Stany pri vode: Okrem toho, že sú v zátopovom pásme, im vlastne nič nechýba.

Anarchia na Liptovskej Mare: Ľudia zákazy ignorujú, toto má byť turistický raj?

Čo ukázal kontrolný deň na liptovskom vodnom diele.

Domov

No a čo, že som sem prišiel autom? Veď tu nikde nie je zákaz vjazdu! - dôvodí chlap s popradským evidenčným číslom, keď sa ho policajti pýtajú, prečo parkuje pri vode. „A navyše, ja som si sem iba priviezol veci a pôjdem preč,“ dodá. Má pocit, že slovný súboj vyhral, ale Tibor Ilavský, vedúci Rybárskej stráže na Liptovskej Mare, ho odkáže na rybársky poriadok. „Tam to máte jasne napísané, vjazd motorovým vozidlom po kótu 564,89 metra nadmorskej výšky je zakázaný.“ Chlap nehovorí nič, ale očami gúľa po brehu. Jeho auto je dobrých šesť metrov od hladiny Mary, tak čo ho otravujú?! A kto jemu bude rozprávať, ako hladina stúpa a klesá a že voda sa môže vyšplhať aj tých šesť metrov k jeho autu.

Tak to na Slovensku funguje. Keď idem k vode ja, ide aj moje auto. Najlepšie prednými kolesami do vody a zo sedadla vypadnúť v plavkách rovno do vody. Človek by čakal, že aspoň rybári budú iní, ale nie sú. Kým sa kontrolná plavba na Liptovskej Mare skončí, budeme sa môcť o tom presvedčiť. Je piatok 12. augusta, desať hodín, a loď Choč, plavidlo, ktoré si toho už dosť pamätá, lebo na tabuľke má napísané Made in USSR, 1990, práve vyráža na vlny.

Vodná plocha môžu byť aj kamene

Tretia kontrolná plavba tento rok. „Dve predchádzajúce plavby účel splnili, ale nie celkom,“ konštatuje Tibor Ilavský. „Stav je lepší, ale nie dobrý.“ Keď sa s ním zhovárame neskôr, povie to krajšie: „Chorého pacienta liečime fáčom a vodou.“ Konštatuje, že s rybármi si ešte poradí, ale s ostatnými návštevníkmi Mary ťažko. Čierne stavby v zátopovej oblasti rastú, autá v nej parkujú ďalej, ani polícia s tým veľa neurobí, pretože v zákone nie je presne napísané, že je to zakázané.

Róbert Hok zo Slovenského vodohospodárskeho podniku ho doplní: „V zákone o vodách sa spomína iba vodná plocha a ľudia si to mýlia. Myslia si, že vodná plocha je iba tam, kde práve je voda,“ a Tibor Ilavský dodá, že ľudia stále tvrdia - nie sme odtiaľto, nie je tabuľa, nevedeli sme. Ani nabodať do zeme kolíky, aby vymedzili kóty na 52 kilometroch obvodu vodného diela, sa nedá.

Vykázaní z priestoru: Slováci majú pocit, že prednými kolesami by mali zastaviť až vo vode.
Vykázaní z priestoru: Slováci majú pocit, že prednými kolesami by mali zastaviť až vo vode.
Norbert Grosz

Vykázaní z priestoru: Slováci majú pocit, že prednými kolesami by mali zastaviť až vo vode.FOTO: Norbert Grosz

Nuž a keď už o tých kótach, aj nám to museli vysvetľovať asi štyrikrát. Maximálna prevádzková - 564,89 metra - a katastrofická - 566,34 metra nadmorskej výšky. Kým sa hladina dvíha do tej prvej, je všetko v poriadku, ale keď stúpne vyššie, po katastrofickú, čo sa, našťastie, ešte nestalo, ale môže, je to - katastrofa. Na lepšiu predstavu, keď voda stúpne o štyri centimetre, hovoríme o milióne kubických metrov vody! A celkom jednoducho - ak sa raz tá voda naozaj zodvihne, všetko, čo jej stojí v ceste, bude pod ňou. A preto by tam nemalo stáť nič. Iba ochranný porast, ktorý vysadili už pri stavbe nádrže v roku 1975.

Časť tohto lesa už prešla do súkromných rúk, ale názov „ochranný“ nikto nevyškrtol. A tak tu nemajú čo robiť ani chatky, ani kadejaké búdky, ani karavany, ani ohníky... Tibor Ilavský sa k tomu vyjadril jasne: „Ak stoja načierno, treba dať majiteľom 24 hodín, aby s tým urobili poriadok. Ak nie, mal by tam zájsť bager, zrovnať to so zemou a majiteľ by už len dostal účet za likvidáciu.“

Liptovské observatórium

Prosiecka zátoka Liptovskej Mary. Udice na brehu, nad nimi stany, za nimi ohník, vedľa vrecia so smeťami a hneď tri autá, všetky s éčevéčkom Liptovského Mikuláša. „Varím guláš, bude dobrý,“ tvrdí žena, kým sa jeden z chlapov dušuje, že tie smeti nie sú ich. „My máme iba toto tu,“ ukazuje na malé vrecká, ktorým dominujú pokrčené pivové plechovice. Zvyšok vraj spálil, aj plasty... Tie staršie vrecia vraj odnášať nebudú, lebo ich nepriniesli. Motto posledných asi dvadsiatich rokov. Pred dvoma rokmi vyzbierali sedem ton odpadu. „Väčšina zostáva po rybároch, ale aj po ľuďoch, čo navštívia divoké pláže,“ povie Tibor Ilavský. Niektorý odpad sa však vyzbierať nedá, tomu miestni vravia - observatórium.

Preventívna akcia: Tohtoročné akcie majú predovšetkým upozorniť ľudí na to, čo by robiť nemali. Sankcie prídu neskôr.
Preventívna akcia: Tohtoročné akcie majú predovšetkým upozorniť ľudí na to, čo by robiť nemali. Sankcie prídu neskôr.
Norbert Grosz

Preventívna akcia: Tohtoročné akcie majú predovšetkým upozorniť ľudí na to, čo by robiť nemali. Sankcie prídu neskôr.FOTO: Norbert Grosz

Kdesi vznikne karavanová dedina, ale okolo nej nie je nič, ani toalety, ani odpadkové koše, iba les. A ten skryje aj krčiace sa postavy. Alebo technický patent, aký sme objavili v zátoke Ráztoky pri cintoríne, ako to tu volajú. Obraz tradičný - udice vo vode, stany, dve žilinské autá, jedno až z Trenčína. Kráčame hore cestou, kadiaľ prišli. Kedysi tu ktosi musel vyrúbať stromy, aby sa vôbec dalo dostať k vode. Na jej konci narazíme na zničené pole s rozjazdenými cestami. Dobrá drzosť! Tam hore bola značka zákaz vjazdu, ale vydržala vraj iba zo dva týždne, bola tam aj ceduľa súkromný pozemok, aj ostnatý drôt a dokonca prekopali cestu, aby sa tam autá nedostali. Dostali sa! „Nebola tam značka,“ pokojne vravia chlapi a policajti, ktorí sa plavili s nami, ich „vykážu z priestoru“. Skúste im dokázať, že ak aj nejaká zostala, že ju videli.

Zástupcovia občianskeho združenia Za čistý a zdravý Liptov, aj tí sa s nami plavili, vravia, že tu bola obrovská skládka odpadu, ktorú sa im iba teraz podarilo odstrániť, a Tibor Ilavský, že sem v lete chodí nerád, lebo je tu strašný smrad. Čo strom, to toaletný papier, až napokon narazíme na srdce observatória. Za kríkmi sa vyníma stolička so záchodovou doskou navrchu! Pod ňou - nič. Hoci nie je nič ako nič. Toto nič naozaj páchne. Marino observatórium.

Observatórium: Aj keď ten pojem znie honosne, je o niečom inom. A ničom príjemnom.
Observatórium: Aj keď ten pojem znie honosne, je o niečom inom. A ničom príjemnom.
Norbert Grosz

Observatórium: Aj keď ten pojem znie honosne, je o niečom inom. A ničom príjemným.FOTO: Norbert Grosz

Divoký západ na brehoch Mary

Pohľad z brehu je iný ako z lode. Liptovská Mara pripomína divoký západ. Plavíme sa okolo pribúdajúcich hausbótov, ktorým nikto neurčuje, kde smú kotviť, a tak kotvia na vode a malými člnmi sa vozia na breh. Bližšie k „ochranným“ stromom, kde je aj celý autosalón. Pozeráme sa na brehy podmyté vodou a na ich vrcholoch - chatky. Nielen tie, aj obrovská drevenica, či skôr drevená vila. Kým uvažujeme, ako by asi padala do vody pri povodniach, sme pri Dechtároch a hľadíme na vyklčovaný les.

Vyklčovaný ochranný les. Stručná informácia - už to rieši prokuratúra... A potom sme pri Sielnickej zátoke. Tibor Ilavský nadšene rozpráva o súkromníkovi, ktorý si tu prenajal územie a rozumne vybudoval areál. Z vody nevidno žiadne stavby, tie sú vyššie, mimo zátopového pásma, dole iba lavičky a odpadkové koše. „Takto to funguje už štyri roky,“ hovorí. „Nepoškodzuje porast, nevyrúbal ani jeden strom.“

A čo tá časť vľavo? Nejaké búdy, pri brehu zaparkované jachty, malý Karibik. Namiesto odpovede skonštatuje, že pravá časť zátoky vyzerá tak, ako by mala... Pripomína až polostrov Ratkovie, kde bolo kedysi arborétum. Je v piatom ochrannom pásme. Neprístupný aj pre rybárov. Žiadne karavany, žiadne autá, žiadne vyrúbané stromy, dokonca zopár suchých, aké inde nenájdete, lebo sa už premenili na popol vo vatrách. Ale mala by Mara vyzerať iba takto? V Liptove, ktorý návštevníkom sľubuje turistický raj?

Jedni sa chcú kúpať, druhí loviť ryby, tretí si radi zajazdia na vodných skútroch, ďalší by najradšej okopávali svoje záhradky pri chatičkách s výhľadom na vodnú plochu... Dá sa to vôbec zladiť? „Vidíte tie autá pri Trnoveckej zátoke? De facto sú pod vodou,“ povie Róbert Hok zo Slovenského vodohospodárskeho podniku. „Chýbajú pravidlá hry, žiada si to zonáciu, ktorá by presne vymedzila, čo sa kde môže a čo kde nesmie.“ Bez nej? Pozemky okolo Mary vlastní mnoho súkromníkov a organizácií a každý má svoju predstavu, ako ich komerčne využiť.

Hausbóty: Pribúda ich, ale nie je jasné, kde naozaj smú kotviť.
Hausbóty: Pribúda ich, ale nie je jasné, kde naozaj smú kotviť.
Norbert Grosz

Hausbóty: Pribúda ich, ale nie je jasné, kde naozaj smú kotviť.FOTO: Norbert Grosz

Aj obce majú svoje územné plány a svoje plány majú aj štátne lesy, pod ktoré zasa patrí väčšina ochranných lesov okolo vody. No a, samozrejme, Maru si nemohli nevšimnúť developéri, ktorí by jej brehy najradšej využili ako stavenisko. „Hotely by mali stáť na strane pri diaľnici, komerčne by sa dala využiť celá strana diela pri Trnovci, rybári by mohli mať nezastavanú Bobroveckú zátoku, ale najmä, malo by byť jasné, kto za čo zodpovedá,“ myslí si Róbert Hok. Lenže na takéto rozhodnutie sú vodohospodári malí páni, posledné slovo by mal povedať žilinský VÚC.

Asi jediné, čo sme na Mare nevideli, boli - nudisti. Ich pláž je vraj hudbou minulosti, dnes sa naháči kúpu, kde sa im zachce. Anarchia má aj svoje výhody. Ale určite ich je menej ako rybárov: v roku 2014 zaznamenali rekord, „šesťdesiattisíc rybárodní“. Koľko ich bolo a koľko dní kto z nich prežil pri vodnom diele, ťažko povedať, ale vlani to bolo „iba“ štyridsaťtisíc rybárodní.

Všetci musia kdesi parkovať, čosi jesť a kamsi chodiť na toalety. A nemajú kde. A keď ešte príde kontrola, neskrývajú svoju zúrivosť: „Kto vydáva tie značky Súkromný pozemok? Prečo sa nezameriate na to?“ A rovnako reagujú vlastníci súkromných pozemkov v časti Sokolče: „Toto patrilo ešte našim starým otcom! Je to naše! My si tu môžeme robiť, čo chceme!“ Vyzerá to tak - chatky, autá, ohníky, guláše, ale nie je to tak. A nie je pravda ani to, že niekto niekoho otravuje z pasie. Slovenské more raz tiež môže vystúpiť zo svojich brehov a všetkým dať najavo, že je silnejšie. Tak ako česká priehrada Orlík, ktorá sa v roku 2002 takmer prevalila aj cez betónový múr navrchu.

Domov