Vinco

Národniarskemu poslancovi Lukáčovi ktosi podpálil auto, on hovorí o úcte k mafii

27.08.2010

Horí! Horí ti auto! - kričala v noci o pol druhej suseda na starnúcu hokejovú hviezdu Vinca Lukáča. Stačil jediný pohľad na sídliskové parkovisko, aby sa spočiatku nechápajúci Lukáč načisto prebral zo spánku. Plamene pred domom už šľahali do výšky niekoľkých metrov. Kým sa hasičom podarilo zahasiť ich, z nového luxusného auta sa stal nepojazdný vrak. O pár hodín polícia informovala verejnosť, že nešlo o nešťastnú náhodu, ale auto ktosi úmyselne podpálil.
„Toto nie je robota mafie, určite nie,“ tvrdí Vinco Lukáč a svoju istotu podopiera škandalóznym tvrdením poslanca parlamentu: „Ja si mafiánov vážim a oni si vážia mňa.“

Bomba auto od kamoša:

Hokejová legenda si môže robiť, čo len chce. Môže kašľať na to, či je aj dnes vzorom pre mladých chlapcov, môže si do ľubovôle užívať honosné dary od svojich obdivovateľov a ignorovať otázky, kto mu jeho radovánky platí. Ale nič z toho už neplatí pre Vinca Lukáča, pretože Vinco Lukáč sa stal verejným činiteľom. V posledných parlamentných voľbách bol zvolený za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
Keďže funkciu vykonáva len pár týždňov, je málo pravdepodobné, že by zapálenie auta mohlo súvisieť s jej výkonom. Či však užívanie tohto auta nesúvisí so získaním poslaneckého mandátu, to už také jasné nie je.
Vinco Lukáč vlastní trinásťročného bavoráka, ale posledné týždne - teda zhruba odvtedy, ako sa dostal do vrcholovej politiky - sa vyvážal na novom Mercedese ML 320, ktorého hodnota sa pohybuje okolo stotisíc eur, čo v starej mene predstavuje vyše troch miliónov korún. Práve na toto drahé auto si páchatelia počkali na Kuzmányho ulici v Košiciach, rozbili jeho predné sklo a dnu vhodili zápalnú látku.
„To bolo požičané auto. Požičal som si ho od kamaráta, či sa mi bude páčiť. Len som ho skúšal a môžem povedať, že je to bomba auto. V budúcnosti, keď budem mať peniaze, si také kúpim. Teraz na to nemám. Desať rokov som bol nezamestnaný, nemám nasporené. Či som za požičanie platil? Denne som platil! Áno, áno, za každý jeden deň som zaplatil. Je jedno, koľko som platil. Také debility hovoriť nebudem. To sú kamaráti, si ma vážia. Povedia - tu máš, Vincko, vyskúšaj, Vincko, a potom sa dohodneme. To sú kamaráti, ktorí mi chcú pomôcť. Ešte som im neplatil,“ popiera Lukáč vlastné slová o každodennom platení.

Nebojí sa:

A nemá najmenšiu chuť uviesť veci na pravú mieru: „Nebavme sa o cene, ale o tom, čo sa stalo. Kamarát prišiel o trojmiliónové auto. On je teraz smutný, nie ja,“ rozčuľuje sa Lukáč, aby vzápätí dodal: „Ja som veľmi smutný. Nerozumiem, prečo mi to spravili. Desať rokov som nikoho nezaujímal a teraz toto. V živote som nikomu neublížil, len som hral hokej najlepšie, ako som vedel. Nikomu nie som dlžný. Ale nie každý ma má rád. Povedal som niečo na polícii, ale vám to nepoviem. Čo budem mariť vyšetrovanie?! Policajtom dôverujem. A ak tých ľudí nechytí polícia, ja ich sám chytím. Ja som Vinco Lukáč v Košiciach. Som tu niekto. Odkazujem tomu sráčovi, tomu zbabelcovi, čo to spravil, tomu niktošovi, debilovi - poď! Ukáž sa Vincovi Lukáčovi! Musím sa porozprávať s kolegami vo vláde, že jak to tu žijeme v dvadsiatom prvom storočí. Mám sa báť zaparkovať doma? Ale nie. Ja sa nebojím. Ani Schwarzeneggera. Ja som Vinco Lukáč.“