Platíme viac

Úroveň nášho zdravotníctva klesá, na mnohé lieky doplácame viac ako za bývalej vlády

23.10.2009

Dôchodkyňa Anna Sitárová sa stará o ťažko postihnutú dcéru. Prekonala srdcový infarkt, vyoperovali jej maternicu a vaječníky. Dlhodobo užíva lieky. Aj na cukrovku, reumu, proti bolesti či trombóze. Už roky si podrobne eviduje všetky lieky. Presne vie, koľko stáli a koľko musela doplácať. Platila počas Dzurindovej vlády menej ako za Ficovej?

Zvyšujúce sa doplatky:

„Užívam jeden liek a potom ho zrazu nepreplácajú, tak mi dajú iný, podobný, nie až taký účinný. Teraz čakám, kým ho zasa budú preplácať, aby som ho mohla užívať,“ vysvetľuje a dodáva, že v priemere na lieky dopláca jeden a pol eura za každý. V roku 2004 museli s manželom a dcérou dať na lieky 438 eur za celý rok, v roku 2009 im to vychádza na 594 eur. Pani Sitárová si to vysvetľuje ľahko: „Lieky zdraželi. Aspoň tie, čo potrebujeme my. Dcéra ešte potrebuje akupunktúru za 104 eur mesačne, inak sa jej stav zhoršuje. To nám nikto nepreplatí. Všetko je to akurát na ďalší infarkt.“
Faktom je, že stúpa spotreba liekov a platby za lieky z verejných zdrojov. Stúpajú aj doplatky pacientov. „Sú to údaje z Národného centra zdravotníckych informácií,“ hovorí analytik Peter Pažitný z Health Policy Institute a má na mysli čísla, ktoré hovoria, že v roku 2004 doplatili pacienti za lieky celkovo 2,85 miliardy korún, v roku 2008 sa suma vyšplhala na 4,65 miliardy.

Prepad úrovne:

„Je spravodlivé a správne, ak naši dôchodcovia desaťročia poctivo platili dane a tvorili hodnoty a dnes sú vystavení životným podmienkam na hranici ľudskej dôstojnosti?“ pýta sa najsilnejšia strana Smer vo svojom predvolebnom programe a tvrdí, že „len model sociálneho štátu dokáže v rámci hospodárskeho rastu dať slabým a ohrozeným občanom Slovenskej republiky perspektívu slušného a dôstojného života“.
„Ochrana sociálne slabších, chronicky chorých a starších pacientov pred neúnosnými výdavkami v hotovosti prakticky neexistuje,“ vraví Peter Goliaš z Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy. Podľa rebríčka švédskej mimovládnej organizácie Health Consumer Powerhouse z tohto roku sa Slovensko v otázke zdravotnej starostlivosti prepadlo na hrozivú 28. priečku z 33 sledovaných štátov. Prepad oproti minulému roku o šesť miest! Príčinou je najmä zaostávanie v elektronickej komunikácii a prenose dát, ale aj klesajúca rovnosť v prístupe k zdravotnej starostlivosti či nárast neformálnych platieb lekárom. Z krajín V4 sme na tom v zdravotníctve najhoršie.

Hľadajú lacnejšie:

Praktický lekár MUDr. Peter Lipták priznáva, že predpisovanie liekov často korigujú s ekonomickou situáciou pacienta. „Ak viem, že niekto nemá na drahší liek, tak musíme nájsť lacnejší. Teraz sú už možnosti predpísať liek, ktorý má želaný účinok a pacient nemusí doplácať,“ hovorí s tým, že nie vždy sa dá generikum predpísať, i keď oň pacienti žiadajú. Odhaduje, že seniori užívajú v priemere aj desať druhov liekov. Na to, aby sa v doplatkoch vyznal, má v počítači softvér. Chváli referencovanie cien liekov podľa priemeru šiestich krajín, kde sú lieky najlacnejšie. „Toto je jediná výnimka, keď vláda postupovala v súlade s našimi odporúčaniami. Zaviedlo sa medzinárodné porovnávanie regulovaných cien liekov a následné znižovanie cien predražených liekov, čo vedie k úspore verejných zdrojov,“ vysvetlil Peter Goliáš. Nie však k znižovaniu doplatkov pre pacientov!

