Pokojný

„Vláda sa správa ako pyroman. Pyroman zapaľuje dom a ten istý pyroman potom pribehne s bandaskou benzínu, prilieva do ohňa a tvári sa, že hasí,“ hovorí Ján Oravec

19.06.2009

Pochádza zo Záhoria. Nepije, nefajčí, tvrdí, že nemá žiadne neresti. Takmer nič ho nedokáže vytočiť, má pokojnú, priam až stoickú povahu. Pri označení „suchár“ sa srdečne zasmeje. Je vášnivý čitateľ, číta osem až deväť kníh naraz. Beletriu, biografiu, literatúru faktu i sci-fi. Pri ekonomických témach však do sveta vymyslených príbehov a fantázie nevstupuje. Tam sa riadi len zdravým rozumom a skúsenosťami. Je šéfom Nadácie F. A. Hayeka a prezidentom Združenia podnikateľov Slovenska. Našich podnikateľov zastupuje v Európskom hospodárskom a sociálnom výbore v Bruseli. O boji s krízou, extrémnom prepade našej ekonomiky, šetrení, míňaní i zločine tejto vlády sa s PhDr. JÁNOM ORAVCOM, CSc. (45), rozprávala LENKA KAPUSTOVÁ.

Postihla nejako súčasná kríza vás osobne?
Nie, ak máme na mysli stratu alebo zníženie príjmu, alebo stratu zamestnania. Kríza sa ma zatiaľ, našťastie, v tomto zmysle nijako nedotkla.

Očakávali ste, že kríza udrie na Slovensku až v takej sile?
Na Slovensku kríza ešte neudrela.

Ako to, že ešte nie? Bude teda horšie?
Vedú sa o tom diskusie, koľko ešte bude kríza trvať. Niekto odhaduje, že sa skončí koncom roka 2009, iní hovoria o roku 2010, potom sú takí, čo tvrdia, že to bude trvať 15 rokov. Je vysoko nepravdepodobné, že kríza bude trvať 15 rokov, ale nikto nevie povedať, kedy presne sa skončí. Ale keby sa hneď aj v Spojených štátoch kríza zajtra skončila, na Slovensku bude ešte niekoľko mesiacov pokračovať. Kríza sa u nás ešte v plnej miere neprejavila. Ešte nie sme na dne. Dnes majú problém veľkí exportéri. Ak to bude pokračovať, výrazne to pocítia aj subdodávatelia, stredné a malé firmy. V tejto fáze ešte nie sme.

Máte nejakú predstavu, kedy by mohlo prísť k obratu k lepšiemu?
Nie.

Naozaj neviete alebo nechcete povedať?
Nieže nechcem povedať. Nepatrím k tým, ktorí sa chcú predviesť a s kamennou tvárou sa postavia pred kameru, fotoaparáty a povedia, že kríza sa skončí o šesť alebo dvanásť mesiacov. Správna a poctivá odpoveď je tá, že dnes nikto nevie povedať, ako dlho bude kríza trvať a aká vážna ešte bude.

Aká je naša vláda v boji s krízou? Tápe alebo tasí seriózne zbrane?
Vláda s krízou nebojuje. V prvom rade vláda je úspešná z marketingového hľadiska, lebo vytvára u ľudí dojem, že s krízou bojuje. Nie je správne v ľuďoch vyvolávať tento dojem. Vláda môže len pomôcť súkromnému sektoru a firmám, aby krízu vyriešili. Žiadna vláda krízu nevyrieši. Určitými opatreniami môže krízovú situáciu zhoršiť alebo firmám a súkromnému sektoru môže pomôcť prečkať krízu relatívne dobre. Časť opatrení našej vlády je racionálna, to sú tie opatrenia, ktoré sa týkajú všetkých. Problém mám s tým, že vláda počúva akýsi inštinkt, že je tu kríza, tak musíme niečo robiť. A čo? Míňať, míňať, míňať. Ale to je inštinkt, my by sme mali počúvať zdravý rozum. Ten v kríze káže pravý opak - šetriť, šetriť, šetriť. Treba maximálne zosekať výdavky verejnej sféry. Tu som presvedčený, že vláda neurobila toľko, koľko mohla urobiť. Míňať je úplne najjednoduchšie. Ale keď všetky peniaze minieme, tak potom čo? Požičiame si? Problém s touto krízou je však v tom, že je globálna. V minulosti nebol problém pre krajinu si požičať, keď ostatné krajiny mali peniaze a prebytok. Dnes je však veľký počet krajín v rovnakej situácii, majú diery v štátnych rozpočtoch a niet na svete, na celej zemeguli toľko kapitálu, ktorý by tieto diery vo verejných financiách prefinancoval. Takže teraz treba odolať inštinktu míňania. Aby sme sa nedostali do takého stavu ako štát Island, ktorý zbankrotoval.

Myslíte, že štátny bankrot môže hroziť aj Slovensku?
Môže nám to hroziť vtedy, keď sa neprispôsobíme situácii. Pozrite sa na obyčajných občanov. Keď sú v núdzi, začnú šetriť, nejdú napríklad na dovolenku. Takto by mala reagovať aj vláda.

Je Ficova vláda schopná šetriť? Ohlasuje veľké projekty, stavanie atómovej elektrárne, uvažuje o širokorozchodnej trati, vládnom mestečku...
Vládu v kríze dobehlo, čo od svojho nástupu deklarovala - že chce návrat k silnému štátu, ktorý bude zasahovať do ekonomiky výraznejšie a bude forsírovať dopredu veľké, drahé projekty. Dnes sa ukázalo, že vláda je výrazne závislá od súkromného sektora. Keď sa súkromný sektor dostane do problémov, politici zrazu zistia, že sú bezmocní, že ich veľké plány o veľkých investíciách sú vzdušné zámky.

Neodpovedali ste na otázku. Je Ficova vláda schopná prepnúť sa z režimu míňania do režimu šetrenia?
Ak mám odpovedať priamo, zatiaľ tomu nič nenasvedčuje. Vláda ako keby v poslednom čase strácala nervy. Predtým tie jej protikrízové opatrenia, aj keď ich bolo šesťdesiat, aspoň časť z nich bolo racionálnych a pomáhajúcich všetkým. Ale opatrenie typu - návratná pôžička Cargu, ŽSR, Štátnym lesom - to je čo? Nad tým sa každý pousmeje, železnice predsa nie sú v stave čokoľvek vracať. Toto nie je v poriadku. Sú to obyčajné dotácie, nie protikrízové opatrenia. Predseda vlády vidí, že v týchto štátnych spoločnostiach sú silné odbory, ktoré dokážu narobiť veľký bordel, a to je to posledné, čo si on ako politik želá. Radšej teda vláda urobí rozhodnutie, že pomoc Cargu bude splácať možno ešte generácia našich vnukov.

V posledných rokoch sme patrili ku krajinám s najvyšším rastom v Európskej únii, teraz máme v medzikvartálnom období najväčší prepad v celej únii. Slovensko bolo ekonomickým tigrom Európy, teraz prudko padáme. Do akej miery je za tento extrémny prepad zodpovedná Ficova vláda? Diera v rozpočte dosiahla koncom mája už viac ako 830 miliónov eur (vyše 25 miliárd korún).
Otvorili ste dve veci - diera v rozpočte a samotný prepad. Diera v rozpočte ukazuje na jednu vec, na ktorú upozorňujem už pätnásť rokov. Od vzniku Slovenskej republiky naša ekonomika stále rástla. Absurdné bolo, že sme rástli, ale žiadna vládna garnitúra nebola schopná zostaviť vyrovnaný rozpočet. A ja som sa každoročne pri schvaľovaní rozpočtu pýtal kedy, keď nie teraz, keď máme šesť- alebo viac než desaťpercentný rast? Prečo míňame v dobrých časoch viac, ako dokážeme vybrať? Čo budeme robiť v zlých časoch? A teraz zlé časy nastali. Všetky vládne garnitúry, aj táto, majú maslo na hlave, že nedokázali niečo nasporiť. Náš pokles HDP poukazuje na to, akú málo reálnu predstavu má predseda vlády a jeho tím o ekonomike. Ešte pred pár mesiacmi sme tu počúvali vyhlásenia, no, budeme tu mať nižší rast, ale aj tak to bude najvyšší rast v únii, potom sme počuli, že už sa to blíži k nule, ale stále to bude najviac v eurozóne, potom sa vyhlásenia prepli do toho režimu, no áno, budeme mať pokles, ale najnižší pokles v Európe a teraz nedávno prišla neprekonateľná hláška od premiéra, áno, máme pokles, ale menší, než sme očakávali.

Takže vláda si nevie s problémami odborne poradiť?
Tieto vyhlásenia hovoria samy za seba. Svedčia o neodbornosti.

