Kritik

„Fico riadi zdravotníctvo ideologicky, Paška je sivá eminencia. Valentovičovi zostávajú hry na úrovni nešťastného ...

25.04.2008

... helikobaktera,“ hovorí analytik Peter Pažitný

Zo Slovákov je jediný, ktorý robil poradcu v troch štátoch V4. Po tom, čo spoluvytváral Zajacovu reformu zdravotníctva a nášmu vtedy najneobľúbenejšiemu ministrovi sekundoval dva roky v úlohe hlavného poradcu, si ho do tímu prizval maďarský minister zdravotníctva Lajos Molnár i český minister Tomáš Julínek. Aj oni sa rozhodli svoje rezorty poriadne preorať a nastaviť nové pravidlá a hranice. Ficova vláda je pri moci skoro dva roky. Akými zmenami, chybami či úspechmi prešlo naše zdravotníctvo pod taktovkou Ivana Valentoviča? Akú má budúcnosť, ako bude vyzerať v druhom polčase volebného obdobia? S analytikom a výkonným riaditeľom Stredoeurópskeho inštitútu pre zdravotnú politiku - Health Policy Institute (HPI) Ing. PETROM PAŽITNÝM, MSc., (32) sa porozprávala LENKA KAPUSTOVÁ.

Robili ste poradcu pri reformách trom ministrom zdravotníctva v troch európskych štátoch. Koľko je takých Slovákov?
Okrem mňa žiadny. Bez pomoci môjho tímu z HPI by to však nešlo.

Ktorý z ministrov bol najprogresívnejší?
Dôležité je, či reforma bola presadená. Z tohto pohľadu jednoznačne vedie Rudolf Zajac, s ktorým sme reformu pripravili, napísali a on ako politický reprezentant ju presadil. Zajac je ťažká povaha, ale práve vďaka jeho vlastnostiam sa mu podarilo reformu presadiť. Lajos Molnár má so Zajacom veľa spoločných čŕt, bol veľmi úspešný v prvej fáze. Zaviedol v Maďarsku poplatky, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, progresívnu liekovú politiku, znížil počet postelí. Žiaľ, pri druhej fáze reformy narazil. Molnár bol zástancom trhového riešenia, kým väčšinový koaličný partner nie. Molnár odstúpil a jeho nástupkyňa Ágnes Horváthová išla cestou kompromisov. Zdá sa, že z maďarských reforiem nakoniec nič nebude, Fidesz ich zmietol zo stola. To uvrhlo Maďarsko do veľmi ťažkého obdobia.

A ako sú na tom v Česku?
Tam situácia vyzerá veľmi nádejne. Minister Julínek presadil sedem legislatívnych návrhov cez vládu. Česi sa musia na ten svoj Mount Everest vyštverať viackrát. Najprv s legislatívnymi návrhmi, potom s paragrafovým znením a potom to celé musí schváliť parlament.

Ivan Valentovič vás na spoluprácu neoslovil?
Nie.

Keby vás oslovil, prijali by ste?
Nie.

Prečo?
Spolupracujem s proreformnými vládami. Poviem prirovnanie. Predstavte si, že v roku 1998 je slovenská ekonomika taká slušná škodovka. Ale hrdzavie, vyteká olej, nefunguje už veľmi dobre. Prišla Dzurindova vláda a za osem rokov túto škodovku prerobila na veľmi slušný Volkswagen, ktorý síce ešte nie je Mercedes, ale má výborný motor. Prišla Ficova vláda k Volkswagenu, ktorý je perfektne zabehnutý, funguje, a povedala si, aha, asi by sme sa nemali chytať motora, lebo nevieme, ako funguje. Ficova vláda príliš nerozumie ekonómii a ani tomu, ako ekonomika funguje. Vidno to aj na tom, že žiadne zásadné zmeny s reformami nespravila. Ficova vláda len nasadla do Volkswagenu, stiahla okienka, máva ľuďom a kričí - pozrite, toto auto sme vyrobili my. Robia to vynikajúco. Dokázali ľuďom predať úspechy Dzurindovej vlády, ako keby to boli ich úspechy. Len čo niekto začne kritizovať tento stav, upozorňovať, že sa nedá robiť len marketing a vykrikovať, akí sme úžasní, okamžite sa stáva nepriateľom. Preto tu vidíme boj proti obchodným reťazcom, poisťovniam, DSS-kám, novinárom...

Aké „auto“ prebral po Zajacovi Valentovič?
Ukážme si to na číslach. V roku 2002 bol dlh v zdravotníctve skoro 30 miliárd korún, čo znamenalo takmer polovicu ročného obratu poisťovní. Systém bol pred finančným kolapsom. Za štyri roky sa zdravotníctvo dostalo do situácie, kde sú stabilizované zdravotné poisťovne, funguje úrad pre dohľad, časť nemocníc sa pretransformovala na akciové spoločnosti, systém je štandardnejší. Odovzdávalo sa stabilizované zdravotníctvo. Reforma nebola ideálna, ale treba v nej pokračovať, zlepšovať ju. Súčasná vláda ide opačným smerom. Namiesto toho, aby riešila problémy, napríklad vo veľkých štátnych nemocniciach, opäť hľadá nepriateľa. V poisťovniach, hoci všetci vieme, že tam problém nie je.

Čiže najväčší problém nášho zdravotníctva sú štátne nemocnice?
Jednoznačne. Ich manažmenty, stav aktív a ich zadlžovanie.

Aký je Valentovič ako minister?
Nemá v rezorte zásadné slovo. Premiér Fico riadi zdravotníctvo po ideologickej línii. Je to dosť odvážne, lebo zdravotníctvu vôbec nerozumie. Napriek tomu sa tlačí do pozície, že bude rozhodovať o strategických zámeroch, napríklad ako bude vyzerať poistný systém, či bude jedna alebo viac poisťovní. U neho treba vidieť zákaz zisku pre poisťovne či minimálnu sieť len pre štátne zariadenia. Fico chce dosiahnuť koncept štátneho zdravotníctva, všetko kontrolovať, lebo vtedy bude podľa neho poriadok. Druhou líniou v riadení rezortu je predseda parlamentu Paška. On je sivou eminenciou. Zdravotníctvo riadi operatívne. Veľa kompetencií, ktoré by mali spadať pod Valentoviča, vykonáva on, napríklad nominácie do nemocníc.

Čo teda robí Valentovič?
Zostávajú mu hry na úrovni nešťastného helikobaktera. Drobnosti.

Prečo ho prirovnávate práve k helikobakteru? Pre Zajaca bol Valentovič nosič tašky, neschopná figúrka...
Zdravotná politika je jedna z najkomplikovanejších disciplín verejnej politiky. Minister by mal dávať strategické materiály, určovať zásadné trendy a vedieť ich obhájiť na základe dôkazov, čísiel, argumentov. Toto ministerstvo to úplne ignoruje, ide pocitovo. Za dva roky Valentovič neprezentoval žiaden koncepčný ani strategický materiál. Jeho prvý materiál o zdravotnej politike bol v podstate materiál o plošnom skríningu a preplácaní testu na prítomnosť Helicobactera pylori.

No a?
V čom je problém? Osemdesiat percent ľudí helikobaktera má. Čo tým dosiahneme, že sa budeme celoplošne testovať? Zistíme, že ho máme. Výborne! A potom čo? Práve v tom čase sa napríklad medializovala kauza gamanoža, čo je moderná technológia na liečbu mozgových nádorov. Ministerstvo povedalo, že nechce, aby tu nejaký súkromník prevádzkoval gamanôž. Suma, ktorá ide na masové testovanie helikobaktera, je vyššia ako suma, ktorá je potrebná na sfunkčnenie gama- noža. Premrhané peniaze. Zdravotná politika má zo vzácnych zdrojov vygenerovať nejaký prírastok zdravia. Za tie nezmyselné milióny, ktoré išli do helikobaktera, sme mohli urobiť čokoľvek iné, dôležitejšie, čo má výrazne väčší prínos pre populáciu.

V čom Valentovič robí zásadné chyby?
Napríklad najnovšie sa na základe jeho rozhodnutia má zlúčiť Detské kardiocentrum s Detskou fakultnou nemocnicou. Detské kardiocentrum bolo odčlenené ešte za Zajaca. Za štyri roky sa dostalo z mínusu do plusu a dnes vykazuje veľmi dobré výsledky. Aký je dôvod, aby sa fungujúci subjekt začlenil pod subjekt, ktorý je zadlžený a nevie si rady sám so sebou? Napadá mi motív, že detská fakultná má deficit, tak aspoň časť dlhov vykryje z prebytku Detského kardiocentra. To je chorý pohľad, veď kardiocentrum potrebuje investovať. Som zástancom trhu a decentralizácie zdravotníctva. Nevidím jediný dôvod, prečo by sa niečo, čo funguje, malo včleniť pod niečo, čo nefunguje. Okrem ekonomických škôd toto zlúčenie môže spôsobiť aj morálne a personálne škody, čo sa môže odraziť na nižšej kvalite.

Je opätovné zavedenie výmenných lístkov len „nešťastná hra helikobaktera“ alebo to má vážne dôsledky?
Vnímam to ako nonsens. Zbytočnú byrokraciu a šikanovanie, ktoré nikomu nepomôžu. Len zhoršujú dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Ľudia namiesto dvadsaťkorunáčkami platia u lekára svojím časom. Pre zamestnaných ľudí to nezriedka vyjde drahšie.

Pomohla zdravotníctvu znížená DPH na lieky?
Znížená DPH na lieky preložila 2,9 miliardy korún z jedného vrecka do druhého. Prejavila sa len v rozpočtoch zdravotných poisťovní, tie vzrástli. Príjem štátneho rozpočtu klesol. Občania to pocítili rádovo iba v pár korunách. To sa dalo dosiahnuť aj tak, že DPH by zostala rovnaká, ale štát by poisťovniam z rozpočtu pridelil viac. To je, ako som spomínal, otvorenie okienka na autíčku, zamávanie - hurá, znížili sme DPH.

