Našiel sa otec?

Pôvod Ježiša podľa evanjelií a z pohľadu vedcov

18.12.2009

Keď sa na sklonku vlády Herodesa Veľkého niekedy v rokoch sedem až štyri pred naším letopočtom narodil neznámej chudobnej židovskej žene v galilejskej dedine Nazaret syn, nik netušil, že to bude najznámejší novorodenec v histórii ľudstva. Ježiš Kristus. Zakladateľ najpočetnejšieho náboženstva na svete.
O historicite Ježiša Krista síce nik nepochybuje, no okolo jeho osoby a života je stále veľa nejasností. Napríklad presný dátum jeho narodenia nikdy nebol známy. Rozhodla o ňom až cirkev. Tak, aby sa jej to hodilo do kariet. V štvrtom storočí určila, že nech to už bolo kedykoľvek, narodenie Božieho syna sa bude sláviť dvadsiateho piateho decembra. Teda v deň, keď pohania oslavovali sviatok boha Slnka Mitra. A tak to vo väčšine sveta zostalo dodnes. K výnimkám patria pravoslávni veriaci, ktorí oslavujú Ježišove narodeniny, a teda aj Vianoce, šiesteho januára. Okrem dátumu narodenia je však záhad s jeho príchodom na svet viac.

Záhadná rodina:

Kto boli Ježišovi rodičia? Ako žili? Kto bol skutočným otcom Ježiša? Podľa evanjelií, teda aspoň podľa Matúšovho a Lukášovho, otehotnela Mária bez toho, aby mala pomer s mužom. Hoci rozprávanie o tom sa v každom odlišuje.
Matúš píše, že Mária sa zasnúbila s Jozefom už ako tehotná. Keď to Jozef zistil, chcel sa s ňou v tichosti rozísť, aby ju nevystavil hanbe. Keď premýšľal, ako to urobiť, zjavil sa mu vo sne anjel a povedal: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš, lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.“ Jozef poslúchol „prijal svoju ženu, neobcoval s ňou, kým neporodila syna, a dal mu meno Ježiš“.

Inak podáva udalosť Lukáš:

„Potom v šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta Nazaret k panne, zasnúbenej s mužom, ktorý sa menoval Jozef a bol z domu Dávidovho; panna sa volala Mária.“ Oznámil jej, že našla milosť u Boha, porodí syna a dá mu meno Ježiš. „Bude veľký, synom Najvyššieho sa bude volať, a Pán Boh mu dá trón jeho, otca Dávida.“ Mária namietala, že nemala ešte muža, ale anjel ju upokojil „... a riekol: Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho zatieni ťa; preto aj to, čo svätého narodí sa z teba, bude sa volať Syn Boží“.
U Matúša si anjel vybral na oznámenie nie bežnej udalosti Jozefa, u Lukáša Máriu. Iba títo dvaja evanjelisti hovoria o pôvode Ježiša z panny. Zvyšní dvaja autori novozákonných evanjelií, teda Marek i Ján, sa tejto otázke radšej vyhli. O narodení Ježiša nehovoria nič a rovnako sa nezmieňujú o jeho otcovi.
Evanjelista Marek dokonca píše o Ježišovi len ako o synovi Márie. V súvislosti s jeho návratom do Nazaretu nájdeme v najstaršom z evanjelií túto pasáž: „Nie je to azda ten tesár, syn Márie a brat Jakuba, Jozefa, Júda a Šimona? A nežijú jeho sestry medzi nami?“ Je to veľmi nezvyčajné, pretože v judaizme deti vždy označovali ako syna alebo dcéru určitého otca a nie matky. Ide teda celkom zrejme o poukázanie na skutočnosť, že Ježišov skutočný otec je neznámy.

Neľahké hľadanie pravdy:

„Milióny kresťanov vidia v predstave, že Ježiš bol počatý v normálnom procese ľudskej sexuálnej reprodukcie, aj keď nejako Bohom posvätenej, škandalózne, ak nie otvorené kacírstvo,“ píše v knihe Ježišova dynastia americký archeológ a vedúci Katedry biblických štúdií Severokarolínskej univerzity v Charlotte profesor James D. Tabor. Upozorňuje, že hoci iba Matúš a Lukáš potvrdzujú pôvod Ježiša z panny a toto tvrdenie sa nikde inde v Novom zákone nevyskytuje, viera, že Máriina ťarchavosť vznikla Božím zásahom bez akejkoľvek účasti muža, sa v ranom kresťanstve premenila na fundamentálnu teologickú dogmu.
História však na také niečo nesmie brať ohľad. Keďže je samou svojou podstatou otvoreným procesom skúmania, nemôže byť viazaná nijakými dogmami viery. „Historici sú zaviazaní skúmať akýkoľvek dôkaz, ktorý máme k dispozícii, dokonca aj vtedy, ak by takéto objavy mohli niektorí pokladať za šokujúce alebo svätokrádežné,“ tvrdí J. D. Tabor. „Východiskovým predpokladom historika je fakt, že všetky ľudské bytosti majú biologickú matku aj otca a Ježiš nemohol byť v tomto ohľade výnimkou.“

Adoptívny otec:

Zmienky o nemanželskom pôvode Ježiša sa vyskytujú v takej či onakej forme vo všetkých evanjeliách. Podľa Biblie bol Jozef Máriiným mužom, mal s ňou niekoľko detí, no nie Ježiša, ktorého Mária porodila ešte pred ich sobášom, keď boli počas sčítania ľudu v Betleheme. Jozef bol teda len adoptívnym otcom novorodenca. V tom sa zhodujú všetci štyria jeho životopisci. No ak bol Jozef len adoptívnym otcom Ježiša, kto bol tým biologickým?
Už sme spomenuli, že Matúš a Lukáš sa otázku Ježišovho otcovstva snažili vyriešiť tvrdením o Duchovi Svätom. Takéto vysvetlenie, spolu s tvrdením, že Mária zostala pannou navždy, teda aj po narodení Ježiša, však dnes robí problémy aj mnohým oddaným a veriacim kresťanom. Napokon - nestotožňujú sa v tom celkom ani jednotlivé cirkvi. Rozdielny pohľad na Máriu a jej večné panenstvo majú napríklad protestantská a katolícka cirkev.
Ak by malo platiť, že „Blahoslavená Panna Mária“ bola „navždy panna“ a nemala nikdy nijaké sexuálne skúsenosti s mužom, znamenalo by to, že biblické  rozprávanie o Ježišových bratoch a sestrách je klamstvo. Ale prečo by potom autori biblických textov týchto súrodencov spomínali? A dokonca nie raz? Profesor Tabor, ktorý vyše tridsať rokov študoval kresťanské dokumenty a viedol aj archeologický výskum v Izraeli, píše: „Učenie
o večnom panenstve nemá jednoducho oporu ani v Novom zákone, ani v najranejších kresťanských vyznaniach viery. Prvá oficiálna zmienka o tejto predstave sa vyskytla až roku 374 nášho letopočtu u kresťanského teológa Epiphania.“ A dodáva, že väčšina ranokresťanskej literatúry spred konca 4. storočia nášho letopočtu pokladá za samozrejmosť, že Ježišovi súrodenci boli prirodzene zrodenými deťmi Jozefa a Márie.

Syn rímskeho vojaka?:

Už v časoch krátko po Ježišovej smrti kolovali chýry, že Mária mala Ježiša s rímskym vojakom, ktorý sa volal Pantera. Autorom asi najstaršej verzie tohto príbehu je helenistický filozof Celsus, ktorý vo svojom diele O pravom učení napísanom okolo roku 178 nášho letopočtu uvádza, že Mária „oťarchavela od rímskeho vojaka menom Pantera“ a jej manžel ju vyhnal ako cudzoložnicu. „Je nepravdepodobné, že by si Celsus vymyslel toto meno alebo zamestnanie muža, o ktorom tvrdí, že bol biologickým otcom Ježiša,“ môžeme sa dočítať v Ježišovej dynastii. Celsus podľa neho len zopakoval to, o čom sa rozprávalo v určitých židovských kruhoch.
Meno Pantera sa však v súvislosti s Ježišom vyskytlo aj predtým. Dokonca už koncom prvého storočia nášho letopočtu. Významný rabín Eliezer ben Hyrcanus hovoril o učení, ktoré mu zveril „v mene Ježiša, syna Panteru“, istý galilejský nasledovník Ježiša menom Jakub. Onoho Jakuba pritom viacerí odborníci identifikujú ako vnuka Júdu, Ježišovho najmladšieho brata. Išlo teda o človeka, ktorému boli nepochybne známe pomery a vzťahy v Ježišovej rodine.

Nemecká stopa:

Začiatkom minulého storočia uverejnil profesor teológie na univerzite v Heidelbergu Gustav Adolf Deissmann odborný článok o rozličných antických nápisoch s menom Pantera. Dokazoval v ňom, že išlo o často používané meno najmä medzi rímskymi vojakmi. Spomenul aj náhrobok objavený na rímskom cintoríne v Bingerbrücku. Je na ňom meno istého Tiberia Julia Abdesa Panteru. Podľa nápisu na kameni vojak zo Sidonu bol príslušníkom 1. kohorty lukostrelcov a zahynul vo veku šesťdesiatdva rokov.
Sto rokov po Deissmannovi pridal ďalšie podrobnosti historik a archeológ Tabor. Abdes Pantera pochádzal z oblasti, kde žila Ježišova matka Mária, bol jej súčasníkom a nedobrovoľne opustil Galileu práve v období Ježišovho narodenia, keď jeho kohortu premiestnili najskôr do Dalmácie a potom do pohraničných oblastí Rímskej ríše na sútoku Rýna a Nahe. Padol tam ako tisíce rímskych vojakov v niektorom z bojov na hraniciach Germánie.
Nemohol byť práve spomínaný Tiberius Julius Abdes Pantera tým neznámym biologickým otcom Ježiša?

Priamy dôkaz nejestvuje:

„Pantera bol rímsky vojak, možno Žid, pochádzal zo Sýrskej Palestíny severne od Galiley, bol súčasníkom Márie, Ježišovej matky. Takže máme to správne meno, správne zamestnanie, správne miesto a správny čas,“ uzatvára otázku Ježišovho možného otca vedec. K tým „za“ sa pridáva ešte aj ďalšia zaujímavosť týkajúca sa časti mena mŕtveho rímskeho vojaka. Abdes je podľa odborníkov latinizovaná verzia aramejského mena Ebed, čo znamená Boží sluha.
Priamy dôkaz, že lukostrelec Pantera pochovaný na starom rímskom bingerbrückom cintoríne je otcom Ježiša, však nejestvuje. Ten by mohli poskytnúť testy DNA, dnes bežne používané pri určovaní otcovstva. Na to však nie sú k dispozícii identifikované telesné pozostatky.
A tak aj naďalej zostane právom vyslovovaná námietka - nie sú to všetko len odvážne špekulácie? Možno áno a možno nie. Pripomeňme, že vo svete archeológie sa vyskytli veľakrát omnoho neuveriteľnejšie objavy, keď bolo indícií ešte menej. Veril vari svojho času niekto Schliemannovi, keď tvrdohlavo trval na svojom, že Trója existovala? A on ju napokon vykopal. Či netvrdili Carterovi odporcovia, že v egyptskom Údolí kráľov už niet neobjavenej hrobky, no on, spoliehajúc sa na jedinú črepinu s menom Tutanchamóna, napokon našiel vari najväčší archeologický poklad všetkých čias?    n