Alojz Tkáč tvrdí, že kupcov iredenty treba vyhnať z chrámu. Rákócziho pozostatky by mali ísť do Maďarska.

Arcibiskup Tkáč vytočil Maďarov: Berte si Rákócziho

Vyjadrenie bývalého košického arcibiskupa Alojza Tkáča, že Rákócziho treba previezť do Maďarska, vyvolalo obrovskú diskusiu na portáloch maďarskej radikálnej pravice.

Treba vyhnať kupcov iredenty a zaslepeného nacionalizmu z košického chrámu Božieho, tak znie titulok článku v Slovenských národných novinách z 11. decembra 2012, o ktorom informoval slovenský denník Új Szó a maďarský denník Népszabadság.

Bývalý arcibiskup Alojz Tkáč tieto slová vyslovil na pobožnosti v košickom Chráme svätej Alžbety koncom minulého roka. Vyjadroval sa predovšetkým k návšteve asi 150 ľudí z Maďarska, ktorí 27. októbra minulého roku spôsobili rozruch v priestoroch Rákócziho hrobky v dóme. Jeho názor podporila Matica slovenská. Riešením by podľa Tkáča bolo presťahovať ostatky Rákócziho do Maďarska.

Tkáč v komentári k článkom zašiel ešte ďalej „Už aj to je priveľa, že túto osobnosť pripomína v dóme toľko pamiatok. Ak by sme išli ďalej do historických súvislosti, vysvitlo by, že je to rozporuplná osobnosť, ktorá do dómu vlastne vôbec nepatrí.“

Jobbik víta

Hnutie za lepšie Maďarsko (Jobbik) nenechalo na seba dlho čakať. Vyslovilo poľutovanie, že už aj slovenská katolícka cirkev vstúpila do „chóru protimaďarského šovinizmu“.

„Slovenský nacionalizmus prekročil ďalšiu hranicu, už neprenasleduje iba našich živých krajanov, ale útočí aj na zosnulých národných hrdinov a navyše to robí prostredníctvom katolíckej cirkvi hlásajúcej mier medzi národmi,“ cituje vyjadrenie Istvána Szávaya portál felvidék.ma. Podľa neho Jobbik s radosťou očakáva návrat Rákócziho pozostatkov. Internet znesie všetko, tak sa v diskusii k článkom na tomto a ďalších portáloch pridali aj reakcie ako - „pošlite nám Rákócziho, ale aj spolu s Košicami a Felvidékom“.

Spomienky na gardu: Spor o Rákócziho pozostatky je živnou pôdou pre extrémistov. Foto: TASR

Spor?

Na Tkáčove slová reagovali iba združenia, ktoré návštevu usporiadali, a Jobbik. Ich výmena názorov s bývalým košickým arcibiskupom neprerástla do diplomatického sporu. Tkáča navyše pravičiari často titulovali ako arcibiskupa, pritom je to bývalý arcibiskup a cirkev sa od jeho vyjadrení dištancovala. Denník Új Szó citoval Jaroslava Fabiana, hovorcu Košickej arcidiecézy, podľa ktorého Tkáč vyslovil iba svoj osobný názor.

Dekorovanie hrobky

Čo sa vlastne stalo toho 27. októbra minulého roku v Košiciach? O udalosti píše na svojej internetovej stránke Združenie Rákócziho dedičstva (Rákóczi Öröksége Egylet), jeden z organizátorov podujatia. „Rákócziho činy ukázali, ako treba konať v rozporuplnej prítomnosti,“ vyhlásil veliteľ Maďarskej národnej gardy József Ináncsi. Tieto slová neodzneli v dóme, tam až košický študent Szabolcs Czáboczky zarecitoval báseň a potom k hrobke umiestnili posvätené historické zástavy a vence. Zvonku to všetko sledovala polícia.

Pri podobných akciách si usporiadatelia dávajú pozor, aby neporušili zákony. Podľa litery zákona by bolo ťažké zhodnotiť akciu z 27. októbra ako nepovolenú demonštráciu. Pravda, až nábožná úcta vyjadrovaná Rákóczimu svetskej postave nie je v súlade s náboženským charakterom miesta. A je pravdepodobné aj to, že ochranka dómu nemohla prinajmenšom 150 ľudí presvedčiť, aby zástavy nechali vonku.

Ako za starých čias: Znovupochovanie Rákócziho pozostatkov sprevádzali oslavy. Foto. TASR

Vítaní turisti

V Košiciach však napriek týmto skutočnostiam panuje racionálny chlad. Sprievodca Milan Kolcun, ktorý v minulosti sprevádzal aj na turisticky veľmi úspešnom Rákócziho okruhu, pre PLUS 7 DNÍ uviedol, že on sám nebol nikdy svedkom „nevhodných prejavov maďarských turistov“.

„Je dobré že tu Rákócziho máme. Aj vďaka nemu sa mohli mnohé pamiatky zrekonštruovať. A hrobka určite patrí medzi najviac navštevované. Je to dobré pre mesto Košice, podporuje to ekonomiku, cezhraničnú spoluprácu a rodia sa spoločné projekty,“ hovorí.

Košický historik a spisovateľ Slavomír Szabó považuje Rákócziho za veľkú osobnosť Košíc a celého kraja, kde jeho pôsobenie pripomínajú mnohé pamiatky. „V období, keď žil, sa ľudia nerozlišovali na Maďarov a Slovákov, ale skôr na katolíkov, kalvínov a protestantov. Rákócziho povstanie nenieslo žiaden národný aspekt,“ povedal.

Mierny koniec

Na slovenskej strane a v katolíckej cirkvi neboli vypočuté výzvy Tkáča začať rokovať o prevezení Rákócziho pozostatkov do Maďarska. Na maďarskej strane nebola vypočutá výzva vyjadriť ofi ciálny protest „proti prejavom slovenského šovinizmu“, a tak by vec mohla byť uzavretá. Skutočnosť je oveľa viac o kozmopolitnej väčšine ako o extrémnych prejavoch, ktoré však v médiách rezonujú oveľa hlasnejšie. Našťastie.

Rákóczi Sedmohradské knieža, šarišský župan, vodca najväčšieho stavovského odboja proti Habsburgovcom. Rákócziho vojská v roku 1704 kontrolovali väčšiu časť horného Uhorska a Sedmohradsko. V auguste 1708 utrpeli porážku a po nej žil Rákóczi v exile v Poľsku, vo Francúzsku a napokon v Turecku, kde v roku 1735 zomrel. V Dóme svätej Alžbety v Košiciach pochovali jeho ostatky v roku 1906.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].