Na slobode

Odvrhnutý exmilenec sa priznal k vražde dievčiny, neskôr svoje priznanie odvolal, a jej telo sa stále nenašlo

03.01.2007

Užštvrté Vianoce zostalo pri štedrovečernom stole v rodine Gvuščovcov z Popradu- Matejoviec jedno miesto prázdne. Rodičia so slzami v očiach ticho prosili vyššiu moc, aby im vrátila dcéru. Janka však opäť neprišla, nerozbalila si darček. A Gvuščovci vedia, že sa tohto okamihu už ani nedočkajú, no stále akosi dúfajú. „Kým nemám dcéru na poriadku, pochovanú na cintoríne, vždy je iskierka nádeje,“ hovorí matka dievčaťa, ktoré bez slovka rozlúčky zmizlo v septembri 2003. Nikto z rodiny vtedy neveril, že ide len o rozmar 19-ročnej Janky. O dva a pol roka neskôr sa Gvuščovci dozvedeli šokujúcu informáciu. Štefan B., bývalý priateľ ich Janky, sa na polícii priznal, že ju zaškrtil a potom zakopal v poli. Trápenie nešťastných rodičov sa však týmto ani trochu nezmiernilo. Telo ich dcéry sa totiž doteraz nenašlo, Štefan svoje priznanie odvolal a dokonca sa dostal aj na slobodu.

Čaká na súd: O jeho prepustení rozhodol ešte v septembri okresný prokurátor v Poprade, podľa ktorého pominuli dôvody na väzbu. Urobil tak napriek tomu, že päť mesiacov predtým sa 22-ročný Štefan B. priznal k hroznému skutku a súd ho zobral do väzby, v ktorej zmenil výpoveď. Štefan B. podľa našich informácií v súčasnosti pracuje vo firme svojho brata a čaká na súdne pojednávanie. Ako nám povedala Jana Tökölyová z Generálnej prokuratúry, „prokurátor Okresnej prokuratúry v Poprade podal 4. 12. 2006 obžalobu na Štefana B. pre trestný čin vraždy na Okresný súd v Poprade. Termín pojednávania zatiaľ vytýčený nebol“. Predseda popradského súdu František Zelený doplnil, že sudca nemá predpísaný termín, dokedy musí termín pojednávania vytýčiť. „Zatiaľ môžeme povedať len toľko, že spis už k nám prišiel a sudca sa s ním oboznamuje,“ povedal nám.

Rozčarovaní rodičia: Zatiaľ čo obvinený si užíva sviatky v rodinnom kruhu, Gvuščovci len nechápavo krútia hlavou a pýtajú sa, ako je to možné. „Veď sa priznal, že ju zabil! Svoje priznanie odvolal, až keď do jeho prípadu zasiahol právnik, ktorý mu zrejme poradil, čo má robiť. Potom zrazu tvrdil, že ho k priznaniu donútila polícia. Aká je toto spravodlivosť? On si môže pokojne chodiť popod naše okná, vysmievať sa mi do tváre a mne zostávajú len oči pre plač,“ hovorí zronená Eva Gvuščová. Útla žena, ktorá sa so stratou jedinej dcéry nedokáže vyrovnať, je presvedčená o Štefanovej vine. „Veríme, že to bolo presne tak, ako opísal vo svojom priznaní. Že ju zabil v afekte. Jankine spolužiačky nám hovorili, že ju bíjaval. Mala aj modriny, ale keď som sa opýtala od čoho, vždy povedala, že sa udrela a podobne. Bála sa, myslela si, že si to vyrieši sama. Deň po Jankinom zmiznutí sme ho zavolali k nám. Nepoznali sme ho, len sme vedeli, že s ňou chodil a že sa s ním pár dní predtým rozišla. Prišiel aj so svojou matkou. Tam sedel, kde teraz vy, držal si hlavu v dlaniach, pozeral do zeme a plakal. Nepovedal však ani slovo. Hovorila za neho len matka, ktorá tvrdila, že bol celú noc doma. Ja som však na ňom videla, že sa niečo deje, že niečo nie je v poriadku. Podľa mňa u nich doma všetci vedia, čo sa stalo, ale kryjú ho,“ nedáva si servítku pred ústa pani Gvuščová. Čo skutočne v rodine Štefana B. vedia, by rada zistila aj polícia, ako sme sa však dozvedeli, rodina odmietla vypovedať. „Matka obžalovaného nikdy oficiálne nepotvrdila jeho alibi na tú noc. Len v období, keď Janku považovali za nezvestnú a zisťovali sa okolnosti jej zmiznutia, matka Štefana B. uviedla, že bol doma, ale keď sa po jeho priznaní k skutku začalo trestné konanie, celá rodina vypovedať odmietla,“ povedal nám policajný zdroj.

