O ujčokovi Balážovi

Cirkev chce na banskobystrickej kalvárii vybudovať luxusné byty pre elitu. Veriaci sú pobúrení

05.03.2010

Dianie okolo plánov výstavby na vrchu Urpín navodzuje pocit, akoby cirkvi šlo o materiálne veci a za ich duchovný rozmer musia proti nej bojovať obyčajní ľudia
Toto si nedovolili ani komunisti! - ozývajú sa hlasné reakcie na zámer biskupského úradu v Banskej Bystrici stavať  bytové domy na kalvárii. Mnoho veriacich priamo v rímskokatolíckych kostoloch podpisovalo protest proti výstavbe na posvätenom kopci v očakávaní, že ich biskup Baláž prijme a vypočuje si hlas svojich ovečiek. Márne. A tak po internete koluje posmešná pieseň, spievaná jemným ženským hlasom: „Tam hore na vrchu, /plus7dni/ kde stojí kalvária, /plus7dni/ tam si chcem postaviť /plus7dni/ rezidenciu i ja. /plus7dni/ Vilku len skromnú, však /plus7dni/ krásnu, nie dáky salaš, /plus7dni/ aby z nej radosť mal /plus7dni/ náš zlatý ujčok Baláž.“
Z čias morovej epidémie: Slovo kalvária pomenúva vŕšok s výjavmi z biblickej krížovej cesty. Jej súčasť tvoria takzvané zastavenia a kostolík na vrchole. Prvé kalvárie na Slovensku budovali jezuiti niekedy v sedemnástom storočí.
Pred rokom 1710 chodievali obyvatelia Banskej Bystrice na celodenné procesie na kalváriu v Španej Doline. Túto tradíciu pretrhla morová epidémia, ktorá zasiahla celú Európu a drasticky znížila počet obyvateľov aj mnohých slovenských miest. V snahe zabrániť, aby choroba naplno prepukla, aj v Banskej Bystrici bolo prijatých množstvo prísnych opatrení, okrem iného aj zákaz opustiť mesto. V ťažkom období plnom neistoty a strachu však mali veriaci silnú potrebu obracať sa k Bohu, a tak sa prosebné procesie predsa len konali, ibaže na území mesta, konkrétne na urpínskej hore.
V roku 1712 dal páter Jozef Mayer na vrchole Urpína osadiť tri kríže a o rok neskôr tam postavili vrcholový kostolík kalvárie. Z vďačnosti za ochranu pred morom. Základ kapitálu na výstavbu kostolíka poskytol taliansky obchodník Ján Markir a podľa dobových záznamov neostalo v hanbe ani mesto. Prispelo dvomi tisíckami tehál. Banskobystrickú kalváriu čoskoro dopĺňalo sedem zastavení s netradičnými výjavmi a lipová aleja.
V nasledujúcich storočiach sa jej podoba trochu zmenila, striedali sa obdobia, keď kalvária na čas upadla do zabudnutia a chátrala a potom ju zase zrekonštruovali a tešila sa veľkej pozornosti. V pamäti súčasníkov zostala azda jej najhoršia etapa. Počas druhej polovice dvadsiateho storočia boli v kaplnkách zastavení zničené plastiky, sochy, chodníky zarastali, v kostolíku boli zvalené klenby, zborené múry a celý vnútorný priestor zdevastovali vandali. Až v roku 2008 sa kalvária opäť stala príjemným miestom vyžarujúcim pokoj, kam Bystričania bez ohľadu na vierovyznanie radi zájdu na prechádzku. Komplexná oprava kalvárie spolu s novovybudovaným kláštorom bosých karmelitánov vyšla biskupský úrad na viac ako štyridsaťjeden miliónov korún.

