Výnimky: Niektorí obyvatelia Luníka IX platia nájom, vodu i elektrinu. Zostávajú však v menšine.

Ako sa dá zdevastovať výberové sídlisko: Pozrite sa, čo ostalo z Luníka IX

Luník IX sa už roky topí nielen v dlhoch, ale i odpadkoch. Kedy časovaná bomba vybuchne?

Odpadky siahajúce po prvé poschodie paneláka na Hrebendovej ulici nie sú na košickom Luníku IX nič výnimočné. Aj počas našej návštevy ich domáci sypú rovno pod okná. Štipľavý zápach, potkany ani zdravotné riziká nikomu neprekážajú.

„Čo kukate, gadžove, zoo je druhým smerom,“ odsekne nahnevaná Rómka, keď sa pýtame, prečo sype odpadky pod okno. Nezaujíma ju, kto smeti uprace a odvoz zaplatí.

Náklady za tento rok sa vyšplhali na osemtisíc eur a suma nie je konečná, hoci mesto sa pred časom rozhodlo financovať už iba veľkokapacitné kontajnery. Vyzbierať odpad si budú musieť domáci sami.

Rovno pod okno: Kopy odpadkov lemujú celú Hrebendovu ulicu. Foto: RUDOLF FELŠÖCI

Lukratívne bývanie ABC

Luník IX je jednou z dvadsiatich dvoch mestských častí Košíc. Leží v tichej lokalite pod lesom. Pôvodne bol projektovaný ako sídlisko typu ABC, ktoré mali obývať najmä vojaci (A - armáda), policajti (B - bezpečnosť) a Rómovia (C - Cigáni). S výstavbou sa začalo koncom sedemdesiatych rokov minulého storočia, keď sa asanovala rómska osada Tábor v širšom centre Košíc.

„Od roku 1978 sa na sídlisko sťahovali prví nájomníci, pričom zložky A a B v značne zredukovanom stave oproti pôvodnému plánu. Už v rokoch 1981 až 1989 sa Luník IX vyznačoval vysokou koncentráciou Rómov. Z vtedajších približne dvoch tisícok obyvateľov tvorili asi polovicu,“ približuje históriu neslávne známeho sídliska hovorkyňa Košíc Martina Urik Viktorínová.

Pôvodne sídlisko pre vojakov, policajtov a Rómov. Zámer integrovať sa však nenaplnil, dnes je z neho rómske geto. Foto: archív

Od roku 1995 v rámci novej koncepcie mesta týkajúcej sa životných podmienok neplatičov, neprispôsobivých a obyvateľov protiprávne obsadených bytov smerovali na Luník IX ďalšie problémové skupiny. Na revanš odtiaľ postupne vysťahovali rodiny, ktoré o to požiadali.

Výsledok? Väčšina bytov je dnes úplne zdevastovaná, bez okien a vnútorných stien. Na sídlisku nefunguje jediný výťah, keďže výťahové šachty slúžili ako smetný kôš. Mnohé z nich sú vybrakované, bez káblov i výťahu. Sídlisko, ktoré malo byť výkladnou skriňou, sa aj nečinnosťou viacerých generácií politikov stalo časovanou bombou.

Eldorádo neplatičov

Užívaniaschopných bytov je na Luníku presne 468, podpísaných platných nájomných zmlúv necelá stovka. Keďže byty sú mestské, obyvatelia by mali platiť nájomné. Väčšina tak nerobí.

Vodárne už pred rokmi odstavili nepretržitú dodávku vody, o teplej ani nehovoriac. Vodu púšťajú dvakrát za deň v presne stanovených limitoch. Keďže za kúrenie nik neplatí, nik ho nedodáva. Elektrinu berie väčšina načierno. Dlh sídliska, kde je oficiálne prihlásených 6 446 ľudí (predpokladá sa, že asi dve tisícky žijú v cudzine, no skutočný počet obyvateľov sídliska je napriek tomu vyšší - pozn. redakcie), sa ku koncu júla vyšplhal takmer na 6,5 milióna eur.

Ide o neuhradené platby za nájom, energie a vodu. Hoci ide o milióny, dlh by bol vyšší, keby mesto nepristúpilo k razantnejším opatreniam. Stalo sa tak po tom, čo presvedčilo súd, že obyvatelia Luníka IX užívajú byty protiprávne alebo majú vysoké dlžoby. Ešte v roku 2011 pritom súd neakceptoval vypratacie žaloby mesta, respektíve bytového podniku ako obchodnej spoločnosti.

„Navodil sa stav bezprávia, užívatelia bez nájomných zmlúv prestávali hradiť náklady spojené s užívaním bytu. Nemali dôvod, za neplatičstvo neboli nijako postihovaní. Dochádzalo k svojvoľnej migrácii užívateľov bytov, opusteniu bytov či protiprávnemu obsadzovaniu bytov,“ opisuje hovorkyňa mesta Martina Urik Viktorínová.

Zodpovednosť odmietajú

Hrozba vysťahovania vraj pomohla. Obyvatelia pristúpili na dohodu, mnohí chcú splácať dlžoby. Nájomné za mesiac je symbolické. V štvorizbovom byte je to priemerne 32,69 eura, v trojizbovom 26,16 eura, v dvojizbovom 12,66 a v jednoizbovom priemerne 11,78 eura. Pomohlo i to, že mesto začalo prideľovať zdevastované byty deťom platiacich nájomníkov. Dlhy na nájomnom v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi začali klesať.

Keď sa rozhodneme opýtať na názor samotných obyvateľov vykričaného sídliska, ktorými sú v drvivej väčšine Rómovia, nie je im veľmi do reči. Najmä keď príde reč na dlhy a neporiadok. Považujú sa za diskriminovaných, vraj za všetko zlé, čo sa v Košiciach stane, môžu oni. Svoj podiel zodpovednosti odmietajú. Keď vytiahneme fotoaparát, rázne nám dávajú najavo, že sme tu votrelci.

Spolužitie Rómov a väčšinového obyvateľstva je dlhoročný problém nielen na Slovensku. Politici si naň spomenú, len keď je pred voľbami. Potom sa všetko vráti do starých koľají. Otázne je, dokedy si ho budú môcť kompetentní prehadzovať ako horúci zemiak. Košický Luník IX je smutnou ukážkou toho, kam môže problém dospieť a ako ťažko sa hľadajú riešenia. Nie však jedinou.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].