Otvorený zväzok

„Radšej budem nenávidený za to, aký som, ako milovaný za to, aký nie som,“ hovorí mladý muž, ktorý žije vo vzťahu, kde sa akceptujú mimopartnerské pomery

07.05.2010

Ľubomír Harmanovský z Piešťan má tridsaťjeden rokov, za sebou jedno manželstvo, štvorročnú dcéru a o desať rokov mladšiu priateľku. Všetko by zapadalo do bežného scenára rozvedeného otca, až na jednu podstatnú výnimku. S partnerkou Veronikou žije v otvorenom vzťahu. „Vnímam to ako obojstrannú slobodu nás oboch vyjadriť akékoľvek pocity ku komukoľvek. Miera vyjadrenia citov je neobmedzená, samozrejme, pri dodržiavaní dohodnutých pravidiel, tolerancie, úcty, rešpektu a predovšetkým otvorenej komunikácie. Máme slobodu a kvalitný partnerský vzťah zároveň,“ vysvetlí hneď na začiatok s tým, že city môžu pokojne prerásť do pravidelného sexu mimo vzťahu.

Nejde len o sex:

Lubomier, ako ho volajú, sa za svoj postoj k životu a láske nehanbí. Vedia o ňom rodičia, priatelia aj známi. Prispieva na internetovú stránku otvorenevztahy.sk. „Možno niekoho pohorším, ale to nie je môj problém. Som zodpovedný iba za to, čo hovorím, nie za to, ako to vy pochopíte a čo si z toho vezmete.“ Možno sa zdá, že Lubomier bežne vhupne do krátkych vzťahov zameraných na sex, no je to skôr opačne: „Asi pred rokom a pol som sa stretol so známou, strávili sme spolu najskôr pol dňa v lese a pri jazere so psom. Nakoniec sme sa milovali, ale na začiatku to vôbec nebol zámer. Nevyhľadám aktívne kontakty len pre sex.“

Sexuálna exkluzivita:

V otvorenom vzťahu pojem nevera stráca svoj význam. Bublina spľasne a zo vzťahu sa vylúči príčina, pre ktorú sa ľudia veľmi často hádajú a následne rozchádzajú. Zdalo by sa, že v otvorenom vzťahu je viac príležitostí zamilovať sa do niekoho iného a odísť. Je to však len taký optický klam. „Jediná skutočná istota, ktorú máme v živote, je smrť. Všetko ostatné je podmienené. Myslím, že vernosť vo vzťahu vyžadujeme pre všeobecne prijímanú predstavu lásky, ktorú do nás vtĺkajú odmalička. Teda, že princ a princezná žili šťastne až do smrti. Toto vnímanie vytvorila spoločnosť a v našom prostredí ho uprednostňujeme. Mnohé zdroje nasvedčujú, že aj ľudská monogamia je produkt spoločnosti. Neznamená to však, že je to jediný model vytvárania vzťahov.“

Čo bolo predtým:

Manželská kríza „prinútila“ Lubomiera zamyslieť sa nad sebou a niečo so svojím životom urobiť. Naučil sa ovládať svoj hnev, študoval asertívnu komunikáciu a rozhodol sa, že prestane zastierať pravdu a bude maximálne úprimný. To znamenalo, že sa prizná k mimomanželským pomerom vtedajšej manželke. „Ona sa tiež priznala, že mi bola neverná, tak sme sa dohodli, že si prestaneme klamať, akceptujeme svoju sexualitu a skúsime zmeniť náš tradičný vzťah na otvorený. Ale nevyšlo to, nakoniec sme sa rozviedli a zostali sme priatelia,“ vysvetlí človek, ktorý si vie predstaviť, že by mal aj viacero partneriek, ak by sa s nimi dohodol a všetkým by to vyhovovalo. Trvanlivosť takýchto vzťahov nevie posúdiť. „Nedá sa povedať, ani koľko vydrží monogamný vzťah. Myslím si však, že fixovať sa na dĺžku vzťahu ako na parameter jeho kvality nie je prospešné,“ ujasní s tým, že už nechce byť v partnerstve len zo zotrvačnosti.

Už nežiarli:

Odmalička môžeme sledovať prejavy žiarlivosti u rozprávkových postáv, neskôr vo filmoch, v knihách a v neposlednom rade v bežných ľudských kontaktoch, pokojne aj na ulici. So žiarlivosťou má skúsenosti aj Lubomier. „Keď ma exmanželka právom podozrievala z nevery, zatĺkal som a navyše som všetko otočil a bezdôvodne som začal obviňovať z nevery ju. Bežný prejav zakomplexovaného človeka, ktorým som bol. Ak je partnerka s niekým iným, žiarlivosť už nepociťujem, práve naopak. Okolnosti, ktoré ju predtým vo mne vyvolávali, mi dnes prinášajú potešenie. V angličtine na to existuje výraz „compersion“ - radosť z partnerovej radosti. Pre mňa je žiarlivosť nechcená emócia s neprospešnými prejavmi,“ vysvetľuje a dodáva, že sa zameral na jej odstránenie.

Prejav lásky?:

Žiarlivosť bežne považujeme za prejav lásky. „Láskou sa často nazýva niečo, čo láskou nie je. Z vety ,kto nemiluje, nežiarli‘, sa mi ježia chlpy na tele. Lásku vnímam najmä ako jeden z najušľachtilejších stavov, ktoré môžeme prežívať, ako snahu urobiť všetko preto, aby bol partner šťastný. Láska chce hladkať, bozkávať, objímať, túliť sa. Žiarlivosť vnímam ako snahu nárokovať si partnera len pre seba. Izolovať ho od opačného pohlavia, zavrieť do zlatej klietky, strážiť, nepustiť, kontrolovať, ovládať. Sebectvo, závisť, strach zo samoty sú jej neoddeliteľnou súčasťou.“

V praxi:

Lubomierovi z vlastných skúseností vyšlo, že absolútna úprimnosť a otvorená komunikácia sú najdôležitejšie v každom vzťahu, i v tradičnom. „Žiadne tajnosti a v otvorenom vzťahu navyše včasné informovanie o potenciálnych kontaktoch. Napríklad s Veronikou sme sa dohodli, že ak budeme mať s niekým iným sex, informujeme sa formou ‚reportu‘ - erotického príbehu. Žiadne vymýšľanie, ale opis ozajstnej situácie, ktorá sa naozaj odohrala,“ objasní s tým, že obaja dodržiavajú zásady bezpečného sexu. Dohodli sa na používaní kondómu a minulý rok bol tridsiatnik prvýkrát na testoch sexuálne prenosných ochorení. Bude ich opakovať každoročne. Napriek všetkému neodsudzuje monogamné vzťahy. Myslí si, že aj v monogamnom vzťahu je potrebné, aby doň človek vstupoval vyrovnaný, a vzťah tak nie je prostriedok na dosahovanie šťastia. „Hľadať šťastie len vo vzťahu je cesta do záhuby a udržiavať vzťah, v ktorom by človek nebol šťastný, nemá zmysel. Je potrebné, aby ste si v prvom rade vytvorili šťastie, spokojnosť a vyrovnanosť vlastnými silami. Vzťah, či už tradičný, alebo otvorený, bisexuálny, homosexuálny, akýkoľvek, by mal byť bonusom, čerešničkou na torte. Tortu, teda šťastný a spokojný život, by si mal každý upiecť sám.“