Stop hazardu: Brno prišlo o milióny eur. Klesla však kriminalita, nezamestnanosť a občania sú bohatší

Po zákaze herní prišla moravská metropola o zhruba 7,5 milióna eur. Klesla však kriminalita, nezamestnanosť a občania sú bohatší. Zvládne to Bratislava?

Zahraničie

Aj naše hlavné mesto sa rozhodlo definitívne skoncovať s herným priemyslom. Takmer z tristo prevádzok ani nie do roka zmiznú všetky výherné hracie prístroje a v priebehu ďalších mesiacov budú postupne ubúdať takzvané videohry a elektronické rulety. Dokopy takmer 2 800 strojov. Prevádzkovatelia herní protestujú.

Strašia, že tento „zábavný“ priemysel prejde do rúk mafie, že v Bratislave a okolí budú rásť nekontrolované čierne herne, že mesto príde o milióny eur, tisícky ľudí o prácu. Čaká nás však skutočne obdobie temna? Zašli sme na malú exkurziu do neďalekého Brna, kde dali stop hazardu už pred dvoma rokmi. Ako dopadli?

Hrajú výrazne menej

Moravská metropola sa zmenila. V minulosti tu hazard prekvital v centre, na sídliskách i v lokalitách, kde žijú sociálne slabší. Viac ako tritisíc automatov blikalo vo výpravných priestoroch s nápojmi zadarmo i v drevených búdach, kde vám nikto negarantoval nič. Našli sa ulice s desiatimi i viacerými prevádzkami. Za posledné roky väčšina zbalila krám. Z pôvodného počtu zostali asi len tri percentá so stále platnými licenciami. Zakrátko by mali zmiznúť aj tie. Spolu s čiernymi herňami.

Pár minút od centra, v ľudoprázdnej prevádzke jedného z lídrov herného priemyslu je niekoľko obrazoviek so športovými zápasmi. „Kasíno je zrušené,“ hovorí nám vyhadzovač. „Môžete si staviť na dostihy, futbal...“ Nedávno tu mali plno automatov i štamgastov. Dnes to vraj majiteľ drží len preto, lebo je mu ľúto podnik úplne zavrieť.

„Neviem, či zákaz hazardu má zmysel,“ prehodí mladý muž. „Veď vyrastajú kasína okolo Brna. A hrá sa aj v meste.“ Ukazuje na budovu za železničným prejazdom. „Tam majú stále normálne automaty.“ Skutočne.V malom zariadení je živo a mašiny sa krútia naplno. Sympatická čašníčka nám nevie povedať, či im ešte platí licencia, a netuší ani, dokedy bude mať prácu. Aj tak sa všetci divia, že ich ešte nezrušili. Oproti cez ulicu zase skúšame herňu s kvízomatmi, tváriacimi sa ako vedomostná hra.

Tá zíva prázdnotou. Staršia žena za pultom azda ani nemôže byť menej ochotná. Návštevnosť? „Dobrá! Inak by sme tu neboli,“ vyštekne a prestane si nás všímať. Skúšame teda sami, čo stroje robia. Áno, otázky sa skutočne zobrazujú, ale po chvíli zisťujeme, že ich môžeme ignorovať. Inak sa mašiny správajú ako bežné výherné prístroje.

Pomaly miznú

So zoznamom údajných ilegálnych herní sa presúvame z adresy na adresu. Pár ich stále žije. Do jedného zo sídiel takzvaného občianskeho združenia, ktoré vklady hráčov maskovalo ako dar, prichádzame neskoro. Donedávna fungovali ako „herňa v herni“. V hlavnej miestnosti stáli kvízomaty, po registrácii ste sa však dostali i do priestoru s klasickými automatmi. Počas našej návštevy je v podniku len pár hráčov mariášu. „Pred pár dňami stroje odviezli,“ informuje nás barmanka. ,,Zostali len kvízomaty.“ Odporúča nám „tipsport“ na rohu ulice. V ňom, v oddelených kójach hracie prístroje naozaj sú, obsluha tvrdí, že už rok čakajú na koniec.

Zachraňuje ich len fakt, že sa majitelia proti správnemu konaniu stále odvolávajú. Zatiaľ im prichádzajú hráči z celého okolia a z novej klientely nie sú práve nadšení.Iná situácia je v obchodnom centre Olympia, tesne za hranicou mesta. Tu obmedzenia neplatia. Veľká herňa s niekoľkými desiatkami automatov sa nedá prehliadnuť a hoci pri nich nevidíme nikoho, krupier sa na nedostatok práce nesťažuje. „Hráčov pribúda. Podobne ako v ďalších kasínach rastúcich okolo Brna. Tak dopadne i Bratislava.“ Pri zmienke o kvízomatoch znechutene hodí rukou. „Tie nikto nehrá. Ľudia chcú, aby sa to točilo, a nie aby museli rozmýšľať nad nezmyselnými otázkami.“

Posledné: V meste sú stále klasické automaty, ktoré majú platné licencie alebo fungujú nelegálne.
Posledné: V meste sú stále klasické automaty, ktoré majú platné licencie alebo fungujú nelegálne.
MATEJ KALINA

Čo hovoria občania?

Lidická ulica bola niekedy rajom hazardu. To je však minulosť. Predavač parkovacích miest, ktorý niekedy holdoval elektronickej rulete, si myslí, že je to len dobré. Ukazuje nám veľkú budovu pivovaru. „Tam stála azda najväčšia herňa v meste. Albánci menili peniaze, robotníci prichádzali o výplaty. Poznal som chlapíka, ktorý dostal prezývku Rýchlik, lebo vždy všetko rýchlo prehral. Raz sa mu za večer podarilo pustiť takmer 1,5 milióna.“

Aj ďalší okoloidúci stop hazardu vítajú. „Pre spoločnosť je to prínos,“ hovorí štyridsiatnik Zdeněk pracujúci v štátnej správe. „Mesto síce stratilo dosť peňazí, ale neprejavilo sa to v službách ani vo zvýšení poplatkov.“ Mladá mamička Tereza sa prisťahovala z obce Podolí, kde nedávno v hlasovaní odmietli výstavbu kasína. „Herne sa mi zdajú nemorálne,“ reaguje. Je presvedčená, že ani v Brne nikomu nechýbajú. „Všade by ich mali zakázať! Nerozumiem logike štátu a miest, ktoré z peňazí chudákov lepia svoje rozpočty,“ rozhorčí sa postarší muž. „Tešia sa z miliónov, ktoré im herne pohodia, ale kam idú stovky miliárd, ktoré ľudia prehrali?“

Menšia kriminalita

Poslanec mestskej časti Brno-stred Svatopluk Bartík uvažuje podobne. „Na to, aby do mestskej pokladnice prišla z herní jediná koruna, musia hráči prehrať dvadsať. Pri dvesto miliónoch, ktoré by sme do rozpočtu dostali, to ročne predstavuje štyri miliardy korún,“ počíta. Prechádzame spolu rušnými ulicami a poslanec nám ukazuje miesta, kde niekedy stáli herne. Vo väčšine sú už nové prevádzky. „Brno je o niečo chudobnejšie, zato má bohatších občanov. Nehovoriac o tom, že sa znížila kriminalita. Na hráčske prostredie sa totiž nabaľovali krádeže, predaj drog, prostitúcia. Vrátane nútenej.“ Vybavuje si príbeh dievčiny, ktorá sa nedokázala dostať z pazúrov obchodníkov s ľuďmi.

