Stráca nervy?

„Špinaví hajzli,“ pokrikoval na ulici predseda vlády Slovenskej republiky. Nie, to nie je spomienka na časy minulé, keď podobnými nežnými osloveniami častoval novinárov niekdajší premiér Vladimír Mečiar.

01.06.2007

„Špinaví hajzli,“ pokrikoval na ulici predseda vlády Slovenskej republiky. Nie, to nie je spomienka na časy minulé, keď podobnými nežnými osloveniami častoval novinárov niekdajší premiér Vladimír Mečiar. Toto sa stalo pred pár dňami a hlavným aktérom scénky pred bratislavským panelákom bol Robert Fico. Mimochodom, človek, ktorý sa hrdí titulmi docenta a doktora práv a aj kandidáta vied. Tými špinavými hajzľami boli novinári, ktorí si robili len svoju prácu.
Zistili sme totiž jednu zaujímavú vec. Pred domom, kde býva premiér Fico, už nestáva jeho známe luxusné terénne Volvo. Ale, čo je isto zaujímavé, býva tam zaparkované na prvý pohľad presne také isté auto, s rovnakou farbou a s takmer identickým evidenčným číslom, no úplne novučičké. A v ňom sa vozí premiér, keď sa chce ukázať, že nechodí stále vo vládnej limuzíne s ochrankou.
Ani by vám nenapadlo, že to nie je to známe Ficovo auto, na ktorom brázdil cesty pred voľbami a ktoré si kúpil ešte ako predseda opozičnej strany. Ktosi a z akýchsi zvláštnych pohnútok sa snažil vytvoriť zdanie, že Robert Fico sa stále vozí na ňom. Rovnaký typ auta, rovnaká farba a dokonca aj takmer navlas rovnaké evidenčné číslo. Aby si niekto, nedajbože, nevšimol, že keď je pár mesiacov vo funkcii, už má zrazu auto nové, v hodnote dobre vyše dvoch miliónov korún.
To bol asi hlavný dôvod nervozity a vulgárnosti pána premiéra. Že túto tak trochu detskú hru ktosi prekukol. Aby si nebodaj voliči nepomysleli, že kým oni rátajú každú korunu, len aby vydržali do výplaty či dôchodku, ich symbol sociálnej spravodlivosti mení luxusné drahé autá ako spodnú bielizeň. Či ešte výstižnejšie, ako jeho koaličný partner Ján Slota.
Napokon ešte aj bývalý premiér Vladimír Mečiar odchádzal z funkcie šéfa kabinetu, ako povedal, len s jednou korzičkou, čiže autom, akých by ste za to terénne Volvo, v ktorom sa vozí Fico, mohli kúpiť tak osem. A to bol vo funkcii predsedu vlády podstatne dlhšie. A keď si Mečiar kúpil a zrekonštruoval svoju honosnú Elektru, v ktorej ho nie tak dávno bol navštíviť aj premiér a šéf koaličného Smeru Robert Fico, opozičný poslanec a šéf opozičného Smeru Robert Fico mu povedal: „Presne viem, aké majú príjmy poslanci a predseda vlády. Musel by som žiť ako korytnačka 250 rokov, aby som v tejto štátnej službe zarobil toľko peňazí, ako teraz vy hovoríte.“
Pán premiér Fico by nepochybne nemal problémy preukázať, kde na nové Volvo zobral peniaze, ak mu naozaj patrí, ako naznačuje jeho hovorkyňa. Preto je zarážajúca vulgárna reakcia, ktorá sa skôr hodí do slovníka pohoniča než distingvovaného predsedu vlády a pedagóga, docenta policajnej akadémie.
Ak si však človek uvedomí, čo všetko premiér Fico za posledné mesiace prežíva, nemožno sa ani príliš čudovať, že jeho nervy sú poriadne napnuté. Podarilo sa mu síce pár týždňov po zostavení vlády poslať dôchodcom na Vianoce pár korún, zrušil aj dvadsaťkorunové poplatky u lekára a znížil daň z pridanej hodnoty na lieky, vďaka čomu pacienti ušetria mesačne zopár korún, no to je vlastne všetko. Ostatné jeho sľuby voličom sa na svet rodia veľmi ťažko. Takzvaná milionárska daň, ktorú prijal parlament, je len obyčajným výsmechom a vôbec nepostihuje tých najbohatších, ale nanajvýš tak lepšie platených manažérov. Dokonca ešte aj ctení poslanci sa jej dokázali vyhnúť. Tvrdo kritizovaná rovná daň ostala prakticky zachovaná, banky nepodliehajú špeciálnemu zdaneniu, ako to sľuboval, a žiadne veľké zázraky sa nekonajú ani s cenami plynu či elektrickej energie. Ba dokonca premiér Fico nepresadil ani len zníženie dane na benzín a naftu, o čo sa ako opozičný poslanec neúpešne pokúšal prinajmenšom tri razy. Dnes by stačilo jeho jediné rozhodnutie a platili by sme na čerpacích staniciach podstatne menej. Napokon, viac ako polovica z toho, čo zaplatíme za benzín či za naftu, nejde výrobcovi a predajcom, ale rovno do štátnej kasy. Takže, aký problém?
Namiesto zníženia dane sme sa však s prekvapením dozvedeli, že predseda vlády koketuje s myšlienkou postaviť na Slovensku novú rafinérku, ktorá by vraj konkurovala Slovnaftu, čo by malo vplyv na zníženie cien pohonných hmôt. Len tak mimochodom, viacerí ekonomickí experti to okamžite označili za absolútny nezmysel. Napokon, rafinérka nie je nákupné centrum, ktoré možno vybudovať za rok. A kde by premiér vzal desiatky a desiatky miliárd korún na jej výstavbu, keď štát nemá ani len na to, aby poriadne platil do zdravotnej poisťovne a pomohol tak zdevastovanému zdravotníctvu?
Pána premiéra však trápia aj iné, ešte vážnejšie problémy než nesplnené sľuby voličom a drahý benzín. Jeho koaliční partneri sú čoraz nespokojnejší a požadujú väčší kus koláča. Slota s Mečiarom, niekdajší nepriatelia na život a na smrť, sa potajomky za chrbtom Fica stretávajú a rokujú o tom, ako pritlačiť Smer a vydupať si ďalšie ministerské kreslá vo vláde. Robert Fico, ktorý ako opozičný politik oprávnene kritizoval vládu Mikuláša Dzurindu za rôzne aféry, zrazu ako premiér musí prežuť to, že jeho koalíciu postihuje jeden škandál za druhým. A to je len začiatok vládnutia, väčšina špiny sa vyleje až v poslednom roku pred voľbami. Ani v samotnom Smere nie je situácia ideálna a viaceré skupiny sa pokúšajú získať rozhodujúci vplyv. Proste, jedna jóbovská zvesť za druhou. A potom ešte prídu nejakí špinaví hajzli a fotia vás, ako nastupujete do nového auta.
Pán premiér sa sťažoval, že médiá neinformujú objektívne. Zdá sa však, že ešte viac ho rozčuľuje, keď uverejnia holý a nezvratný fakt. Akým je napríklad nové auto.