Za kvalitný liek zaplatí:

Sedemdesiatdeväťročná Emília Vavreková užíva osem druhov liekov. Na vysoký tlak, srdce, oči, osteoporózu, cukrovku a aj od bolesti, lebo osteoporóza bolí. Liekov má hromadu, odskúšala už všeličo a na tlak sa lieči už 15 rokov. Trikrát za deň sa hrabe v škatuli a vytláča lieky z obalov: „Aj mi popadajú na zem, ale veď čo.“
Doplatky za lieky ju mesačne vyjdú asi na 17 eur. Niekedy viac. „Kedysi sa neplatilo nič, teraz sa to len tvári, že sa nič neplatí. Potrebovala som röntgen a poslali ma do úplne iného mesta alebo že si to môžem zaplatiť. Radšej zaplatím súkromníkovi a vezme ma hneď, ako by som sa mala trepať tak ďaleko, aj keď mi to preplatí poisťovňa. A cestu mi kto zaplatí?“ pýta sa. Na rôzne výživové doplnky a vitamíny, ktoré jej lekári odporučia, minie asi desať eur mesačne. Keď jej chce lekár dať lacnejšie lieky, tak protestuje: „Chcem kvalitné lieky. Keď musím, tak si ich kúpim. Stojí mi to za to, aby ma nebolel žalúdok. Aj môj lekár je za to, aby som užívala lieky, na ktoré som zvyknutá, na ktoré dobre reagujem, tak ich nemení, aj keď musím zaplatiť.“

Hra na bezplatné:

Strana Smer aj v roku 2006 považovala za „absolútne nevyhnutné, aby bolo v praxi garantované ústavné právo na bezplatnú štandardnú zdravotnú starostlivosť na základe zaplateného poistenia“. V praxi sa však deje úplne niečo iné.
„Hra na bezplatné zdravotníctvo je ilúziou, v skutočnosti za zdravotníctvo platíme nielen povinnými odvodmi do zdravotných poisťovni, ale čoraz viac aj v priamych platbách v hotovosti. Rozširujú sa úplatky. Pred priamymi platbami nechránime sociálne slabších, pre ktorých sa tak zdravotníctvo stáva nedostupným,“ hovorí Peter Goliaš s tým, že pacienti platia často v hotovosti aj tisíce eur, pretože chcú urýchliť liečbu alebo si chcú vybrať zariadenia a lekárov, ktorým dôverujú. Aj štatistiky hovoria o tom, že ľudia platia viac ako pred piatimi rokmi.
„Platia rôzne doplatky za lieky, k tomu platia u zubára, gynekológa. Platí sa za prednostné vyšetrenia, no neexistuje presná štatistika, ktorá by to rozdelila na položky. Faktom však zostáva, že suma, ktorú jeden človek v priemere ročne za zdravotníctvo zaplatí, sa zvyšuje,“ hovorí Peter Pažitný. Štatistika, ktorú uznáva aj ministerstvo financií, hovorí jasne. V roku 2004 dal slovenský občan na zdravotníctvo v priemere 3 370 korún, zatiaľ čo v roku 2008 to bolo 5 666 korún!

Vsugerúvajú:

V priemere sa to možno nezdá až tak veľa, no iné je, ak tie peniaze nemáte a potrebujete zdravotnú starostlivosť za viac peňazí, ako je tento priemer. „Aby sa ochránili sociálne slabé skupiny, hendikepovaní a chronicky chorí, mal by sa zaviesť limit na spoluúčasť pri doplatkoch. Na to však táto akože sociálna vláda ani nepomyslí,“ hovorí Peter Pažitný a dodáva, že zrušenie dvadsaťkorunáčok bolo akurát marketingovým útokom na symbol reformy z čias, keď rezort zdravotníctva viedol Rudolf Zajac. „To najviditeľnejšie sa zrušilo, za ostatné sa platí veselo ďalej. Sociálni demokrati radi vyhlasujú, že zdravotníctvo je bezplatné, ale každý vie, že to tak nie je. Fico, Valentovič a teraz aj Raši však ľuďom vsugerúvajú, že je to tak,“ hovorí Pažitný.
Štatistiky ukazujú, že za ministra Zajaca sa platilo menej. Platí sa za pohotovosť, sanitku, prednostné vyšetrenie, vyžiadanú anestéziu, ale aj rôzne zdravotné potvrdenia pre zamestnávateľa či na vodičský preukaz. Ceny sa v jednotlivých krajoch a zdravotníckych zariadeniach líšia.