Organizácia pomáhajúca ženám núteným na prostitúciu pripravovala jej útek na miesto chráneného pobytu, všetko sa však vyriešilo likvidáciou herne, kde jej pasáci podnikali. Zo dňa na deň bola voľná. Debatujeme aj o problémoch, ktoré gambling prináša. O neschopnosti hráčov zamestnať sa, podnikať, splácať dlhy, o rozpadoch rodín, zbytočnej liečbe. „Aký má zmysel, keď herňa stojí rovno oproti východu zo psychiatrie?“ Bartík tiež popiera veštby o zvyšovaní nezamestnanosti. „V každej zatvorenej herni sa zakrátko otvorí nová predajňa, reštaurácia, kancelária. Naopak, zamestnanosť sa mierne zvyšuje a žije sa tu lepšie.“

Spokojný: „Brno je o niečo chudobnejšie, zato má bohatších občanov,“ hodnotí situáciu poslanec Svätopluk Bartík.
Spokojný: „Brno je o niečo chudobnejšie, zato má bohatších občanov,“ hodnotí situáciu poslanec Svätopluk Bartík.
MATEJ KALINA

Pomohol nový zákon

Svatopluk Bartík sa problematikou hazardu začal zaoberať ešte ako aktivista pred desiatimi rokmi. Prvým impulzom bolo zistenie korupčných vzťahov medzi samosprávou a zástupcami herného priemyslu, neskôr do očí bijúce porušovanie zákonov zo strany ministerstva financií a minimálna kontrola herní. „Štátny dozor bol nulový. Ministerstvo nielen nevymáhalo dodržiavanie zákona, ale vydalo tisícky povolení na prevádzku videoterminálov, ktoré legislatíva vôbec nepozná! A aby toho nebolo málo, ignorovali aj zákazy hazardu v obciach. Nepovolené hracie prístroje vystriedali videohry, ktoré spôsobujú ešte väčšiu závislosť.“

Podarilo sa im presadiť nový zákon, ktorý dáva silnejšie právomoci mestám aj bezpečnostným zložkám. Plánujú register hráčov či obmedzenia hier na internete. Vďaka novej legislatíve aj v Brne účinnejšie bojujú proti čiernym herniam. „Odhadujem, že celkovo je v nich okolo sto automatov, hlavne kvízomatov,“ hovorí poslanec, zatiaľ čo zostupujeme do podzemia jedného z podnikov v centre. Pri bare postáva partia počerných mladíkov a nedôverčivo si nás obzerá, v rohu bliká zopár opustených kvízomatov. „Za celé dva roky som videl jediného človeka, čo sa to pokúšal hrať.“

Razia

Natíska sa otázka, ako je možné, že aj po zmene zákona a dvoch rokoch nulovej tolerancie gamblingu stále, všetkým na očiach, nerušene funguje niekoľko nelegálnych herní. Polícia akoby nechcela vidieť. S poslancom sa teda dohodneme, že na jednu ich upozorníme a uvidíme, čo sa stane...Azda najfrekventovanejšia je blikajúca putika pri železničnej stanici. Za vchodom nachádzame asi dvadsať ľudí. Väčšina sa tiesni okolo elektronickej rulety. Kvízomat sa krúti len jeden. Muž v montérkach bezmyšlienkovite obracia symboly na obrazovke. Otázky, ktoré sa zobrazujú, preskakuje. „Odkiaľ by som vedel odpovede?“ smeje sa.

Na konci hry dostane šancu získať nejaké peniaze späť. Ak poskladá obrázok, ktorý mu mašina ponúka ako puzzle. „Chcel by som vidieť borca, ktorý to dá za 20 sekúnd dokopy,“ prehodí rezignovane a zamieri k pultu. Rozmeniť päťtisícku. Vychádzame von a poslanec dvíha telefón. Oznamuje strážcom zákona nelegálny hazard. Netrvá ani desať minút a dvaja muži v uniformách vyjdú z dverí rovno vedľa herne! Zdajú sa zaskočení. Akoby nevedeli, čo od nich chceme. Spájajú sa s dispečingom, ten povolá aj zásahovú jednotku mestskej polície.