Vláda skúšala krízu liečiť napríklad šrotovným. To bolo dobré opatrenie?
Už som sa raz vyjadril, že do pekla so šrotovným. Z ekonomického hľadiska je to úplne zvrátené opatrenie. Ničomu nepomôže a povzbudzuje ľudí nie k šetreniu, ale míňaniu. Toto opatrenie je výrazne nespravodlivé. A čo ostatní podnikatelia, prečo vláda nepomôže aj im? Prečo nešrotujeme aj televízory, počítače, chladničky a podobne? Na internete som čítal k tejto téme ironický príspevok od nejakého občana, ktorý sa s nádychom čierneho humoru spýtal, či aj demografický problém budeme riešiť napríklad šrotovaním dôchodcov. A ozaj, prečo nezavedieme tiež šrotovné na zlých politikov?

Čo konkrétne by teda mala vláda robiť?
To, čo mala urobiť už dávno - otvoriť štátny rozpočet. Už minimálne štvrť roka mal byť štátny rozpočet upravený a mal počítať s päťpercentným poklesom hrubého domáceho produktu. Adekvátne k tomu mali byť znížené očakávané príjmy do verejných financií a výdavky. Vláda stále hovorí, že nepodlieha panike a čaká na aktuálne čísla a potom to urobí. V tomto prípade nebolo na čo čakať, lebo bolo už minulý rok evidentné, že rozpočet nie je nastavený reálne. Ďalej by mala vláda nasledovať príklad firiem a začať šetriť. Mala by sa pripravovať na obdobie, keď sa kríza skončí a investori si budú v konkurenčnom prostredí vyberať, kam pôjdu. Máme veľmi zanedbanú oblasť kvality podnikateľského prostredia. Potrebujeme prehľadný a jednoduchý daňový systém a, samozrejme, reformu odvodov. Odvodový systém je závažný a zdĺhavý problém, je to neprehľadná džungľa.

O reforme odvodov sa rozpráva už roky. Je súčasná vláda naklonená pustiť sa do takejto zásadnej reformy?
Áno, odvody, to je evergreen. Podľa rokovaní, ktoré na túto tému prebiehali, táto vláda nie je reforme odvodov naklonená. Akurát plánuje zjednotiť výber odvodov. Aj to si však naplánovala až v roku 2014. To je, ako keby ste si vy dali záväzok, že prestanete fajčiť v nasledujúcom živote. To hovorí za všetko.

Vláda plánuje stavať jadrovú elektráreň za miliardy eur.
Jedna vec je stavať, druhá - akým spôsobom sa to robí. Vláda by nemala vyberať partnerov do projektu poza chrbát verejnosti, ako sa to dnes deje. Iné vlády vypisujú medzinárodné tendre. Dohadovanie napriamo nie je celkom v súlade s kostolným poriadkom.

Vláda čelí kríze aj tak, že míňa viac, verejné výdavky stále rastú.
Keď si súkromná sféra musí uťahovať opasky, mal by to robiť aj štát. Veď táto vláda stále rozpráva o solidarite. Tak nech ju teraz sama dokáže, nech je solidárna so súkromným sektorom.

Priniesla kríza aj niečo pozitívne?
Ako som už povedal, kríza tu ešte naplno nie je. Pozitívna je v tom, že si tí vládni predstavitelia, ktorí neustále omieľajú, že všetko musí robiť štát, možno uvedomili, nakoľko je štát závislý od súkromného sektora. Dobre si pamätáme boje tejto garnitúry proti monopolom, energetickým podnikom, obchodným reťazcom, bankám, súkromným zdravotným poisťovniam, DSS-kám. Postupne ich vyťahovali a pomaly prefackávali pred občanmi. A zrazu vláda zisťuje, že je od nich bytostne závislá, od tých, ktorých označovala za nepriateľov. Dúfam, že tie agresívne útoky sa už nebudú opakovať.

Myslíte? Veď si zoberme napríklad DSS-ky. Tam sa tie útoky už ani nedajú spočítať. Teraz sa zase distribuujú do schránok letáky o nevýhodnosti druhého piliera.
Tam je problém, že vláda si úplne nereálne naplánovala príjmy na základe predpokladu, že z druhého piliera odíde 150-tisíc sporiteľov. Keďže sa to nenaplnilo, zíva jej tam obrovská diera v rozpočte. To je dôvod nervozity a útokov. Považujem za hrozné, že vláda, ktorá má mandát na štyri roky, tu útočí na inštitúcie, ktoré sú tu na desiatky rokov. To je zločin voči budúcnosti a budúcim generáciám. Vláda sa správa výrazne nezodpovedne a uprednostňuje krátkodobý záujem, len aby naplnila svoj rozpočet. Po nás potopa. Ľavicová politika nie je o dlhodobom rozmýšľaní, ale o extrémne krátkozrakom uvažovaní a preukazovaní zdanlivého benefitu ľuďom hneď a teraz, ale na účet našich detí a vnukov.

