Vincove žartíky

Zhorené auto, na ktorom sa vozil poslanec Lukáč, mal oficiálne požičané kamarát

03.09.2010

Vždy, keď je reč o Vincovi Lukáčovi, začne sa hovoriť o jeho majstrovských góloch, ale aj o tom, ako sa vrátil z akéhosi úspešného hokejového zápasu v Moskve a novinári sa ho pýtali: „Pán Lukáč, aké dojmy ste si priniesli zo Sovietskeho zväzu domov?“ A Lukáč vychrlil bez rozmýšľania: „Bratovi som doniesol videoprehrávač, sebe magnetofón...“
S istotou už nikto nevie povedať, či táto historka stojí na skutočnom rozhovore s Lukáčom, ale úsmevne charakterizuje tohto jednoduchého muža.
Ako veľká zábava sa niekomu mohlo zdať aj Lukáčovo zvolenie do parlamentu, diváci slovenskej politickej scény sa tešili na kríženca Slotu s Ľuptákom. Lenže zrazu prišiel akýsi Zorro pomstiteľ, podpálil luxusné auto, na ktorom sa vozil desať rokov nezamestnaný Lukáč, a maska ľudového zabávača spadla.

Vzdelanec:

„Ja si mafiánov vážim a oni si vážia mňa. Nemal som s mafiou nikdy žiadne problémy a s niektorými som bol dokonca kamarát. Celá mafia mi podala ruku. Ja ich mám všetkých rád.“
Toto je len pár výrokov Vinca Lukáča, ktoré povedal v súvislosti s požiarom svojho auta pre tri rôzne médiá. Mnoho ľudí si nahovára, že bývalý hokejista azda ani základnú školu neskončil, a preto tak naivne rozpráva novinárom o svojej úcte k bosom podsvetia. Omyl. Vincent Lukáč úspešne ukončil vysokú školu. Čo jednu, dokonca dve vysoké školy! Vo vrecku má diplom z trénerstva a okrem toho pred menom titul inžiniera. Verte či nie, Vinco Lukáč je banský inžinier rovnako ako jeho národniarsky vzor Ján Slota.
Ale obávať sa banského nešťastia netreba. Touto prácou sa Vinco nikdy neživil. Trojtýždňová prax v bani na Ostravsku ho ešte počas štúdia presvedčila o tom, že baňa nie je pre neho to pravé orechové, múdrejšie bude zostať na hokejovom štadióne.
Vinco strávil na ľade takmer celý život. Najprv ako hráč, neskôr ako tréner. Potom prišlo ťažkých desať rokov, keď nikoho nezaujímal, len sa tmolil po Košiciach ako nezamestnaný muž. A zrazu, takmer z ničoho nič, len vďaka účinkovaniu v televíznej tanečnej šou sa opäť dostal na výslnie. Ľudia ho zvolili za poslanca Národnej rady, dokonca ho prekrúžkovali z dvadsiateho na ôsme miesto. Po desiatich rokoch bez príjmu je tu výhľad na vyše tritisíc eur mesačne prinajmenšom počas štyroch rokov. Môže sa Vinco vzdať tejto radosti len z akýchsi pre neho ťažko pochopiteľných morálnych dôvodov? Môže na výzvu Ivety Radičovej vrátiť mandát poslanca Národnej rady len preto, lebo pani premiérka považuje jeho priznaný obdiv k mafii za nezlučiteľný s prácou v zákonodarnom zbore?

Čisto platonická láska:

Zobrať niekomu poslanecký mandát proti jeho vôli nie je možné a nie je ani možné stíhať poslanca preto, lebo nahlas vyjadril svoju úctu k mafiánom. Vinco by teda mohol spávať pokojne. Horšie je, že na kamarátšafty politikov s mafiánmi je ľud veľmi háklivý, takýto lapsus sa neprepečie ani bývalému kráľovi strelcov. Či toto došlo Vincovi Lukáčovi v náhlom osvietení mysle, alebo mu veci vysvetlil niekto polopatisticky, je vlastne jedno. Výsledkom je Vincova prudká reakcia. „Všetko dementujem,“ vytiahol do boja na záchranu svojej povesti zbraň ťažkého kalibru. Cudzie slovo. Už na druhý deň prišlo na rad vysvetľovanie, že Vinco je predsa Vinco, že on o úcte k mafii iba žartoval. A pozor - žartoval s ironickým podtónom.
Na Vincovu obranu sa postavila aj jeho domovská SNS. Ponúkla, že sa pán poslanec dobrovoľne podrobí bezpečnostnej previerke. Tá by mala dosvedčiť, že Vinco Lukáč s mafiánmi nespolupracuje, a následne by mal národ na základe uloženej previerky pochopiť, že Vinco mafiu obdivuje len z obďaleč.