Nakoniec vojdú dnu, odfotia automaty a s poslancom spíšu protokol. Ten postúpia colnej správe, ktorá jediná môže zasiahnuť. A herňa veselo šliape ďalej. Veď najprv musí prísť kontrola, potom správne konanie, možno sa majiteľ niekoľkokrát odvolá... a dovtedy predsa môžu zarábať. Poslanec z toho nerobí drámu. „Nikdy sme netvrdili, že čierny hazard sa podarí okamžite zlikvidovať. V porovnaní s minulosťou je to však zanedbateľné percento.“

Potrebujú čas

Aký bude ďalší osud staničnej putiky? Vedúci odboru dohľadu colnej správy Jan Ondrášek nám tvrdí, že náš podnet preveria a majiteľ môže skončiť až s päťdesiatmiliónovou pokutou. Čo však tie ďalšie, ktoré sme ani nemuseli veľmi hľadať? Čaká takáto patová situácia aj Bratislavu? Hovorkyňa Colného úradu pre Juhomoravský kraj Lada Temňáková zdôrazňuje, že všetko si žiada svoj čas. Dozor nad hazardom pridelil colníkom až nový zákon. „Za tri mesiace nemožno zlikvidovať všetky nelegálne herne,“ vysvetľuje.

„Museli sme sa v problematike zorientovať, zmapovať situáciu, aktualizovať databázy. Veď len v Juhomoravskom kraji pôsobí asi stovka subjektov zameraných na hazardné hry. Napriek tomu sme vykonali štrnásť kontrol a zadržali vyše šesťdesiat automatov.“ Problém je, že po každej úspešnej akcii nasleduje správne konanie, odvolania, všetko trvá... Kvízomaty sú samostatná, pre niekoho sporná kategória. Majitelia herní totiž tvrdia, že nejde o hazard, ale o vedomostnú hru. Vedú sa o tom právne spory a súdne procesy. Žiadny z nich ešte neskončil. Vlastne sa čaká, kým padne prvý verdikt...

Policajti v akcii: Na náš podnet privolal dispečing k herni na stanici železničnú i mestskú políciu. Napriek ich kontrole sa hralo ďalej.
Policajti v akcii: Na náš podnet privolal dispečing k herni na stanici železničnú i mestskú políciu. Napriek ich kontrole sa hralo ďalej.
MATEJ KALINA

Samé pozitíva

Námestník primátora Brna Matěj Hollan má otázku kvízomatov dávno vyriešenú. „Sú jednoznačne nelegálne a aj keď sa okolo nich polemiky naozaj vedú, colný úrad sa nemôže vyhovárať.“ Hollan patrí k hlavným iniciátorom zákazu hazardu v moravskej metropole. „Herne nemajú nič spoločné s normálnym podnikaním. Len generujú patologických hráčov a parazitujú na chorých ľuďoch,“ hovorí. „Ich existencia bola úplne nezmyselná a to, že sme ich zlikvidovali, mestu prospelo. Napriek strate v rozpočte sa v tom zhodujú všetci poslanci.“ Myslí si, že polícia doteraz neurobila dokopy nič a je rád, že kompetencie získali colníci. Tak sú pravidlá konečne jasné.

„Určite by malo väčší efekt, keby sa hazard zakázal na úrovni štátu," pokračuje. „Zatiaľ chceme tlačiť aspoň na to, aby sa súčasný zákon ešte sprísnil.“ Prekáža mu, že polícia nemôže herne zatvoriť, ako to robia napríklad vo Viedni. Tak mnohé záťahy vyjdú naprázdno. Stáva sa, že colníci automaty zhabú a o pár dní sú tam nové. V súvislosti s hrozbami, o ktorých hovoria predstavitelia herného priemyslu v Bratislave, podotkne: „To sme počúvali aj u nás. Treba mať na pamäti, že okrem straty v mestskom rozpočte prinesie zákaz hazardu už len pozitíva.“

Lepšia cesta?

