Nezvestný Pavel Miko: Zmizol týždeň po tom, ako ho polícia zobrala z ulice na výsluch ohľadne podvodov s DPH.

Biely kôň spájaný so Salmanovovcami je nezvestný už 14 mesiacov

„Keby môjho syna zavreli hneď po prvom výsluchu do basy, aspoň by som vedela, že je o neho postarané,“ smúti matka

Pavel Miko, biely kôň firiem spájaných so Salmanovovcami a so zavraždenou právničkou Ľubicou Kolesárovou, je nezvestný od marca minulého roku. Jeho mama má uplynutý čas spočítaný presne na deň a už je unavená z toho, ako číslo každé ráno narastá. „Presne viem, kde mám pochovaného psa - a vlastného syna nie? Mňa vrahovia nezaujímajú, pátranie po nich vkladám do rúk spravodlivosti. Ja potrebujem vedieť len jedno - kde leží telo môjho syna.“

Potajme

Štyridsaťpäťročný Pavel Miko žil sám v neveľkom byte v Poltári. Peňazí nikdy nemal nazvyš, väčšinou žil na dlh, občas si prilepšil výhrou v pokeri. Posledné štyri roky sa vozil po pansky v čiernej audine, ale auto nepatrilo jemu. „Požičal mu ho kamarát,“ hovorí Mikova mama. Meno kamaráta, ktorý bol taký štedrý, sa pani Miková zdráha vysloviť, ale v Poltári je všeobecne známe, že ide o Rada Pachotu. Muža, ktorého rodinný dom v blízkom Kalinove pripomína obrannú pevnosť a ktorý sa celé roky obával odpočúvania až tak veľmi, že Miko mu nikdy nesmel telefonovať.

Pred každým stretnutím s Pachotom si Miko telefón vopred vypol. „Ani bin Ládin sa takto neskrýval. Smiala som sa - čo len zlé robíte, keď o vás nikto nesmie vedieť. Že naozaj v niečom lietajú, som nepredpokladala. My sme vždy poctivo zarábali. Kedysi som aj podnikala, ale netušila som, že sa s tým dajú robiť kadejaké... tieto... Až keď synovi začali chodiť predvolania na daňový úrad, na políciu a on odmietal poštu preberať, zisťovala dcéra na internete, v ktorých firmách je zapísaný. Tých firiem bolo veľa. Som v nich len na chvíľu - upokojoval nás. A odvody ti platia? Pýtala som sa. Vravel - veď ja sa dôchodku nedožijem. Kto mohol vtedy pomyslieť, že to bude pravda?“ Dnes už Mária Miková vie, že jej syn figuroval v mnohých firmách ako biely kôň. Teda nasadená bezvýznamná osoba, ktorá s chodom firmy nemá vôbec nič spoločné, slúži len ako krytie jej skutočných majiteľov.

Kamarátovi nechýba

V sieti firiem, v ktorých bol oficiálne zapísaný aj Miko, chystali daniari až sedemdesiat daňových kontrol, podozreniami z podvodov s DPH sa už zaoberala polícia. Vyhýbať sa vyšetrovaniu, nepreberať predvolania sa Mikovi nedarilo donekonečna. Zhruba týždeň pred jeho zmiznutím si ho policajti vystriehli a na výsluch ho zobrali rovno z ulice. Po výpovedi mieril Miko z policajnej budovy hneď za Radom Pachotom. „Išiel mu oznámiť, čo sa deje. Asi aby bol kamarát v obraze,“ konštatuje pani Miková.

„Myslím si, že syn policajtom nič nepovedal. On bol veľmi lojálny, na neho sa mohli spoľahnúť. Ale niekto sa asi predsa len bál, že ho nahovoria na spoluprácu... Syna som naposledy videla štrnásteho marca 2013. Bol sa u mňa naobedovať a povedal, že domov príde len večer, lebo ide do Kalinova za kamarátom. Vypol si telefón, ako to robil vždy, keď sa mali spolu stretnúť, a odvtedy sme o ňom nepočuli. Keďže sme sa s ním nedokázali spojiť, šli sme sa pozrieť k nemu domov. Nič nenasvedčovalo tomu, že by sa chystal na dlhší čas odísť. Bol diabetik, inzulín by si určite vzal so sebou. Hneď sme poslali známeho, nech sa na syna popýta jeho kamaráta v Kalinove. Ten poprel, že by sa v osudný deň stretli, a tvrdil, že o ňom nič nevie. No... dobre... možno sa v ten deň nestretli. Ja som ich spolu nevidela, takže dotyčného nemôžem obviniť, ukázať na neho prstom. Ale ako je možné, že mu môj syn zrazu nechýbal? Prečo ho nehľadal, nepýtal sa na neho?! Desať rokov sa intenzívne stretávali a práve od jeho zmiznutia sa o neho prestal zaujímať! Prečo? Prečo asi?“

Hodnovernejšia verzia o skrývaní

Presne mesiac po Mikovom zmiznutí zaútočil neznámy muž na právničku Ľubicu Kolesárovú. Nôž jej surovo vrazil rovno do oka, dvadsiatimi štyrmi ohavnými ranami jej rozsekal tvár. Žena útok neprežila. Len niekoľko hodín po vražde zadržala polícia podnikateľov Salmanovovcov a obvinila ich z korupcie daňových úradníkov. Po zverejnení týchto informácií už pani Miková tušila, že zmiznutie jej syna sa happy endom asi neskončí. Pavel Miko sa poznal so Salmanovovcami aj s Kolesárovou.

