Šikanovanie v talári

Harabin je pomstychtivý a zneužíva moc, hovoria sudcovia Najvyššieho súdu

12.12.2011

Pomery na Najvyššom súde vraj pripomínajú totalitné obdobie strachu pred 17. novembrom. Hŕstka sudcov, ktorí si dovoľujú kritizovať svojho predsedu Štefana Harabina, už nechce mlčať a otvorene hovorí o šikanovaní a obchádzaní zákona, ktorého sa vraj Harabin podľa nich dopúšťa. Nielenže nemajú možnosť vzdelávať sa, chodiť na služobné cesty a pojednávať zaujímavé prípady, ale najnovšie sú zavalení takým množstvom práce, ktoré sa bez prieťahov nedá zvládnuť. Postarať sa o to má nový rozvrh práce na budúci rok, ktorý im pripravil Štefan Harabin. Vraj je to „poďakovanie“ za nedávny článok v našom týždenníku, kde sme informovali, že predseda Najvyššieho súdu nepustil sudkyňu Berthotyovú na medzinárodnú konferenciu do Prahy. Vo veci pritom neúspešne intervenoval aj americký veľvyslanec na Slovensku.
Najvyšší súd však takúto interpretáciu odmieta.

Dobrí a zlí:

Súhlasný názor, žiadna kritika a jednotné hlasovanie na schôdzach - tak to kedysi vyzeralo v každom podniku a organizácii bývalého režimu. Vybočenie z radu a neposlušnosť sa trestali profesionálnou izoláciou alebo rovno preradením k lopate. Podľa šiestich sudcov to na Najvyššom súde aj dnes vyzerá podobne. Stretli sa s nami a otvorene hovorili o praktikách svojho predsedu, pretože sa nechcú nechať zastrašovať. Viacerí z nich sa už v minulosti podpísali pod ústavnú sťažnosť voči jeho zvoleniu do kresla predsedu Najvyššieho súdu a boli za svoje konanie disciplinárne stíhaní. Medzi svojimi kolegami sú však stále v menšine. Harabin ich ako čierne ovce sústredil do dvoch senátov správneho kolégia. „Rozdelenie sudcov vidieť všade, dokonca aj na zasadacom poriadku v kolégiu či v jedálni. Ostatní nemajú odvahu sa nás zastať alebo, nebodaj, hlasovať proti Harabinovým návrhom. Netrúfnu sa verejne postaviť na našu stranu, aj keď by cítili, že môžeme mať pravdu. Vždy hlasujú proti nám a potom niekedy prídu za nami do kancelárie a ospravedlňujú sa, že to tak nemysleli. Vládne medzi nimi strach, my sme sa ho už zbavili,“ hovorí sudkyňa Elena Berthotyová.
Jej kolega Peter Paluda už podal na svojho predsedu niekoľko trestných oznámení za zneužívanie právomoci verejného činiteľa. „Harabin si vyrába lojálnych sudcov tým, že ich zastrašuje, trestá a na druhej strane ich odmeňuje a umožňuje im normálne fungovať, ak sú poslušní. Kontrola ministerstva financií by určite odhalila, ako využíva odmeny. Niektorí jeho spriaznení ľudia dostali aj desaťtisíc eur, zatiaľ čo kritikom nadelil k minuloročnej decembrovej výplate po päťdesiat eur,“ hovorí Paluda.
Deľba na dobrých a zlých sa vraj odzrkadľuje na každom kroku. „Keď vojdete do ktorejkoľvek kancelárie, hneď viete, či ste u harabinovca, alebo u jeho oponenta. V prvom prípade vás privíta veľkorysý, prívetivý interiér, v druhom prípade stuchnutý kumbál, ktorý voláme kokpit, pretože sa tam ledva zmestíte a keď sa postavíte, tak si o niečo udriete hlavu,“ dodáva Paluda. Harabina označuje za „pomstychtivého, netolerantného človeka, ktorý súd neriadi, iba si vybavuje osobné účty. Na svojom poste sa správa, akoby Najvyšší súd bol jeho súkromný podnik a nie verejná inštitúcia“. Príkladom majú byť aj časté zmeny v rozvrhu práce, ktorým predseda presúva sudcov medzi senátmi. Len minulý rok to mal urobiť dvadsaťpäťkrát.
Podľa sudkyne Zuzany Ďurišovej je to z Harabinovej strany čistý akt pomsty a mocenská hra. „Jediným cieľom bolo trestať svojich oponentov a dosadzovať si do senátov vlastných ľudí, ktorých vie ovplyvniť,“ tvrdí sudkyňa. Harabinove výmeny sudcov v senáte, ktorý rozhodoval o citlivej kauze Tipos, nedávno odmietol aj Ústavný súd a označil ich za protizákonné. Tlačový odbor Najvyššieho súdu všetky námietky odmieta. Tvrdí, že zmeny v rozvrhu práce majú práve zefektívniť výkon súdu a je to bežná prax aj na všetkých okresných a krajských súdoch.

Zahltení prácou:

Neposlušní sudcovia sústredení v dvoch senátoch by to od Nového roka mali mať osladené aj poriadnym náporom práce. Namietajú, že už dnes majú pridelených o šesťdesiat vecí viac ako iné senáty. Návrh rozvrhu práce na budúci rok im však má pridať ďalšiu agendu. Konkrétne dôchodky a agendu zaistenia, v ktorej sa musí rozhodovať do siedmich dní. „Pôvodne sme sa na kolégiu zhodli, že tieto urgentné veci budeme vybavovať všetci, ale zrazu predseda bez akéhokoľvek vysvetlenia rozhodol, že to má padnúť len na naše dva senáty. To je také kvantum práce, sústredené výlučne na nás, že je pravdepodobné, že nebudeme stíhať, vzniknú nám prieťahy a to bude dôvod na naše disciplinárne stíhanie,“ hovorí Berthotyová. Podľa jej kolegyne Jany Henčekovej z toho vidieť jednoznačný zámer nadmerne ich zaťažiť a vylúčiť z rozhodovania o zaujímavých veciach.
Neoficiálne však sudcom oznámili, že tento nápor práce je priamou reakciou na článok v našom týždenníku, kde Berthotyová otvorene hovorila o tom, ako ju i ďalších kritikov predseda Harabin odmieta púšťať na akékoľvek pracovné cesty a konferencie. Vraj keď majú čas žalovať sa do novín, majú čas aj na robotu. „Tak sme si povedali, že to nemôžeme nechať len tak a nenecháme sa zastrašiť. Verejnosť by mala vedieť, aké pomery vládnu na Najvyššom súde,“ hovorí ďalšia zo skupiny kritických sudcov Zuzana Ďurišová. „Ak to takto zostane, sme presvedčení, že Harabin porušuje zákon, pretože nerešpektuje princíp rovnomerného zaťaženia senátov a to je ďalší dôvod na jeho disciplinárne stíhanie, čo sme avizovali aj na ministerstve spravodlivosti.“ Sudcovia sú pripravení dokázať svoju nadmernú záťaž štatistikami.
Z tlačového odboru Najvyššieho súdu sme dostali odpoveď, že senáty sú zaťažované rovnomerne a prípady prideľuje elektronická podateľňa. Sporný návrh rozvrhu práce má definitívne schváliť Sudcovská rada 5. decembra.
Tlačový odbor Najvyššieho súdu tvrdí, že Harabinova úloha v celom procese je iba podpísať výsledný dokument. „Návrh rozvrhu práce nerobil predseda Najvyššieho súdu SR, ale predsedovia kolégií, ktorí majú najlepší prehľad o práci senátov, ich výkonoch a nápade vecí. Takže ťažko hovoriť o pomste,“ napísali Harabinovi úradníci. Zákon o sudcoch však jasne hovorí, že rozvrh práce zostavuje predseda súdu. Nespokojní sudcovia tvrdia, že jeho poslednú verziu im predstavili ako konečný Harabinov návrh, na ktorom trvá.

Sedia doma:

Prípad sudkyne Berthotyovej, ktorej Harabin neschválil služobnú cestu na konferenciu do Prahy, nebol v skupinke kritikov ničím výnimočným. Tak ako nemôžu pojednávať žiadne väčšie veci, nemôžu ani oficiálne cestovať a vzdelávať sa.
„V minulom aj v tomto roku som sa zúčastnil na seminári o súťažnom práve v Budapešti,“ hovorí sudca Igor Belko. „Bolo to však v rámci mojej dovolenky a všetky náklady na cestu som si vopred hradil sám, pretože naše skúsenosti v senáte sú také, že jednoducho na žiadosť o povolenie služobnej cesty nedostanete od predsedu súdu žiadnu odpoveď s oficiálnym stanoviskom alebo dôvodmi zamietnutia. Nanajvýš vám predsedníčka kolégia mimochodom oznámi, aby ste s tým nepočítali.“
Rovnako je na tom aj sudca Miroslav Gavalec. Pred pár mesiacmi ho ministerstvo navrhlo, aby sa zúčastnil na školení Európskeho súdneho dvora v Luxemburgu. Vycestovať mal s kolegyňou, ktorá bez problémov získala súhlas predsedu. Gavalec si musel vybrať dovolenku a  celú cestu si zaplatiť z vlastného vrecka.
Napriek všetkému to kritickí sudcovia odmietajú vzdať a tvrdia, že práca ich aj tak baví. Veria, že pomery na Najvyššom súde sa jedného dňa zmenia.