Zdravie z vody

Príroda nám ponúka množstvo zázrakov. Len ich musíme vedieť nájsť

01.08.2010

Keď sa pred mnohými rokmi nešťastnej zamilovanej dievčine Borici ukázal pri jednom z piešťanských prameňov svätý Štefan a pomohol jej prekonať odpor bohatého otca voči jej chudobnému milencovi, isto netušila, že sa na tomto mieste neskôr vystriedajú tisícky iných mladých žien. Podľa starej povesti ľudia tento zdroj vody, neďaleko zrúcanín templárskeho kostola, nazvali Dievčenská studňa a dievčence si sem v predvečer sviatku svätého Štefana chodievali modlitbami vyprosiť jeho ochranu.
Tradovalo sa, že táto voda má aj liečivé účinky. Pomáhala pri očných chorobách. Dnes už povesti nikto neverí a studňa leží zabudnutá na súkromnom pozemku. Zato o liečivých prameňoch na území Piešťan vie takmer celý svet. Podľa legendy objavili zázračnú silu tamojšej vody rímske légie. Ich kone boli po namáhavej ceste také unavené, že nevládali ísť ďalej. Vojaci sa teda rozhodli oddýchnuť si na rozbahnenej lúke pri Váhu. Po tejto pauze vraj neobyčajne svieži pokračovali v ceste. To bol začiatok slávy jedného z najznámejších kúpeľných stredísk na Slovensku.

Horúca a liečivá:

Takmer sedemdesiatstupňová voda vyvierajúca z hĺbky dvetisíc metrov dodnes uzdravuje ľudí s problémami pohybového a nervového ústrojenstva. Je však vhodná aj na pitie. Má priaznivé účinky pri ochoreniach žalúdka, upravuje nepravidelnosť stolice, odstraňuje zápchu, dobre pôsobí aj na žlčník. Je prospešná i pri urologických chorobách. Pacienti i miestni preto hojne nav-števujú altánok na kúpeľnom ostrove, kde je prameň voľne prístupný. Pri našej návšteve tu stretávame niekoľko domácich naberajúcich si liečivú tekutinu do fliaš. Niektorí ju ešte teplú pijú priamo tam. Zhodne tvrdia, že vtedy je jej sila najväčšia.

Mitická:

Na Slovensku vraj máme až tisícsedemsto minerálnych prameňov. K tým najznámejším patrí aj voda vyvierajúca pod južnými svahmi Strážovskej hornatiny. Priamo v centre dedinky Trenčianske Mitice stojí altánok, kde si známu Mitickú môžu ľudia voľne naberať po celý deň. Prameň známy od čias Mateja Bela je výdatný, než sa však dostanete na rad, chvíľku to trvá. Náv-števníci majú totiž aj niekoľko prepraviek s dvojlitrovými fľašami. A to sme vraj prišli v dobrom čase! Strážkyňa parkoviska zažila dni, keď stálo v zástupe až sedemdesiat ľudí. Možno práve pridlhé čakanie spôsobilo pred dvoma rokmi jednému mužovi kolaps. Na jeho pamiatku stojí vedľa altánka krížik.
Čakajúcim však sparno neprekáža. Keď už stoja pridlho, môžu sa ovlažiť v prúde chladivej vody, ktorá vyviera opodiaľ. „Po vodu sem chodím tridsať-osem rokov,“ tvrdí usmiata pani. Upozorneniam lekárov, že by sme mali minerálky striedať, neverí. „Obyčajnú vodu nepijem,“ hovorí Emília Matušková z Hornian. „Výnimočne si dám aj inú minerálku, ale túto mám najradšej. A som úplne zdravá.“ Podľa odborníkov Mitická voda má priaznivý účinok pri poruchách zažívacieho traktu, chronických zápaloch dýchacích a močových ciest a pri alergických a kardiovaskulárnych ochoreniach.

Rajec:

Rajecká Lesná leží pod južným hrebeňom Malej Fatry a od 15. storočia je pútnickým miestom. Nájdete tu aj Lurd-skú kaplnku s prameňom liečivej vody obsahujúcej magnézium a vápnik. Ľudia vravia, že práve v týchto miestach sa stal zázrak. Kedysi dávno sem vraj prichádzala Cigánka, ktorá sa pre slepotu nemohla postarať o početnú rodinu. S vrúcnou modlitbou si denne umývala oči vo vode vyvierajúcej zo zeme - a to jej vrátilo zrak.
Objaviť dva pramene nie je v dedine žiadny problém. Vedie k nim cesta kalváriou na kopci a neprehliadnuteľná tabuľa „K vode“ umiestnená na strome nedovolí zablúdiť. Miestni sa pochlapili a vybudovali tu skutočne príjemné miesto oddychu s lavičkami a altánkami. Fľaše či poháre si možno naplniť z dvoch prameňov. Jeden je priamo pod Lurdskou kaplnkou, druhý pod sochou svätého Františka.
„Táto voda obsahuje minerály, ktoré veľmi dobre pôsobia na cievy, tlak i zažívacie ústrojenstvo,“ hovorí Michal Červeň z Turčianskych Teplíc. Za vodou sem prichádza už desať rokov a tvrdí, že jej pitie mu robí veľmi dobre. Vincencia, sprievodkyňa turistov, dopĺňa aj malý príbeh. Svokrovci mali vraj veľké žalúdočné problémy. Žiadna voda im však nepomáhala. Len táto, z Rajca. „Je to zrejme aj vecou viery,“ vraví. „Mne však veľmi chutí a osvieži ma lepšie ako ktorákoľvek iná minerálka.“

Budišská:

V podhorskej dedinke Budiš v Turčianskej kotline objavil liečivý prameň v roku 1573 prírodovedec a benediktínsky mních Mikuláš Pavol Brikcius. Odvtedy ju ľudia pijú, aby si upevnili zdravie. Užívali ju aj vtedajší lekári, pretože podľa nich bola nad všetky lieky. Okrem vynikajúcej chuti má blahodarné účinky na celý organizmus. Priaznivo pôsobí na dýchací a tráviaci systém i činnosť obličiek.
Malý altánok ukrytý medzi stromami tesne pred vjazdom do dediny je na počudovanie takmer pustý. Manželia Jozef a Zlatica od Nitrianskeho Pravna nám však tvrdia, že sa to nestáva často. Neraz tu návštevníci čakajú aj štyri-päť hodín. Oni sem chodievajú odmalička. „Kedysi prúdila voda zo štyroch kohútikov, teraz ledva z jedného. Akoby vysychala,“ hovorí Jozef. „Stále sem však prichádzame, pretože po nej výborne trávi.“
V okolí je viacero zdrojov Budišky s rôznym zložením. Jeden je aj priamo v obci, ten však zabrala firma, ktorá ju distribuuje. Je slabší a nemá takú výraznú vajcovitú vôňu. Treba dodať, že spoločnosť dedinčanom vodu neukradla. Raz za týždeň dopravia jednu prepravku všetkým miestnym priamo do domu.
Ďalší omnoho výdatnejší prameň tečie hneď vo vedľajšej obci, neďaleko družstva. Tu je tiež pusto, hoci neďaleko stojaci traktorista nás presviedča, že je to opäť výnimka. Ľudí tu vraj býva ako maku. Aj Ján Erteľ je presvedčený, že vajcovka pri Budiši už nie je, čo bývala. „Mávala také grády, že vystreľovala štuple z fliaš,“ spomína.
A táto v Dubovej? Je o niečo viac železitá a menej páchne. Chutí výborne, aj naše žalúdky okamžite reagujú priaznivo. Problémom sú len roje bodavého hmyzu, ktoré neodbytne útočia. Urobiť zopár fotiek a naplniť pohár vôbec nie je jednoduché. Zlým dojmom pôsobí aj neupravenosť prostredia a kopa odpadu i prázdnych plastových fliaš.

Bardejov:

Liečivú vodu tu vraj objavili miestni pastieri. Ich dobytok na paši vždy niekam zmizol, a tak sa raz zvedaví vybrali za ním. Zistili, že popíja vodu z prameňov. Ochutnali tiež. Podľa výpovedí zmizlo nadúvanie u zvierat a tráviace ťažkosti u ľudí. Preto sa rozhodli obo-známiť so zázračnými účinkami aj uhorského kráľa Belu IV. Ten pramene uznal za unikátne a v roku 1247 ich daroval Bardejovu. Odvtedy sa využívajú na liečbu tráviacich problémov, dýchacích ciest, onkologických i srdcovo-cievnych ochorení, pri cukrovke, obezite či urologických problémoch.
Dobrá povesť sa rýchlo šírila. V roku 1505 vybudovali kabíny na kúpanie chorých, ktorí dochádzali zo širokého okolia. Takmer o tristo rokov postavili v blízkosti prameňov murovanú budovu s dvanástimi izbami. Liečivé výsledky prilákali maďarskú i poľskú šľachtu. Istý čas tu pobudli rakúsko-uhorský cisár Jozef II., Mária Lujza, manželka cisára Napoleona,
ruský cár Alexander I., poľská kráľovná Mária Kazimiera Sobieska či cisárovná Sissi.
Pre návštevníkov boli donedávna prístupné len dva pramene. V poslednom čase majú prístup i do takzvaného pitného domu a môžu využívať aj zvyšných šesť. Napĺňať si však môžu len poháre, aby nezdržovali pacientov.
Dušan z Bardejova sem síce chodieva pravidelne, ale tvrdí, že je to už len sila zvyku. Podľa neho všetky pramene v okolí dávno stratili svoju silu i chuť. „Možno je to vrtmi, ktoré robili v okolí,“ domnieva sa. Naopak, Prešovčan Ján je spokojný. Oceňuje, že všetky tunajšie vody sú voľne prístupné. „Je absurdné, aby súkromníci skupovali prírodné bohatstvo, zarábali na ňom,“ vysvetľuje.

Cigeľka:

Cigeľka je jednou z najznámejších minerálnych vôd na Slovensku s doslova zázračnými účinkami. Pomáha pri žalúdočných a črevných chorobách, chorobách dýchacích ciest a látkovej premeny, pri artériosklerotických stavoch a chorobách lymfatického systému. V minulosti bola veľmi vyhľadávaná a kúpele, ktoré dávno zanikli, navštevovala aj Mária Terézia. Dedinka pri poľských hraniciach je však trochu sklamaním. Rozľahlý bazén nad ňou je prázdny a zdevastovaný, okolité stavby opustené, podnik, ktorý vodu čerpá a distribuuje, zatvorený. Jeho pracovníci v telefóne tvrdia, že len pre čerpanie dovoleniek. Miestni si však myslia, že tam už skončili. Niektorí si občas zájdu k prameňu, ale využívajú skôr šťavicu na konci dediny.
„Jej liečivé účinky asi nikto neskúmal,“ hovorí nám jeden z obyvateľov. „Ale chutí výborne a miestni si minerálne vody v obchodoch vôbec nemusia kupovať,“ vraví a s úsmevom dodáva: „Ľudia tamojšiu vodu pijú hlavne vtedy, keď im je po nejakej oslave zle.“

Ľubovnianka:

V okolí Starej a Novej Ľubovne sa nachádza osemdesiatpäť zdokumentovaných minerálnych prameňov. Vyvierajú v údolí potoka Ľubovnianka v Levočských vrchoch. Vo svojej práci ich spomína aj viedenský lekár a profesor chémie Heinrich Johann Grätz v roku 1777. V prvej polovici 19. storočia urobil analýzy minerálnych vôd Dr. Jakub Engel. Vyzdvihol liečivý účinok týchto vôd a odporúčal ich pri chorobách žalúdka, čriev, obličiek, pečene, dýchacích a močových ciest a pri niektorých ženských a nervových poruchách. Ľudia prichádzajú priebežne, s niekoľkými prepravkami. Väčšina si pochvaľuje priaznivý vplyv vody na trávenie a hlavne chuť. „Chodievame pravidelne. Až od Sabinova,“ hovorí Valéria. Podľa nej je čas čakania rozdielny. Stane sa, že v rade si postoja aj zo dve hodiny.

Litmanová:

Našou poslednou zastávkou je Litmanová. Práve tu, na hore Zvir, sa pred dvadsiatimi rokmi vraj zjavovala Panna Mária a prameň požehnala. Domáci hovoria o skutočných zázrakoch i o vyliečení najťažších chorôb. Ich slová potvrdzujú aj ženy, ktoré stretávame pri prameni, neďaleko miesta zjavenia.
„Keď som túto vodu začala piť, akoby ma naplnilo svetlo,“ tvrdí Denisa z Košíc. „Pocítila som však aj liečivé účinky. Mala som silnú migrénu a po napití bola preč. Pomohla mi aj pri menštruačných kŕčoch. Tá voda je jednoducho požehnaná a je na každom z nás, ako k tomu faktu pristupuje. Poznám mnoho príbehov, ako sa ľudia vyliečili z ťažkých chorôb.“
Aj pražskej herečke Jaromíre Mílovej, známej zo seriálu „Třetí patro“, toto malebné miesto učarovalo a rada sa sem vracia. Aj preto, že voda pomohla jej psovi. Raz sa vážne zranil, no keď škaredú otvorenú ranu na papuli potierala vodou z altánka, do rána sa vraj uzatvorila. „A ešte niečo,“ dodáva. „Priviezla som si jednu fľašu domov a voda sa ani za trištvrte roka nepokazila.“
Neveríte? Aj tak sa vám sem oplatí prísť. Po výstupe na pútnické miesto vás chladivý prameň určite osvieži. A ktovie, možno aj vylieči.