Právnička Kolesárová pochádzala rovnako ako Miko z Poltára a je možné, že práve ona odporučila viacerých ľudí z okolia svojho rodiska ako biele kone do klbka firiem. Kolesárová kedysi pracovala na Colnom riaditeľstve. Tam sa dostala k prípadu čierneho alkoholu zhabaného vo firme NASK patriacej Salmanovovcom. Išlo o sedemstotisíc fliaš. Salmanovovci vyšli z tejto šlamastiky napokon bez väčšej ujmy a Ľubica Kolesárová sa po odchode od colníkov stala ich spolupracovníčkou.

Neskôr sa Kolesárová dostala do centra sporu medzi Salmanovovcami a ich niekdajším partnerom Ľubomírom Somorovským o obchodný podiel v hodnote 2,8 milióna eur. Ten sa riešil všetkými možnými i nemožnými spôsobmi vrátane streľby pred hotelom Kempinski v Bratislave. O Mikových kontaktoch so Salmanovovcami vie jeho mama málo. „Podľa toho, čo mi syn hovoril, sa s nimi stretol tak štyri-päťkrát, viac nie. On bol pre nich bezvýznamný. Spojkou bol jeho kamarát.

Ten sa s nimi stretával určite častejšie a môj syn ho zatiaľ čakával niekde na benzínovej pumpe. Čo medzi sebou mali, čo nemali, to ja neviem. Azda si niekto myslí, že takéto veci hovorieva syn matke? Aj policajtom som povedala, že by som im pri vyšetrovaní veľmi rada pomohla, ale nič bližšie neviem. Prečo len môjho syna nezavreli hneď po prvom výsluchu, ak sa zaplietol do nejakých neprávostí?! Aspoň by som vedela, kde je a že je o neho postarané. V base by dostal aj jedlo, aj lieky a skôr či neskôr by ho pustili domov.

Ale mne nikto neveril, keď som bola nahlásiť jeho zmiznutie. Polícia pracovala len s verziou, že syn sa skrýva. Vôbec ho nehľadala. Ani po tom, ako sa pred motorestom Halier našlo auto, na ktorom jazdil, so všetkými jeho osobnými vecami. Telefón, doklady, kľúče, inzulín ležali na podlahe. A čo sa dialo? Nič. Žiadna pátracia akcia, žiadne zaisťovanie stôp! Dva týždne nechali auto bez povšimnutia, až potom ho odviezli na kriminálku do Banskej Bystrice.“

Čítajte viac:

Podplácal Salmanov vplyvných ľudí? Na výplatnej listine mali byť sudcovia aj politici

Srdce prestalo veriť

Vo verejne dostupnej databáze nezvestných osôb polícia Pavla Mika stále neuvádza, aj preto sa jeho mama obrátila na našu redakciu. Dúfa, že pri pohľade na Mikovu fotografiu si niekto spomenie na čosi, čo by ho pomohlo nájsť. „Moje srdce už neverí, že syn žije. Vedel, aký veľký bol môj strach matky, nenechal by ma trápiť sa taký dlhý čas. Poslal by mi aspoň pohľadnicu a ten jeho škrabopis by som spoznala, aj keby sa podpísal iným menom. Nie, nie. On nežije a ja už chcem len jedno - uzavrieť túto hroznú vec, pochovať ho. Myšlienky na to, ako zomrel, sa snažím odháňať. Nemyslieť na to, či si uvedomoval, že ho idú zavraždiť.

Či sa mu vrahovia pozerali do očí, alebo ho strelili od chrbta... Nemôžem spávať. Môj život sa stal strašným. Strašným. Zo zúfalstva som sa už obrátila aj na jasnovidca, aj na veštkyňu. Nikdy som takýmto veciam neverila, ale sú chvíle, keď človek skúša úplne všetko, hocičo. Zvláštne je, že aj jasnovidec, aj veštkyňa povedali, že syn je mŕtvy, a obaja spomínali falošného kamaráta. Určili aj približné miesto, kde by sa malo nachádzať jeho telo. Národná kriminálna agentúra sa ho v udanej lokalite pokúšala nájsť, ale zatiaľ sa im to nepodarilo. Policajti mi vravia, že pátranie po nezvestných trvá aj dvadsaťpäť rokov. Toľko času ja nemám.“


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní