Secesia a sex

V šatni viedenského Pavilónu secesie si odkladáme kabáty. Upozorňujú nás, že dnes je erotická noc a vo vyzliekaní by sme mali pokračovať

19.03.2010

Na pódiu  tancuje niekoľko striptérok, sporo odetí návštevníci popíjajú, túlia sa k sebe, niektorí sa bez zábran oddávajú sexuálnym hrám. Dva páry odkladajú drink a utiahnu sa do osobitných miestností, aby si intímne chvíle vychutnali na mäkkých matracoch. Majú tam k dispozícii všetko, čo potrebujú. Prezervatívy, uteráky, servítky. Andreas nás sprevádza priestormi, kde sa zmestí približne tristo ľudí, a vysvetľuje nám, na čo slúžia. Možností je tu požehnane, potenciálnych nových partnerov takisto.
Zastavme sa však na chvíľku a vráťme sa o niekoľko hodín naspäť. Samotní swingeri  totiž nie sú jediným dôvodom, ktorý nás do srdca Viedne priviedol. Tým pravým lákadlom bolo trúbenie rakúskych periodík na poplach. Odmietli sa totiž zmieriť so spojením umenia a živej erotiky priamo v podzemí známeho Pavilónu secesie, o ktoré sa postaral švajčiarsky výtvarník Christoph Büchel.

Umelecký zámer:

Budova Viedenskej secesie sa na prvý pohľad odlišuje od okolitých budov zlatožltou imitáciou vavrínového stromu. V jej útrobách si popri iných umelcoch našiel miesto aj švajčiarsky maliar, ktorý sa rozhodol spojiť dielo rakúskeho umelca Gustava Klimta s realitou života. Urobil to však spôsobom, ktorý Viedenčania celkom neprijali. K erotike na obrazoch pridal skutočný sex. Na jeho pozvanie sa sem na dva mesiace presťahoval známy viedenský swingers klub Element6. A tak si návštevníci môžu počas dňa prezrieť za pár eur prázdne priestory určené na sexuálne radovánky a popri tom sa dozvedieť niečo o raji vo viacerých jeho podobách.
„V prvom rade treba povedať, že Viedenská secesia nie je múzeum, ale priestor na spoluprácu umelcov. Oni rozhodujú o programe i exponátoch,“ hovorí sprievodkyňa Alexandra Matznerová. Predstavuje nám najpodstatnejšiu miestnosť výstavy pretvorenú na rajskú záhradu, ktorú zdobí Beethovenov vlys od Gustava Klimta - dekoračná maľba plná erotiky, stvárňujúca myšlienky Deviatej symfónie.
Nevtieravá hudba by mala dotvárať pocit blaženosti, veľké celoplošné zrkadlo na zadnej stene zase návrat do skutočnosti. „Práve v kontexte s Klimtovým dielom sa Švajčiar rozhodol pozvať sem swingerov,“ pokračuje sprievodkyňa. „Niektorí novinári to však neprehrýzli. Napísali, že posvätné miesto kultúry sa zmenilo na expozíciu bordelu.“

Predstavy raja:

Podľa Alexandry Matznerovej je všetko inak. V dielach Klimta prevláda vzťah medzi mužom a ženou, sexualita. Ponúka príbeh ľudí, ich cestu k šťastiu, túžby, sexualitu, životné peripetie, po ktorých si budú užívať rajskú hudbu, umenie a pohodu. „Výsledný efekt môže pôsobiť lacno, ale možno nám autor chcel povedať, že všetky predstavy o raji sú len fantáziou,“ vysvetľuje Alexandra.

Swingeri naživo:

Toľko pohľad sprievodkyne, ktorá však priznáva, že si realizáciu umelcovho zámeru v nočných hodinách nevychutnala. My sme sa však rozhodli počkať a krátko po deviatej večer opäť schádzame kamenným schodiskom k suterénnej miestnosti. V šatni si odkladáme kabáty, hoci niektorým návštevníkom to nestačí. Upozorňujú nás, že dnes je erotická noc a vo vyzliekaní by sme mali pokračovať. Andreas, jeden zo spolumajiteľov klubu Element6, nám, našťastie, udeľuje výnimku.
Zábava je už v plnom prúde. Dva bary sú takmer obsadené,  páry posedávajú pri stoloch i v oddelených boxoch, striptízové tanečnice ťahajú návštevníkov na parket.
Prechádzame ďalšími zákutiami podniku. V miestnosti so sadomasochistickým zameraním, kde majú záujemcovia k dispozícii najrôznejšie pomôcky, nás prekvapí stolík so sedačkou. Odtiaľ môžu zvedavci činnosť hlavných aktérov pozorovať. „O tom to je,“ tvrdí spolumajiteľ klubu. „Týchto ľudí baví, keď ich niekto sleduje. Aj preto sem chodia. Návštevníci môžu vojsť všade tam, kde nie je zamknuté a kde ich akceptujú. Je to ako erotický film naživo.“
V ostatných oddeleniach nachádzame priestor na klasický sex, gloryhole i tmavú bunku, ktorá hosťom ponúka istú tajomnosť. V tme totiž nedokážu identifikovať, kto ich práve robí šťastnými. Zaujímavé to začína byť, keď sa tu zídu aspoň dva páriky.
Ak im takéto spoznávanie neznáma nestačí, môžu skúsiť iný spôsob. Na to tu majú dve tmavé dosky prekrížené v tvare veľkého X. Tu swingera upevnia, zaviažu mu oči a okoloidúci ho môžu láskať. „Využívajú to hlavne ženy,“ hovorí Andreas. „No vždy je pri tom aj ich partner, aby nedošlo k nežiaducim praktikám.“