Osudný večer: V ten nešťastný dvadsiaty prvý septembrový deň v roku 2003 bola Janka nepokojná. Niekoľko hodín si esemeskovala s už bývalým priateľom Štefanom. „Bola veľmi nervózna a nahnevaná, že jej nedá pokoj,“ spomína na udalosti toho večera pani Gvuščová. O pol desiatej večer sa Janka vybrala na diskotéku do neďalekého Zámočka, kde hral jej brat. Vybehla len tak naľahko, bez občianky, pasu. Dokonca aj mobil nechala doma. Zdržala sa tam len toľko, aby vypila jednu malinovku a odišla. Rozlúčila sa s bratom. Pri odchode ju ešte zazrel prevádzkar a neskôr sa údajne našiel svedok, ktorý dievča videl kráčať smerom domov pomedzi matejovské domy. To však bolo všetko. Odvtedy akoby sa po nej zem zľahla. Rodičia hneď na druhý deň začali pátrať. Toto ich dcéra nikdy neurobila. Obvolali spolužiačky z textilného učilišťa vo Svite, susedov, prešli celú oblasť. Vyhľadali dokonca aj pomoc veštkyne, ktorá Gvuščovcom povedala, že Janka žije v horách na chate niekde v okruhu sto kilometrov od bydliska. Dcérino zmiznutie, samozrejme, nahlásili aj na polícii, na ktorú majú v tejto súvislosti ťažké srdce. „Povedali nám, že máme niekoľko dní počkať, že vraj sa takéto veci stávajú pravidelne, že dcéra sa nám určite sama vráti. Brali to jednoducho tak, že sama odišla. Nepomohlo, ani keď sme prosili a hovorili, že nemá so sebou žiadne doklady. Ukázali nám kopu papierov, týkajúcich sa nezvestných, a to bolo v tom čase všetko. Keby hneď nasadili napríklad psy...“ skloní smutne hlavu Jankin otec Ján Gvušč.

Priznanie: Nech už bol postup polície krátko po zmiznutí dievčaťa akokoľvek otázny, pozornosť sa takmer okamžite upriamila na jej expriateľa Štefana. Ten svoju vinu popieral neuveriteľných 30 mesiacov, počas ktorých sa vytrvalo odmietal posadiť aj na detektor lži. Vyšetrovateľom sa ho podarilo zlomiť až na jar tohto roku. A Štefan sa priznal. Polícia tvrdí, že tak urobil bez akéhokoľvek nátlaku. Vraj Janku sotil, zaškrtil a potom zakopal do poľa, ktoré je neďaleko Matejoviec. Zatiaľ čo polícia rozbehla vyhľadávacie práce na pozemku veľkosti približne dvadsaťpäť krát sto metrov, mladý muž si svoju výpoveď rozmyslel a tvrdí, že Janku nezabil a na prípade odmietol spolupracovať. Vec sa začala komplikovať aj tým, že na mieste, ktoré Štefan pôvodne určil, polícia žiadne telo nenašla. Dá sa pritom predpokladať, že sa jej to ani nepodarí. „Na 90 percent môžem vylúčiť, že by bolo v určenej lokalite zakopané ľudské telo,“ povedal nám šéf Špeciálnej kynologickej záchrannej služby Slovakia Alexander Berek, ktorý sa spolu so svojím psom zúčastnil na hľadaní tela Janky Gvuščovej. „Keď ma polícia prizvala na pomoc pri pátraní, oboznámil som sa s terénom, podmienkami, časom, ako dlho malo byť telo zakopané. Ide o poľnohospodársku pôdu. Asi 20 až 30 centimetrov pod jej povrchom sa už nachádzajú kamene. Takáto pôdna štruktúra je ideálna hľadanie so psom. Pole sa nachádza v oblasti, kde sa vyskytuje veľa divej zveri, ktorá by zakopané telo zavetrila a vyhrabala, ale nič také sa nestalo. Na základe týchto skutočností si dovolím tvrdiť, že telo bolo len s malou pravdepodobnosťou zakopané v určenej lokalite. Možno o sto metrov ďalej, ale je to veľmi náročné, keďže ide o rozsiahlu oblasť,“ tvrdí Alexander Berek. Hľadanie Jankiných pozostatkov je zatiaľ zastavené. V spolupráci s Centrálnym záchranným systémom z Gabčíkova sa snaží polícia požičať zo zahraničia špeciálny prístroj, ktorý vyhodnocuje výsledky na základe anomálií v zemskom povrchu.

Zbytočné prosby: „Boli sme ho prosiť, aby nám povedal, kde našu dcéru zakopal. Veď jej nemáme ani kde sviečku zapáliť! Ak sa naozaj stalo to najhoršie, chceme, aby už mala pokoj. Ten, kto to nezažil, si náš žiaľ nevie ani predstaviť. Je to hrozné. Ale on sa pred nami skrýva, odmieta komunikovať. Dočkali sme sa len nadávok zo strany jeho matky,“ končia rozprávanie Ján a Eva Gvuščovci, ktorí pre svoju jedinú dcéru ešte minulé Vianoce kúpili darčeky. Veď čo keby náhodou... Medzitým s napätím očakávajú súdne pojednávanie. A nielen oni. Aj odborná verejnosť je zvedavá, ako si súd v Poprade poradí s prípadom, aký sa v histórii slovenskej justície ešte nevyskytol. Páchateľ známy, obeť známa, len jej telo nie a nie nájsť. Na Slovensku nebol ešte nikto odsúdený za vraždu bez toho, aby sa našli pozostatky obete.