Vľavo Ján Sokol, vpravo dôkaz spolupráce: Sokolov miništrant Štefan Náhlik sa zaviazal, že bude pre ŠtB donášať na františkánov.

Agent ŠtB robil Jánovi Sokolovi miništranta

Štefan Náhlik robil Sokolovi najprv miništranta. Potom ako agent ŠtB rozkladal františkánsky rád a po revolúcii sedel na cirkevných peniazoch.

Príbeh bývalého trnavského arcibiskupa Jána Sokola, ktorý bol podľa dokumentov Ústavu pamäti národa agentom komunistickej Štátnej bezpečnosti, má ďalšiu kapitolu.

Podozrenia, že sa podieľal na odvolaní svojho nástupcu Róberta Bezáka pre odhalenie podozrivých finančných transakcií zo svojich arcibiskupských čias, umocňujú nové poznatky o pôsobení ďalšieho agenta ŠtB Štefana Náhlika na trnavskom arcibiskupskom úrade.

Agent Rubens

Sokol by si mal pamätať Náhlika z osemdesiatych rokov. Pôsobil vtedy ako kaplán v bratislavskom kostole Blumentál a Náhlik mu miništroval. Podarený miništrant podpísal 1. októbra 1982 spoluprácu s ŠtB a ako agent dostal krycie meno Rubens. Od svojich predstavených dostal neľahkú úlohu - mal sa infiltrovať do františkánskeho rádu, odkiaľ v roku 1977 odišiel.

Od rehoľníkov mal za peniaze zisťovať citlivé informácie a, naopak, cielene rozširovať dezinformácie.

Jeho prácu agenta hodnotila ŠtB ako „veľmi dobrú“, čo sa ukázalo najmä počas celoštátnej operácie tajnej služby zameranej proti františkánom v roku 1983, akcie Vír. Náhlikova spolupráca s ŠtB však dlho nevydržala. Rehoľníci prišli na to, že Náhlik je udavač, a ten sa pre istotu, zrejme pre obavu z vyzradenia jeho skutočného poslania, radšej vysťahoval z Bratislavy. Pre svojich chlebodarcov tak prestal byť zaujímavý a spoluprácu s ním v júni 1985 prerušili.

Agent Svätopluk

Sokol však Náhlikovi nemá čo závidieť. Podľa dokumentov ÚPN sám najprv pôsobil ako kandidát tajnej spolupráce pod krycím menom Špirituál, aby sa krátko pred revolúciou vyšvihol na pozíciu agenta ŠtB s krycím menom Svätopluk. Sokolov spis však po revolúcii, podobne ako v prípade iných prominentných osôb, zmizol. „V období decembra 1989 a jari 1990 sa stratilo viacero záznamov z evidencie ŠtB. Bolo to riadené z najvyšších miest.

Najprv na rozkaz z federálneho ministerstva vnútra a potom už takzvaná nová moc sa postarala o to, aby sa záznamy o istých ľuďoch stratili. Ukradnuté materiály slúžili buď na ochranu týchto ľudí, alebo na ich vydieranie, prípadne kombináciu oboch možností,“ hovorí bezpečnostný analytik Milan Žitný. Aj keď sa nedá zistiť, aké konkrétne úlohy Sokol pre ŠtB vykonával, zachovali sa aspoň účtovné bločky, ktoré majú svedčiť o jeho spolupráci s ŠtB.

Podľa denníka Sme mal za služby pre zločineckú organizáciu dostávať peniaze alebo iné hmotné dary. Najvyšší jednorazový dar, tritisíc korún, mal dostať Sokol od ŠtB 7. júna 1988, teda len päť dní pred svojou vysviackou za biskupa. V tom čase táto suma predstavovala nadpriemerný mesačný zárobok. S vysviackou súhlasili komunistickí predstavitelia 18. mája 1988, bez ich odobrenia by sa to stať nemohlo.

Sviečková manifestácia? Fuj!

Súhlas štátu s menovaním Sokola za biskupa mohol byť aj odmenou za jeho postoj k sviečkovej manifestácii, ktorá sa konala na Veľký piatok 25. marca 1988. Vznikla z podnetu veriacich a katolíckeho disentu a jej hlavnou požiadavkou bolo úplné dodržiavanie občianskych a ľudských práv. Išlo o dovtedy najväčší protest proti režimu od začiatku normalizácie v Československu. Proti veriacim, zväčša starším ľuďom, ktorí sa v sychravom počasí modlili so sviečkami v rukách, režim zasiahol obzvlášť kruto.

Policajti autami bezohľadne vrážali do ľudí, aby dav rozdelili, a striekali na nich vodnými delami. Študenti svojou účasťou na akcii riskovali vylúčenie zo školy, dospelí stratu zamestnania. O spôsobe, akým režim potlačil pokojnú manifestáciu, informovali všetky zahraničné demokratické médiá vrátane viedenskej televízie, ktorú si Bratislavčania dokázali bez problémov naladiť. Ostatní v krajine sa mohli o zásahu polície na manifestácii dozvedieť napríklad z rádií Slobodná Európa alebo Hlas Ameriky.