Nemusíš, ale môžeš!:

Andreas sa k swingerom dostal prvýkrát niekedy začiatkom deväťdesiatych rokov. „Bola to súkromná akcia, kde sa zišlo vyše sto mladých ľudí,“ spomína. „Zväčša veľmi pekných a zmyselne oblečených. Očarovalo ma to. Bol to iný pohľad na svet erotiky. Preto sme s vtedajšou priateľkou začali navštevovať kluby tohto zamerania. Niečo nám vyhovovalo, niečo nie. Problém bol hlavne tam, kde bolo priveľa samotných mužov. Tí mali často jedinú utkvelú predstavu: Chcem sex!“
Podľa neho však klub nie je len o sexe. Hoci v konečnom dôsledku k nemu smeruje. Prvoradá je atmosféra, sloboda, možnosť odreagovať sa, naučiť sa niečo nové. Niektorí zákazníci sem prídu len preto, aby ich ostatní videli, ďalší chcú oživiť domácu nudu prijatím iného páru, ale sú aj takí, ktorým stačí byť tu, baviť sa, cítiť pozornosť iných.
„To najpodstatnejšie, čo tu treba vedieť, je, že nikto nič nemusí. Len môže,“ tvrdí. „Máte právo odmietnuť všetko, čo vám je nepríjemné. Nežiaduce dotyky, otravných ľudí. Práve preto sme vstup pre samotných mužov obmedzili. Stávalo sa totiž, že boli príliš naliehaví. Vlastne aj možnosť pozerať sa na iné páry majú len dvojice. Muž a žena. Aby sa inšpirovali a pritom pozorovanú dvojicu neobťažovali. Pokým to sama nebude chcieť a nepozve ich k sebe... Nie je to tak všade. Niekde nájdete popri niekoľkých párikoch aj dvadsiatku mužov. To tu nechceme.“
Napriek všetkým opatreniam sa stáva, že neodbytných samcov musí vyviesť ochranka. K takýmto situáciám dochádza len výnimočne. Obyčajne im stačí dôrazné upozornenie.

Protesty novinárov:

Po krátkej prehliadke si sadáme k stolu a objednávame si niečo na pitie. Obsluhuje nás sympatická tmavovláska. Alena pochádza zo Slovenska, vo Viedni je dva roky a za ten čas sa naučila perfektne po nemecky. Tvrdí, že jej v tom veľmi pomohla práve táto práca.
„Pred niekoľkými rokmi by som neverila, že sa stanem swingerkou,“ usmieva sa. „Mala som také predstavy ako väčšina ľudí. Že tu spí každý s každým, že sa tu dejú orgie... Keď som sa zoznámila so svojím priateľom, vysvetlil mi, že sa mýlim. Vďaka nemu som zmenila názor a bez toho, aby ma na niečo nútil, som začala objavovať možnosti, ktoré tieto kluby ponúkajú. Keď som v jednom z nich začala robiť, spoznala som veľa zaujímavých a skvelých ľudí. Podľa mňa je na škodu, že na Slovensku nič také nie je. U nás sú len bordely...“
Alena nám prezrádza aj svoj názor na buntošenie rakúskych novinárov. Podľa nej Viedenčanom ani tak neprekáža fakt, že klub dočasne umiestnili do stánku kultúry, ako dezinformácia, že jeho zriadenie - za deväťdesiattisíc eur - sa hradí zo štátnej pokladnice.
„Swingers kluby sú v Rakúsku už vyše dvadsať rokov a len vo Viedni je ich asi desať. Doteraz to nikomu nevadilo,“ pokračuje. „A že sme financovaní z daní občanov, tiež nie je pravda. Máme sponzorov, ktorí nám pomohli materiálne aj finančne. Nedejú sa tu ani žiadne orgie. Za celý čas som videla najviac tri páry pokope. To predsa nie sú orgie!“

Selekcia v záujme veci:

Aj Alena hovorí o oficiálnej „diskriminácii“ chlapov. Ženy sú tu jednoducho preferované a nikto sa tým netají. Poznať to aj na vstupnom. Ak pri dverách zazvoní muž, zaplatí viac než štyridsať eur, zatiaľ čo žena len päť. Párik sa dostane dnu za pätnásť. Ani to však nestačí. Sexuchtivých mužov je totiž výrazne viac ako žien, a preto to musia selektovať. Deň pred naším príchodom sem napríklad nevpustili štyridsiatich.
„Vždy sa snažíme, aby bol pomer oboch pohlaví vyrovnaný. Tak sa totiž napĺňa pôvodná idea swingers klubov. Ide o to, že dlhodobý partnerský vzťah so sebou prináša isté stereotypy a nudu. A práve tu si manželia alebo priatelia môžu dopriať niečo navyše. Potom nepotrebujú tomu druhému zahýbať.“

Ako to funguje?:

Zoznamovanie swingerov je rôzne. Niektorí sa spoznávajú prostredníctvom internetu a v kluboch už len zrealizujú svoje sny. Iní sem prídu a hľadajú vhodné objekty. Obyčajne si venujú čas, aby zistili, čo komu vyhovuje, čo presne chcú a kam by „spriatelená“ dvojica nemala zájsť. Často dochádza k prvým fyzickým kontaktom už v spoločnej miestnosti. Na očiach všetkým. Zvyčajne je to len predohra, dotyky, bozky. Hoci sa stane, že návštevníci do samostatných miestností nechcú alebo jednoducho nestihnú dôjsť.
„Pamätám si štyri páriky sediace pri barovom pulte,“ spomína Alena. „Bolo zábavné sledovať, ako sa spontánne začali uspokojovať bez toho, aby sa zdvihli zo stoličiek. Vznikla medzi nimi akási symbióza, ktorá postupne prešla k orálnemu sexu. Majiteľ už potom len lietal so servítkami...“

„Všehochuť“:

K zaujímavým situáciám tu podľa Aleny dochádza pravidelne. 
„Raz sme mali v klube takzvaný vysokoškolský večer. Výhradne pre dámy,“ dozvedáme sa. „Prišlo ich takmer stoosemdesiat. Mužatky, lesbičky i heterosexuálky. Taká ‚všehochuť‘. Mali dokonca vlastnú ochranku, aby im tam stopercentne žiadny chlap nevošiel.“
Zvláštnosťou Elementu je aj istá päťdesiatpäťročná dáma. Prichádza vždy pekne upravená, objedná si svoju obvyklú fľašu sektu, ktorú aj sama vypije, potom si pri barovom pulte nájde partnera a strávi s ním horúce chvíle. „Neraz sa esemeskou dopredu pýta majiteľov, či máme dostatok mužov,“ smeje sa naša čašníčka.

Chceme to tak:

Pri stole sa zastavuje príťažlivá Anita. Pochádza z Dunajskej Stredy, ale domov už nechodí. Viedeň jej dala všetko, čo potrebuje.
Je nahodená v priehľadnej spodnej bielizni a zo šibalských očí jej šľahajú ohníky. Evidentne si tunajšiu atmosféru naplno vychutnáva. „Je to úžasná zábava,“ hovorí s ľahkým maďarským prízvukom. „Chodievam sem pol roka a cítim sa tu veľmi dobre. Možno aj preto, že si rozumiem s personálom.“
Anita je ako vietor. Je schopná v priebehu pár sekúnd bez stopy zmiznúť a po chvíli sa vynoriť na úplne inom mieste. Je nám jasné, že pre život potrebuje zmenu. Inak sa nudí. Nepredstaviteľne. „Prvýkrát sme prišli do klubu bez nejakých postranných úmyslov,“ pokračuje. „Len sme chceli vedieť, o čo ide. Hneď sme sa však zoznámili s inou dvojicou, ktorá nám bola sympatická. K sexu došlo spontánne a bolo to fajn. Zistili sme, že nám to takto vyhovuje, a chodievame sem pravidelne.“
Mladá dievčina, ktorá vo Viedni žije už deväť rokov, však tiež hovorí, že nie každý swinger klub jej sadne. Priveľa mužov, ktorí sú schopní ženu prenasledovať aj na záchod, jej kazí celkový dojem. Preto sa jej páči selekcia, ktorú v Elemente robia. Takto si môže vybrať presne, čo chce, a nebyť pritom lovnou zverou. „Viete, mám priateľa už tri roky a nech robíte, čo chcete, je to stále rovnaké. Iné ženy to riešia tak, že svojmu partnerovi zahnú. Tu mu nezahnem a napriek tomu si užijem. Okrem toho ho to inšpiruje, aby sa doma viac snažil. Sú to erotické hry, ktoré nás oboch bavia, a vždy sa niečo nové naučíme. Tak prečo nie?“