Čo dobré vlastne urobil Valentovič pre zdravotníctvo?
Otázka je, či to urobil Valentovič. Za tie dva roky vyprodukovalo ministerstvo zdravotníctva jednu-jedinú dobrú vec - degresívnu maržu na lieky. Marža, ktorú si necháva distribučný reťazec, klesá s tým, ako cena lieku stúpa. Lacné lieky zdraželi, drahé zlacneli. Dôvodom je, aby lekárnici mali vyrovnanú motiváciu držať lacné aj drahé lieky.

Nemal by Valentovič dostať pochvalu, že sa pokúša optimalizovať sieť nemocníc, znížiť počet lôžok a ako vôbec prvý minister stanovil minimálnu sieť?
To vôbec nie. Valentovič nie je prvým ministrom, ktorý stanovil minimálnu sieť. On len doplnil Zajacovo nariadenie o minimálnej sieti o menný zoznam štátnych nemocníc. Vytvoril tak kartel, ktorý však vymyslel Fico. Poisťovne musia zo zákona nakontrahovať štátne nemocnice. Nemusia mať lepšiu kvalitu ako súkromné zariadenia, ale zákon im dal silu vydobyť si lepšie podmienky. Vláda navodila stav, že nie ten bude odmenený, kto je dobrý a kvalitný, ale ten, kto je štátny. Poisťovne majú viac peňazí oproti minulosti, ale musia ich dávať aj neefektívnym štátnym nemocniciam. Tým narastá dlh. Zdravotníctvo je ekonomický systém, v ktorom platia ekonomické pravidlá. Návrat k monopolu štátneho zdravotníctva je scestná idea, ktorou sa nedá ísť. Nemôžeme centralizovať rozhodnutia, lebo rozhodnutia musí začať vykonávať trh. Ten totiž najlepšie rozumie potrebám každého z nás.

Ale ľudia sú alergickí na spojenie svojho zdravia a trhu. Zdravie sa predsa nedá kúpiť. Alebo podľa vás dá?
Myslím, že ľudia intuitívne rozumejú, čo trh je, ale majú v sebe určitú fóbiu, strach. Táto fóbia je neoprávnená, živená súčasnou vládou. Len trh dokáže odpovedať na individuálne preferencie. Úloha štátu nie je produkovať, nakupovať zdravotnícke služby, ale vytvoriť legislatívny rámec. Štát má povedať, čo je kvalita, dostupnosť, základný balík a minimálna sieť. Štát má mať len kontrolné mechanizmy, tak ako napríklad pri potravinách. Jeme ich každý deň a pri ich produkcii a distribúcii dôverujeme trhu. Štát predsa nezakladá farmy, nevyrába mlieko a nepredáva chlieb, to je úloha trhu. Štát len kontroluje, či potraviny nie sú pokazené alebo po záruke. Zdravie sa kúpiť nedá, to máte pravdu. Je to hodnota. Kupujú sa však služby - zdravotná starostlivosť a lieky. To všetko pomáha k rastu vášho zdravia. Poisťovňa služby nakupuje, nemocnica ich produkuje. Štát tam nemá čo hľadať, ale tomuto dnešná vláda nerozumie.

Ako vidíte budúcnosť zdravotníctva?
Táto vláda urobila veľmi veľa chýb. Prvou zásadnou chybou bolo zrušenie poplatkov, čo jej síce prinieslo zvýšenie preferencií, ale opäť nás uvrhlo do stavu, že zdravotníctvo je zadarmo. Zásadnou chybou tejto vlády bolo, že sa pustila do boja so zdravotnými poisťovňami. Zasiahla do ich práv takým spôsobom, že dnes chcú ich akcionári žalovať Slovenskú republiku na arbitrážnych súdoch. Tretia chyba bola, že zastavila transformáciu štátnych nemocníc na akciovky, čím ich odsúdila na permanentné zadlžovanie. Štvrtá - do minimálnej siete sa dostali len štátne zariadenia. Všetky tieto rozhodnutia sú neštandardné a nevytvárajú podmienky na to, aby sa sektor rozvíjal. Po štyroch rokoch vládnutia bude spokojnosť pacientov nižšia a dlhy ešte väčšie ako dnes.

Dnes je dlh vyše osem miliárd, najviac sú zadlžené veľké štátne nemocnice. Aký dlh odhadujete na konci volebného obdobia?
Nárast zhruba jeden a pol až dve miliardy ročne. Nevidím len ekonomické škody, ale aj morálne.

V akom zmysle?
Obyvateľstvo bolo uvrhnuté do sladkého mámenia, že systém je opäť zadarmo. Opäť sú ľudia rozmaznávaní, že niekto iný ten obed zaplatí. Ale obed zdarma neexistuje. Poplatky budú musieť v budúcnosti prísť a bude sa to presadzovať opäť veľmi ťažko. Ak použijem prirovnanie, táto vláda urobila zo zdravotníctva niečo ako švédske stoly. Ako sa pri nich človek správa? Dá si viac, ako bežne zje, napcháva sa, aj keď vôbec nie je hladný. Ochutná, čo nikdy nevyskúšal a čo mu v podstate ani nechutí. Veď je to zadarmo. Akurát sú k tomu výmenné lístky.