Dá sa táto krátkozrakosť liečiť alebo je to u sociálnodemokratickej vlády diagnóza?
Pre politiku akýchkoľvek vlád z tejto časti politického spektra je to diagnóza. O tom je ľavicová alebo sociálnodemokratická politika.

Myslíte si, že ešte viac u nás zlacnejú byty či autá?
Ak bude kríza pokračovať, tak áno. Kríza je dobrou správou pre spotrebiteľov, ale tých, ktorí si udržali zamestnanie. Lebo veľa tovarov zlacnelo. Najhoršie sa majú tí, ktorí náhle prišli o prácu a majú napríklad hypotéku.

Vláda však chce pomáhať občanom hypotéku splácať, je to jedno z protikrízových opatrení.
Považujem to za zlé opatrenie. Ja mám problém s protikrízovými balíčkami. Vlády zvyknú príčiny krízy prezentovať ako riešenia. V Amerike boli jedným zo spúšťačov krízy hypotéky a tie opatrenia vlády, ktoré stimulovali banky a poskytovateľov hypoték. Hypotéku dostal v Amerike aj ten, čo ju nemal šancu splácať. Predstavte si, že vláda dá miliardu na hypotéky pre občanov Luníka IX. Z tých splátok neuvidíte ani euro. V Amerike urobili presne toto. Stimulovali finančné inštitúcie, aby poskytovali hypotéky tisícom takýchto Luníkov IX. Dnes mám pocit, že vláda, ale nielen tá naša, sa správa ako pyroman. Pyroman zapaľuje dom a ten istý pyroman potom pribehne s bandaskou benzínu, prilieva do ohňa a tvári sa, že hasí. V skutočnosti pomoc pri hypotéke je presne také prilievanie do ohňa. Zmäkčovanie podmienok predsa krízu spôsobilo. Nemôžeme krízu riešiť ďalším zmäkčovaním podmienok.

Vláda podporuje aj sociálne podniky.
Nerozumiem, čo to je sociálny podnik. Je to len hranie sa na to, že vytvárame pracovné miesta, ktoré však nie sú udržateľné. Sociálny podnik vytvorí pracovné miesta vtedy, keď dostane dotáciu od štátu. Keď dotácia vyschne, veľká väčšina miest v momente zanikne. Opäť ide o krátkodobé riešenie, kým sú peniaze. Keď sa minú a kríza bude pokračovať, nič sme tým nevyriešili a ešte k tomu sme minuli peniaze.

Ako zvládajú krízu bežní občania?
Kríza u nás v plnom rozsahu ešte nebola, ale aj keby bola, zvládame ju lepšie ako napríklad Francúzi či Nemci. V posledných pätnástich rokoch sme boli v ťažšej situácii, ako je dnes. Pred desiatimi rokmi predsa boli na Slovensku regióny, kde bola vyše štyridsaťpercentná nezamestnanosť. V tom čase sme nemali taký dramatický pocit krízy, lebo o tom nepísali svetové médiá, bola to naša osobná, regionálna skúsenosť. Paradoxne, dnes majú ľudia väčší pocit krízy napriek tomu, že naša ekonomika je oproti situácii spred desiatich rokov niekde inde a je v lepšej kondícii.

Čiže Slováci sú trpitelia? Sú zvyknutí držať ústa a krok?
Áno. To je naše výrazné aktívum oproti ľuďom žijúcim v západnej Európe, ktorým sa posledné desaťročia žilo výrazne dobre. Teraz nie sú schopní pružne reagovať, prispôsobiť sa.

V západnej Európe dochádza teraz k ostrým masovým štrajkom. K nám masová štrajková vlna nedorazí?
Myslím, že skôr nie ako áno. Záleží na tom, ako sa bude vyvíjať situácia. Ak dôjde k zotaveniu veľkých krajín do pár mesiacov, celkový efekt na Slovensku nebude dramatický. Ak by súčasná kríza ešte pokračovala napríklad dva roky, tak aj u nás bude výrazný prepad, ale ani vtedy by som neočakával, že u nás dôjde k závažným masovým demonštráciám.

Ján Oravec: 
Považujem za hrozné, že vláda, ktorá má mandát na štyri roky, tu útočí na inštitúcie, ktoré sú tu na desiatky rokov. To je zločin voči budúcnosti a budúcim generáciám. Vláda sa správa výrazne nezodpovedne.