Vymenili architekta:

Dnešnú podobu kalvárie navrhol architekt Jozef Frtús, ktorý pre banskobystrický biskupský úrad pracoval už aj predtým. „Pri doterajších projektoch i pri projekte obnovy kalvárie bol medzi mnou a predstaviteľmi biskupského úradu súlad, navzájom sme sa rešpektovali. Naše názory sa začali rozchádzať až pri finalizovaní prác obnovovanej kalvárie, keď sa začalo hovoriť o ďalšej výstavbe v tomto priestore a v tejto súvislosti aj o rozpredávaní pozemkov. Zostal som veľmi prekvapený a nedokázal som toto prekvapenie skryť. Stále som mal predstavu o vhodne umiestnených a hmotovo citlivo zakomponovaných cirkevných objektoch. Upozorňoval som, že kalvária má hlavne duchovný rozmer a komerčné využitie tohto priestoru jej ublíži. Pán biskup, isto ovplyvnený jeho okolím, mi povedal: ‚S vami sme skončili, lebo sa nestotožňujete s naším zámerom.‘ A našiel si iného architekta.“
Architekt Frtús už vedel, že kalvária stratí tvár, o akej pôvodne s biskupským úradom uvažovali. Ale aká drastická zmena ju čaká, si uvedomil až po prezretí prvej alternatívy architektonickej a urbanistickej štúdie.
„Zasiahnutý bol veľmi citlivý priestor, ktorý je vnímaný z diaľkových pohľadov i priameho kontaktu s duchovnou krížovou cestou. Navrhnutých bolo šesť dvoj- až päťpodlažných obytných domov! Okamžite som písal biskupovi, keďže osobný kontakt bol vylúčený.“
Biskupský úrad svoje predstavy následne korigoval, ale podľa Frtúsa je nová podoba štúdie len jemne umravnená. Namiesto päťpodlažných objektov sa počíta s trojpodlažnými. Polyfunkčnú zónu Pod kalváriou má tvoriť predpolie pre kultové zážitky, Dom svätej Marty, dva objekty inštitútu rodiny a štyri rezidenčné vily. Každá vila ponúkne päť nadštandardných bytových jednotiek.

Pre bohatých a hlúpych?:

Zámer biskupského úradu stavať na kalvárii pobúril hlavne rímskokatolíckych veriacich, ale nepáči sa ani ostatným obyvateľom mesta. Petície podpísané stovkami nespokojencov sa dostali na stôl primátorovi mesta aj bis-kupovi. Výhrady voči výstavbe sa netýkajú len ohrozenia spirituality tohto miesta, ale aj veľmi pragmatických záležitostí.
„Dôležité je pripomenúť, že v priestore zamýšľanej výstavby je kompletne vyčerpaná technická infraštruktúra,“ zdôrazňuje Frtús. „Takže tam nie je voda, kanalizácia, elektrina, plyn, telefón, cesta. Všetky prvky infraštruktúry tam bude treba za drahé peniaze zrealizovať. Ak sa biskupský úrad rozhodne drahé byty postaviť a predať, kto si dovolí kúpiť ich? Oligarchovia?“
„Museli by to byť nielen bohatí, ale aj hlúpi ľudia. Svah je orientovaný severo-severovýchodne, takže atraktivita bývania v tomto priestore je nulová,“ pridáva sa viceprezident Spolku architektov Slovenska Igor Teplan.
Profesijné združenie architektov vyjadruje nesúhlas s výstavbou na banskobystrickej kalvárii otvoreným listom, čo je ojedinelá aktivita. Nestáva sa často, aby architekti vyjadrili verejne jednotný názor a vyzvali kolegov, aby konali podľa Etického kódexu Slovenskej komory architektov, teda aby ukončili prácu na projektovej príprave pre biskupský úrad.
Ďalšie argumenty proti výstavbe na kalvárii pridáva aj historička architektúry a zároveň členka petičného výboru Klára Kubičková: „Celý krajinný komplex Urpína je mimoriadne vzácna prírodná lokalita, vhodná na prímestský lesopark a mala by byť chránená ako Central Park v New Yorku. Máloktoré mesto má takýto priestor len desať minút od svojho historického centra. Kalvária a krížová cesta sú jeho súčasťou a dodávajú mu vyšší duchovný rozmer. V súčasnosti už nejde iba o zastavanie lúky pod kalváriou, ale pripravujú sa ďalšie etapy bytovej výstavby v tomto priestore. Prečo tu chce cirkev ďalej stavať? Demografická situácia v Banskej Bystrici má klesajúcu tendenciu. V meste máme tisíc nepredaných nových bytov, tak načo stavať ďalšie?“

Umlčiavaní:

„Nemyslíme si, že kalvária má slúžiť na prechádzky so psami, mačkami, tréningy športovcov,“ píše sa vo vyjadrení podpísanom aj biskupom Balážom. On a ďalší cirkevní hodnostári túžia po kalvárii ako „živej kultúrnej pamiatke so živými ľuďmi, ktorí ju budú svojím regulovaným bývaním chrániť“.
Hlasných kritikov výstavby na kalvárii z radov veriacich sa predstavitelia diecézy snažia umlčať.
„Riaditeľ biskupského úradu Vladimír Farkaš sa v rámci oznamov na omši, teda priamo na sakrálnej pôde, vyjadril, aké je smutné, že sa pán Katreniak ako veriaci v tejto veci angažuje. Chodievam na omšu do iného kostola, takže to odznelo v mojej neprítomnosti,“ s trpkosťou hovorí Pavol Katreniak, ďalší člen petičného výboru a tiež poslanec mestského zastupiteľstva.
„Dotklo sa ma to, lebo v očiach niektorých ľudí som mohol vyznieť ako nejaký neposlušník cirkvi a ja sa považujem za tradičného katolíka. Chodím do kostola pravidelne celý život. Súhlas či nesúhlas s výstavbou na kalvárii nie je otázka viery. Petíciu proti výstavbe podpísalo veľa dobrých katolíkov. Nevedia si predstaviť, ako budú na kalvárii rozjímať a modliť sa, keď budú naokolo čnieť ploty, z okien budú rozvoniavať pražiace sa rezne a z cesty budú hučať autá. Nesúhlasím s tým, že pána biskupa musí veriaci slepo poslúchať. Biskup má byť morálnou autoritou a nemal by sa uzatvárať. Prečo monsignor Baláž nechce viesť dialóg? Prečo neprijal zástupcov zhruba päťsto veriacich, ktorí koncom minulého roka spísali protest proti výstavbe?“
Hovorkyňa biskupského úradu Zuzana Juhaniaková však tvrdí: „Diecézny biskup Rudolf Baláž rád prijme zástupcov petície. Žiaľ, dosiaľ oficiálnym a bežne zaužívaným spôsobom neprejavili záujem o stretnutie s diecéznym biskupom.“

Katreniak jej slová vyvracia:

„Ale to nie je pravda. Okrem päťsto veriacich sa ešte 23. októbra 2009 na biskupa Baláža obrátilo listom šesť poslancov klubu Banskobystrická alternatíva vrátane mňa. Navrhovali sme mu stretnutie. List nám vrátil,“ hovorí a ako dôkaz predkladá nielen spomínaný list, ale aj stručnú odpoveď biskupa Baláža, kde biskup doslova píše: „... list vraciam späť.“
Čo je naše, do toho vás nič: Najväčšie pobúrenie medzi Banskobystričanmi vyvolali biskupove dôvody odmietania kritiky výstavby na kalvárii. Okrem iného sa odvoláva na vlastnícke práva Biskupstva Banská Bystrica k daným pozemkom. Vetou: „To nie sú pozemky patriace všetkým,“ sa dotkol veľmi citlivej témy.
 „Fíha, máme tu praktiky ako za kardinála Richelieua. Takže na názor veriacich netreba prihliadať,“ takmer okamžite sa na internete objavila reakcia aj s dôvetkom: „Uvažujem o konvertovaní k bratom evanjelikom.“