Zástupcovia herného priemyslu v Česku, rovnako ako u nás, uprednostňujú reguláciu pred zákazmi. Tie totiž, podľa nich, ženú hráčov do nelegálneho prostredia, alebo na internet. Peniaze budú míňať naďalej, ale štát ani mestá z hazardu nebudú mať žiadne príjmy. "Hoci sme viaceré mestá varovali a dokonca v siedmich z nich sme usporiadali konferenciu ´Hazardovanie s hazardom´, došlo na naše slová a všade sú čierne herne. V Brne desiatky. O všetkých však nemožno mať prehľad, pretože mafie sú vždy krok pred represiou štátu," reaguje Petr Vrzáň zo Združenia prevádzkovateľov centrálnych lotériových systémov a ďalších hier SPELOS. Ako pokračuje, ich združenie pred niekoľkými rokmi podalo trestné oznámenie na občianske združenie "Život je hrou" (spoločnosť nelegálne prevádzkujúca hracie prístroje na mnohých miestach ČR. Podľa českej tlače ho vlani súd zrušil, pozn. red.). "Polícia urobila niekoľko razií, zadržala stovky automatov a odvtedy vyhodnocuje, spracúva posudky a vypočúva," tvrdí Vrzáň. "Medzitým sa organizátori nelegálneho hazardu preskupujú do nových prevádzok, ktoré priebežne vznikajú a zanikajú...". Zdôrazňuje, že jediným riešením je regulácia, ktorá sama o sebe vylučuje vznik čiernych herní, pretože každý hráč pôjde radšej do legálnych a kontrolovaných priestorov.

Našinci sú opatrnejší

Na Slovensku sa k zákazu hazardu odhodlali zatiaľ len obce a menšie mestá. Prvou mestskou lastovičkou bol Sabinov. Ich trápili hlavne sociálne prípady, ktoré svoje dávky od štátu sypali do mašín a okupovali nielen herne ale aj ich okolie. Krik, hádky a výjazdy mestskej polície boli už pravidlom a domáci toho mali plné zuby. Hráči neboli schopní platiť poplatky mestu a ich dlhy rástli. Tak poslanci v roku 2012 herne zakázali. "Prišli sme zhruba o osemdesiat až stotisíc eur ročne, na druhej strane sa platobná disciplína týchto ľudí zlepšila a ušetrili sme aj na výjazdoch polície," hovorí primátor Peter Molčan. "Prevádzky zmenili zameranie, nezamestnanosť sa nezvýšila, žiadne nelegálne herne nevznikli a hlavne občania sú spokojní."

V Ružomberku zákaz presadili vlani v septembri. "Mesto stratí zhruba 350-tisíc euro a o prácu príde deväťdesiat ľudí," vyratúva asistent primátora Michal Praženica. Podnikatelia sú trochu vystrašení, čo s uvoľnenými priestormi, ale ani tu čierne herne zrejme nehrozia. "Sme malé mesto a nemyslím si, že by sa tu našli ľudia, ktorí by do niečoho takého išli." Ako dodáva, patologickým hráčom asi obmedzenie nepomôže, ale pre mladú generáciu má určite zmysel. Aj Levoča prijala vôľu občanov a začiatkom tohto roka automaty z mesta vykázala. Primátor Milan Majerskýhovorí o ročnom výpadku 46 tisíc eur. "O vzniku nelegálnych herní nemáme informácie," reagoval stručne.

A Bratislava? Podľa Ivety Kešeľákovej z oddelenia komunikácie a marketingu bratislavského magistrátu im bude v rozpočte chýbať asi 3,2 milióna. "Všetko sa však nedá merať peniazmi. Rozvrátené rodiny, zničené životy, poškodené celé komunity a susedstvá... To nestojí za žiadne výnosy," pripomína.

Zahraničie