Požičovňa áut v bytovke:

S autom, na ktorom sa novopečený poslanec vozil posledné týždne, to nevyzerá dobre. A teraz nemáme na mysli fakt, že sa po úmyselnom zapálení stal z auta nepoužiteľný vrak.
Zákon totiž zakazuje poslancom prijímať dary či iné nenáležité výhody a luxusný Mercedes bol zjavne vysoko nad pomermi desať rokov nezamestnaného Vinca. Auto v hodnote stotisíc eur si on sám kúpiť nemohol. „Na to nemám peniaze,“ priznal bez okolkov a aj tak považoval za normálne, že na takom drahom aute napriek dieram vo vreckách jazdí celé týždne. „Auto som si požičal od kamaráta, či sa mi bude páčiť,“ hovoril, akoby sa niečo také stávalo bežne. „Len som ho skúšal a môžem povedať, že je to bomba auto.“
Rýchlo sa ukázalo, že zhorený Mercedes patril firme bratislavského živnostníka Radovana Valenta - VAN. Firma VAN sa vraj okrem iného zapodieva aj požičiavaním áut, ale, ako sme zistili, požičať si od Valenta auto nie je vôbec jednoduché a nájsť jeho „požičovňu áut“ takmer nemožné.
Sídlo Valentovej firmy je priamo v jeho byte v obyčajnej staršej bytovke. Autá určené na požičiavanie podľa Valentových slov existujú a sú vraj zaparkované na ktoromsi prenajatom parkovisku. „Obchody riešim subdodávateľsky. Pracujem najmä s firmami, ktorým požičiavam autá, konkrétnym osobám len na základe odporúčania. Keď mi momentálne zavolá niekto z Hornej Dolnej, že potrebuje vozidlo, tak mu zakaždým poviem, že nemám,“ prezrádza zaujímavú obchodnú stratégiu Valent. Hovorí o tom, ako lacno dokáže autá zohnať, a preto je požičanie auta u neho také výhodné. O konkrétnych sumách sa baviť odmieta, a tak môžeme len tušiť, že požičanie luxusného Mercedesu, na akom sa vozil Lukáč, u neho asi nebude stáť tisícosemsto eur za dva týždne ako v bežných požičovniach, ale oveľa menej.

Požičal požičané:

Valent hovorí, že Lukáča osobne nepozná a nemá s ním podpísanú ani zmluvu o požičaní auta, ale vie o tom, že jazdil na aute z jeho firmy. Zvláštnu situáciu vysvetľuje takto: „Prišiel za mnou Emil Šišák, že Lukáč by chcel také auto. Ja sa poznám so Šišákom a on zase s Lukáčom.“
Valent teda v júli oficiálne požičal auto Šišákovi a s ním má aj podpísanú zmluvu. Zradu v tom, že auto od začiatku chcel používať niekto iný ako ten, čie meno figuruje v zmluve, Valent nevidí.
S Lukáčovým kamarátom Šišákom sa nám nepodarilo skontaktovať, v čase našej uzávierky sa zdržiaval v zahraničí, a tak netušíme, prečo prebral zodpovednosť za auto, na ktorom sa ani len nechystal jazdiť, a hlavne, čo za to mal dostať. Pýtať sa na takéto veci Vinca Lukáča je úplne zbytočné, on akoby ani sám nevedel, za akých podmienok auto dostal do rúk.
„Za požičanie som platil. Áno, áno, za každý deň som platil. Je jedno, koľko som platil. Také debility hovoriť nebudem,“ vyhováral sa a vzápätí už hovoril niečo úplne iné. Že mu auto kamaráti vlastne nanútili. „To sú kamaráti, si ma vážia. Hovorili - tu máš, Vincko, vyskúšaj, Vincko, a potom sa dohodneme. To sú kamaráti, ktorí mi chcú pomôcť. Ešte som im neplatil,“ hovoril Vinco a tentoraz to fakt vyzeralo ako žart. Veľmi nepodarený žart.
Využívaním neprimerane drahého auta pánom poslancom Lukáčom sa bude už v septembri zaoberať parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií. Vyhovárať sa na dokumenty zhorené v aute sa Vinco nebude môcť. Bezpečnostný priečinok vo vraku auta sa podarilo policajtom otvoriť a s prekvapením zistili, že celý jeho obsah vrátane Vincovej prvej poslaneckej výplaty ohňu v tomto prostredí odolal.