodnúť sa, či sa na Bali vydáte v období dažďov alebo sucha, sa môže zdať ako kľúčová úloha. Čím dlhšie však budete nomádiť, tým menej závažná táto otázka bude. Naopak, čoraz viac nomádov si kladie dôležitejšiu otázku - čo môžu urobiť pre miestne komunity v krajinách, kde žijú. So slobodou sa totiž spája aj zodpovednosť - nielen tá za samého seba, ale aj za prostredie, v ktorom žijete. Či už je to Indonézia, Kolumbia, alebo aktuálne Slovensko.

„Ako cudzinci, ktorí sme v zahraničí len na návšteve, môžeme miestnych podporiť tým, že využijeme ich služby. Snažím sa ubytovať v miestnom guest house, nie v hoteli celosvetového reťazca, nakupujem čerstvé potraviny na trhoch, nie vo veľkých supermarketoch. Dávam prednosť miestnym autobusom, hromadnej doprave, nie agentúram, ktoré vlastnia expati,“ dáva tipy Ivana a upozorňuje na osobný aspekt.

„Dôležitý je úprimný záujem o kultúru, rešpekt, zvedavosť. Ak si kupujeme zeleninu od toho istého predavača, snažíme sa nadviazať osobný kontakt, pýtame sa na meno alebo na to, ako sa povie to, čo si kupujeme, v ich jazyku,“ uvádza príklady. Martin sa na svoj prínos pozerá ešte viac biznisovo. „Keď hovorím s miestnymi, snažím sa im ukázať cesty, o ktorých možno nevedeli,“ vysvetľuje.

„Napríklad so zamestnancom z co-workingu na Bali sme preberali možnosť vycestovať do zahraničia a získať tam prácu. Hoci majú internet, mnohým bránia urobiť rozhodnejší krok spoločenské predsudky, že je to nemožné a ťažké. Alebo rád podporím potulného predajcu a porozprávam sa s ním o tom, ako sa môže odlíšiť od konkurencie. A hoci s ním hovorím o predajných technikách, nechcem ho poučovať, skôr sa mu snažím povedať, ako sa v jeho krajine cítim, čo chcem nakúpiť,“ vraví Čech, ktorý o nomádení vydal knižku Digitálny nomád s praktickými tipmi pre tých, ktorí sa chcú na takú cestu vydať.

„Myslím, že fajn je nomádenie na dva-tri mesiace, aby človek pochopil krajinu a jej ľudí reálne spoznal,“ vraví Edita, ktorá okrem iného sprevádza krajinami východnej Afriky. Krok smerom k spoznaniu krajiny je ovládať jazyk. „Ak plánujem byť v krajine dlhodobo a daný jazyk sa používa v iných krajinách, pustím sa do učenia, lebo to má význam. V opačnom prípade sa vždy naučím ,iba‘ základy,“ vraví Slovenska, ktorá hovorí plynule po anglicky a po nemecky a dohovorí sa aj po španielsky, po svahilsky, po rusky a po taliansky.

Edita sa ako nomádka zaujíma o históriu, politiku a kultúru danej krajiny i regiónu. „Zároveň je dobré, keď nomádi rozumejú tomuto kontextu aj v rámci Európy a Slovenska - keď vedia citlivo vysvetliť a objasniť, prečo sa veci dejú tak, ako sa dejú. Nemusia nevyhnutne obhajovať globalizáciu, ale predchádzať xenofóbii je fajn,“ vraví.

Lukáš sa často vydáva na cesty, aby dobrovoľníčil, predovšetkým v záchranných centrách pre zvieratá. „Okrem toho, že dobrovoľníčením môžete znížiť náklady, čo je pri dlhodobom cestovaní dôležité, máte tiež možnosť ponoriť sa do miestnej kultúry alebo pracovať s exotickými zvieratami, ako je napríklad puma - niečo, čo sa vám nestane, keď cez dané miesto iba prechádzate,“ vraví východniar, ktorý potom o záchranných centrách robí prezentácie.

Opustené zvieratá: Ivana v záchrannom centre Lanta Animal Welfare v Thajsku.
Opustené zvieratá: Ivana v záchrannom centre Lanta Animal Welfare v Thajsku.
GIANNI BIANCHINI
Zahraničie