Režim preto musel konať. Vtedajší predseda slovenskej vlády Peter Colotka 12. apríla 1988 prijal predstaviteľov rímskokatolíckej cirkvi vrátane reprezentantov združenia Pacem in terris. Toto združenie kňazov pritom otvorene kolaborovalo s komunistickým režimom, verejne ho odsúdil aj vtedajší pápež Ján Pavol II. Na prijatí u Colotku sa podľa dobových novín zúčastnil aj vtedajší trnavský administrátor Ján Sokol. „Všetci prítomní veľmi rozhodne a otvorene odsúdili demonštratívne vystúpenie 25. 3. 1988,“ zapísal si hlavnú informáciu zo stretnutia Pavel Jurkovský, vedúci oddelenia katolíckych cirkví.

Nad cirkevnou kasou

Kroky oboch agentov sa mali opäť zísť o desať rokov neskôr. Ján Sokol, vtedy už trnavský arcibiskup, vraj, podľa časopisu Týždeň, previedol v roku 1998 na Náhlikov účet závratnú polmiliardu korún. Peniaze mali pochádzať z predaja nehnuteľností a pozemkov, napríklad pre známy obchodný reťazec na Zlatých pieskoch na okraji Bratislavy. O rok neskôr napísal Sokolov pomocný arcibiskup a generálny vikár diecézy Dominik Tóth Náhlikovi list, ktorý pred niekoľkými dňami zverejnil Týždeň.

„Vy spravujete majetok arcibiskupského úradu, kým generálny vikár nepozná ani jedno konto. Vy prijímate a prepúšťate zamestnancov bez toho, aby ste čo i len upovedomili generálneho vikára,“ vyčíta Tóth v liste Náhlikovi. Bývalý agent mal mať pod palcom stovky miliónov korún, pričom ani nebol zamestnancom úradu. Podľa našich zistení z archívu ÚPN nemal Náhlik ani ekonomické vzdelanie. Vyštudoval dopravnú priemyslovku v Bratislave a živil sa napríklad ako majster v pozemných stavbách či šofér. Na tieto vážne výhrady, poukazujúce na rozpor s cirkevnými zákonmi, reagoval Sokol pre televíziu Markíza takto: „Pravda je taká, že Náhlik, ja som ho dovtedy nepoznal, pravda?

Zomrel nám Marcinek, doktor práv, ktorý sa nám starel do reštitúcie. Čo s tým budeme robiť? V banánových krabiciach sme od neho priniesli tie spisy k nám a toho boli aspoň päť tých banánových krabíc plných. Čo s tým budeme? Prišiel som na jednu faru, kde tam sedel istý pán a ja hovorím jej, zomrel nám náš právnik, ktorý nám robil reštitúcie, kto nám to bude teraz robiť? A ten pán hovorí, že no tento pán, čo tu sedí, by vám to mohol robiť. Aj sa tak stalo a keď skončil, odovzdal kľúč a odišiel. Takáto je pravda. Môžem to pod prísahou potvrdiť. Do žiadnych účtov nevidel, do žiadnych majetkov sa nestaral, lebo to nebolo v jeho kompetencii a ja neviem, či vôbec tomu aj rozumel. Usporiadať papier, to môže aj moja mama, nie?“ tvrdil Sokol.

Vzhľadom na to, že vyjadrenia oboch bývalých vysokých cirkevných hodnostárov sa vylučujú, je jednoznačné, že buď Tóth, alebo Sokol klame. Otázne je, aký by mal v roku 1999 biskup Tóth motív klamať v súkromnom liste Náhlikovi. Zrejme nemohol tušiť, aký význam získa po trinástich rokoch a prevalení škandálu ohľadne tajných vatikánskych účtov. Navyše, Sokol tvrdí, že Náhlika dovtedy nepoznal napriek tomu, že v osemdesiatych rokoch mu robil miništranta v Blumentáli. Náhlik ako by sa pod zem prepadol. Sokol neprezradil, kde sa jeho bývalý miništrant skrýva. Nevedno ani to, či sa Náhlik nachádza ešte na území Slovenska, alebo už z krajiny ušiel.

Nový vietor

Podozrivé praktiky s cirkevnými peniazmi by možno ostali navždy utajené, nebyť nového trnavského arcibiskupa Róberta Bezáka. Ten po svojom menovaní nariadil hĺbkový audit na arcidiecéze, pričom odhalil desiatky účtov, o ktorých nik nemal ani potuchy. Peniaze z týchto účtov údajne odtekali najmä na tajné kontá vo Vatikánskej banke. Na existenciu podivných účtov, kde sa stráca stopa po ďalšom osude cirkevných peňazí, upozornil nedávno náš týždenník.

Audítorka pre podozrivé hospodárenie arcidiecézy za Sokolovej éry podala trestné oznámenie. Snaha o sprehľadnenie finančných tokov sa napokon stala Bezákovi osudnou. Jeho odvolanie však muselo počkať - podľa našich informácií bol totiž chránencom nedávno zosnulého banskobystrického arcibiskupa Rudolfa Baláža. Tento komunistami šikanovaný kňaz sa počas normalizácie nemohol oficiálne venovať pastoračnej činnosti a pracoval ako traktorista a vodič nákladného auta.

Krátko po revolúcii menoval pápež Ján Pavol II. Baláža za biskupa. Pred jeho smrťou v júli 2011 by sa zrejme len ťažko podarilo Bezáka z funkcie odvolať. Vo Vatikáne totiž biskup Baláž požíval vysokú autoritu a podľa našich zdrojov sa v prípade potreby vedel cez blízkych priateľov dostať priamo k pápežovi Benediktovi XVI. Medzi biskupom Balážom a arcibiskupom Sokolom údajne panoval dlhodobo napätý vzťah. Príležitosť odvolať Balážovho protežanta z funkcie tak prišla až po biskupovej smrti.

Ďalšie pochybnosti

K pochybnostiam o hospodárení v Trnavskej arcidiecéze sa postupne pridávajú aj ďalší zainteresovaní ľudia. Niekdajší poradca expremiérky Ivety Radičovej a bývalý františkánsky kňaz Marián Balázs napríklad tvrdí, že pozná príčinu, pre ktorú Bezáka odvolali, no nechce o tom hovoriť. Podľa neho však urobil Bezák chybu, keď nezverejnil výsledky auditu hneď, ako mal k dispozícii jeho výsledky. „Jedno je oficiálne vyjadrenie, iné sú skutočné dôvody jeho odstavenia. Taký progres a taká otvorenosť v hierarchii nebola vítaná, naopak, každého vyrušovala. Od začiatku proti nemu mnohí intrigovali, zvlášť tí zo Sokolovej éry. Po smrti biskupa Rudolfa Baláža tlaky zosilneli. Jedným prekážalo, že otvoril reštauráciu a galériu, iným, že je otvorený voči mladým ľuďom. Skrátka, vniesol nový vzduch, a to sa na Slovensku nestrpí.

Aj preto, že tým nastavuje zrkadlo druhým. Voči takým sa intriguje dovtedy, až kým nie sú odstavení. Ale to podstatné je, že pre cirkevnú hierarchiu je absolútne neprijateľné, ak jeden biskup svedčí proti svojmu kolegovi, hoci aj oprávnene. Tvrdia, že všetko sa má riešiť vnútri, ale to v skutočnosti znamená ututlávať a nič neriešiť. Paradoxne, biskup s krycím menom Svätopluk, biskup, ktorý nemal problém pozitívne hovoriť o Tisovom režime a ktorý narábal s peniazmi všelijako, bol prijateľnejší než ten, kto vniesol progres a modernosť. To je absurdné,“ povedal nám Balázs.

Sporný domov dôchodcov

Ján Sokol reagoval rozporne aj na otázky o pôvode dvadsiatich miliónov korún na výstavbu domova dôchodcov v Jacovciach. Médiám poskytol vyhlásenie, podľa ktorého ide o dar bezdetných manželov zo Spojených štátov.

„V snahe postupovať podľa ich vôle som dal založiť občianske združenie, ktorého poslaním bolo domov postaviť. Z tohto dôvodu som zriadil osobitný účet, na ktorý som previedol dvadsať miliónov korún,“ vyhlásil Sokol v súvislosti s výstavbou domova dôchodcov v jeho rodných Jacovciach. Vo februári 2010 však arcibiskup v písomnom vyhlásení, ktoré podpísal, zdôvodňoval pôvod peňazí na výstavbu domova úplne inak.

„Finančné prostriedky vo výške dvadsať miliónov korún pochádzajú z úrokov z finančných prostriedkov zinkasovaných z predaja pozemkov farnosti Rača v roku 2001,“ píše sa vo vyhlásení. Domov dôchodcov stavia združenie Metropolitánik, ktorého pôvodným šéfom bol arcibiskupov synovec Jozef Sokol. Ten však zo združenia vystúpil hneď po tom, čo sa začalo s výstavbou domova. „Ja som sa tam necítil dobre,“ prezradil nám nedávno Jozef Sokol dôvody svojho odchodu. Zo združenia vraj odišiel preto, že „išlo o peniaze“.

Pôvod strýkových miliónov na výstavbu domova nezisťoval, ani keď bol ešte šéfom Metropolitánika. Jozef Sokol pritom žije podľa slov jeho mamy „doslova z ruky do úst“. Pol roka bol nezamestnaný, v súčasnosti pracuje ako robotník v topoľčianskej fabrike.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní