Dáta cez žiarovku: V budúcnosti by mohlo slúžiť ako hot-spot na pripojenie k internetu akékoľvek svetlo, v ktorom je LED dióda.

Internet cez svetlo: Ako hot-spot môže v budúcnosti slúžiť aj pouličná lampa

Experimenty s bezdrôtovým optickým prenosom dát sa už začali, ako hot-spot môže v budúcnosti slúžiť aj pouličná lampa.

Extrémne rýchly bezdrôtový prenos dát pomocou jednoduchého blikania žiarovky vyzerá ako dosť divoká myšlienka, v skutočnosti však ide o technológiu, ktorá sa už niekoľko rokov testuje.

Budúcnosť smartfónov: Ich displej by mohol slúžiť nielen na príjem dát, ale zároveň by dobíjal batériu.
Budúcnosť smartfónov: Ich displej by mohol slúžiť nielen na príjem dát, ale zároveň by dobíjal batériu.
Le Li-Fi

Prichádza li-fi

Vžilo sa pre ňu označenie li-fi, je súčasťou dátovej komunikácie, označovanej ako VLC - Visible Light Communications, teda komunikácia prostredníctvom viditeľného svetla. Objavil ju profesor Harald Haas z edinburskej univerzity. Predstavil ju v roku 2011, v ďalšom roku založil spoločnosť pureLiFi, ktorá sa mala starať o postupné zavádzanie technológie do praxe. A ako vlastne funguje? Dáta sa prenášajú prostredníctvom vysokofrekvenčného a pre ľudské oko nepostihnuteľného blikania LED žiarovky, ktorá inak vyzerá ako bežná žiarovka a popri prenose dát ju tak možno, samozrejme, aj využiť.

Všetky dáta sú kódované do binárneho kódu, teda do známych „núl a jednotiek“. Ak žiarovka vysiela jednotku, je zapnutá, ak nulu, vypnutá. LED žiarovky sú na to vhodné preto, že takto dokážu blikať rádovo milióny ráz za sekundu. Tieto signály prijíma svetlocitlivý čip, ktorého veľkosť je už taká, že sa dá bez problémov zabudovať do smartfónov. Túto úlohu by dokonca mohol plniť fotovoltický článok, takže smartfón by sa prostredníctvom svojho displeja nielen napojil na internet, ale zároveň by sa dobíjal - aj keď zatiaľ v pomerne obmedzenej miere.

Žiarovky: Jugnu sa volá nový typ LED žiaroviek, optimalizovaný na prenos dát, vyvíjaných spoločnosťou Velmenni.
Žiarovky: Jugnu sa volá nový typ LED žiaroviek, optimalizovaný na prenos dát, vyvíjaných spoločnosťou Velmenni.
Velmenni

Nič nie je dokonalé

Keďže dáta sa prenášajú svetlom, zásadné obmedzenie tejto technológie je v tom, že neprechádza cez steny. Na druhej strane, medzi vysielačom a príjímačom dát nemusí byť priama viditeľnosť, pokojne môže ísť o odraz od stien. A je tu aj ďalšie. Svetlo jednoducho musí svietiť. Takže ak si chcete pozrieť v tme streamovaný film, li-fi na to nie je najvhodnejšie. Inak však ponúka ohromné prenosové rýchlosti, ktoré niekoľkonásobne presahujú možnosti súčasného wi-fi.

Li-fi aj wi-fi používajú rovnaký komunikačný protokol, li-fi však dosahuje 100-násobne vyššie prenosové rýchlosti. Už v polovici roku 2013 bola experimentálne dosiahnutá prenosová rýchlosť 1,6 Gbit/s, rok nato už 10 Gbit/s. Samozrejme, v reálnom prostredí sú rýchlosti nižšie a funguje tu aj agregácia, čo značí, že čím viac zariadení sa pripojí, tým nižšia bude prenosová rýchlosť. Mimo laboratórií koncom roku 2015 li-fi vyskúšali v reálnom prostredí Estónci, konkrétne spoločnosť Velmenni.

V bežnej kancelárskej budove inštalovali technológiu do niekoľkých kancelárií, tam dosiahli priemernú rýchlosť dátových prenosov okolo 1 gigabitu za sekundu. Pre názornosť - touto rýchlosťou si stiahnete bežný film vo full HD rozlíšení za dve sekundy. Najvyššia teoretická rýchlosť li-fi je podľa nich 224 Gb/s. Zároveň sa začalo experimentovať s novým typom li-fi, pri ktorom sa na prenos dát začalo využívať infračervené svetlo. Na jeho smerovanie boli spočiatku potrebné pohyblivé zrkadlá, čo bol veľký hendikep, najmä z pohľadu spotreby energie.

Bez priameho kontaktu: V septembri 2013 sa na univerzite v Edinburghu uskutočnil zásadný pokus, na obrázku, ktorý dokázal, že prenos dát pri li-fi funguje aj s odrazeným svetlom.
Bez priameho kontaktu: V septembri 2013 sa na univerzite v Edinburghu uskutočnil zásadný pokus, na obrázku, ktorý dokázal, že prenos dát pri li-fi funguje aj s odrazeným svetlom.
pureLiFi/Nikola Serafimovski

Infračervené li-fi

Joanne Oh z holandskej Eindhoven University of Technology sa však podarilo pre infračervené li-fi využiť pasívne antény bez pohyblivých častí a v marci tohto roku ho experimentálne vyskúšali. A výsledok? V prvých laboratórnych testoch bola na vzdialenosť 2,5 metra dosiahnutá prenosová rýchlosť 42,8 Gb/s.

Len pre zaujímavosť - súčasná priemerná rýchlosť bezdrôtového internetu v Holandsku je približne 2 000-krát nižšia, konkrétne 17,6 Mb/s. Na šírenie signálu sa využívajú stropné „svetelné antény“, do ktorých sa infračervené svetlo privádza optickými káblami. Každé zariadenie je schopné využívať mierne odlišné vlnové dĺžky, čím sa eliminuje problém agregácie. Podľa autorov tohto konceptu však potrvá minimálne päť rokov, kým sa ho podarí uviesť do praxe.

Možnosti využitia

A na čo by mohlo li-fi slúžiť? V prvom rade budeme potrebovať zariadenia, ktoré ohromné prenosové rýchlosti zvládnu. Už v roku 2014 sa na výstave CES v Las Vegas objavil prvý koncept smartfónu podporujúceho novú bezdrôtovú prenosovú technológiu. Na to bol vybavený špeciálnym displejom, náklady na vrstvu schopnú prijímať dáta cez li-fi sú pritom dve až tri eurá. Navyše, táto vrstva môže slúžiť ako solárna dobíjačka smartfónu. Obrovské možnosti sa otvárajú aj pri jej využití v internete vecí, keď by sa do siete mohlo pripojiť každé zariadenie s LED diódou.

Alebo si predstavte pouličné lampy v úlohe hot-spotov. Prípadne dátovú komunikáciu medzi autami prostredníctvom ich svetlometov. Samozrejme, keďže tákéto pripojenie nijako neruší rádiové frekvencie, bolo by bezpečné v lietadlách. Podľa profesora Haasa, ktorý za novou technológiou stojí, by dokonca v budúcnosti mohla pomôcť nahradiť prerušené nervy v ľudskom tele a taktiež by sa mohlo zabudovať do automobilových svetiel a umožniť car2car komunikáciu.

Vianočné tipy na darček