Marek Gašpar: V Reedukačnom centre v Hlohovci strávil niekoľko mesiacov, veľkú časť pobytu bol však na úteku. Údajne aj pre nadávky a fyzické útoky vychovávateľov.

Bitky, nadávky a šikana, opisuje hlohovecké reedukačné centrum bývalý chovanec

V hlohoveckom reedukačnom centre vraj zušľachťujú chovancov nadávkami a fackami. Vedenie to popiera.

Prvý raz utiekol po dvoch dňoch. „Vychovávateľ ma udrel päsťou do tváre, lebo som nevstal na rozcvičku,“ začína svoje rozprávanie o skúsenostiach s prevýchovou v Reedukačnom centre v Hlohovci osemnásťročný Marek. Po „usmerňujúcom“ údere urobil päť drepov, päť kľukov a šiel sa umyť. Keď počas praxe maľovali strechu, ušiel.

Z Hlohovca do Piešťan, kde nastúpil na vlak smerujúci do rodných Košíc. Policajti ho chytili asi po pätnástich dňoch a poslali späť. „Keďže išlo o prvý, skratový útek, neskončil som v ochrannej miestnosti so zamrežovaným oknom, s priečkou z mreží, lavicou, so záchodom a s kúpeľňou. To až neskôr, keď som ušiel znova,“ hovorí Marek. Odvtedy opustil hlohovecké zariadenie bez dovolenia niekoľkokrát. „Nepáčilo sa mi, ako so mnou zaobchádzali,“ dôvodí.

Riaditeľka zariadenia Blažena Kuľhavá akékoľvek porušenie pravidiel zo strany zamestnancov centra rezolútne odmieta. Žiadne nadávky, bitka ani umiestňovanie detí „na samotku“ za trest. Naopak, tvrdí, že časté sú slovné útoky detí na pedagogických zamestnancov. Ak sa vraj niekto pobije, tak chovanci medzi sebou.

Reedukačné centrum v Hlohovci. Foto: Norbert Grosz

Útek do Bratislavy

Štíhly chalan nie je žiaden anjelik. Priznáva, že najmä v minulosti povystrájal kdejaké pestvá. „Odmalička chodí k lekárovi, má ADHD (porucha pozornosti spojená s hyperaktivitou, pozn. red.) a azda všetky vývinové poruchy učenia, ktoré existujú,“ dopĺňa Markova mama.

Pre reedukačné centrum sa rozhodla po tom, čo si so synom nevedela rady. Nerobí si o ňom ilúzie ani sa nesnaží vykresľovať ho v lepšom svetle. „Utiekol z domu, auto mi rozbil, do školy nechodil,“ vymenúva synove prešľapy. Problém vidí najmä v jeho unáhlených činoch, čo je pre deti s ADHD typické. „Niekedy skôr koná, ako rozmýšľa. Potom mu je to aj ľúto,“ dodáva.

Pomoc štátu si úspešná živnostníčka predstavovala inak. Od centra nečakala zázraky, iba profesionálny prístup a viac tolerancie vzhľadom na Markov zdravotný stav. Keď sa však úteky množili a syn sa sťažoval na hrubé slová aj fyzické tresty zo strany vychovávateľov, podala na súd návrh na zrušenie predbežného opatrenia o jeho umiestnení v zariadení.

Marek s ďalším chovancom medzičasom utiekli do Bratislavy, kde vyhľadali Kanceláriu verejnej ochrankyne práv Jany Dubovcovej. Na tú sa Markov kamarát obrátil už skôr prostredníctvom internetovej stránky detskyombudsman. sk. „Namietal proti postupu centra spočívajúcemu najmä v používaní telesných trestov, neprimeranom používaní ochrannej miestnosti a vo vyvíjaní psychického nátlaku a hrozby zo strany vychovávateľov,“ uvádza právnička Janka Milan Laššáková.

Pracovníci kancelárie vyrazili do Hlohovca, aby s chlapcom spísali podnet. „V ňom okrem iného opísal, ako ho zbil vychovávateľ a na dvadsaťšesť hodín ho zavreli v ochrannej miestnosti.“ Deň nato utiekli chlapci do Bratislavy.

„Obaja uviedli, že mali skúsenosť s fyzickými trestami a že sa obávajú vrátiť do zariadenia. Pobyt v ňom hodnotili ako ‚dennodenný psychický nátlak‘,“ dopĺňa Laššáková. Dubovcovej kancelária sa postarala, aby boli umiestnení v inom zariadení. V Hlohovci následne uskutočnila prieskum, v ktorom budú pokračovať, správa bude hotová v najbližších dňoch.

Dvojaké pravidlá

Fakt je, že život v reedukačnom centre nie je ľahký pre nikoho, a už tobôž nie pre chlapca s diagnózou ADHD. Pre nositeľov tejto poruchy sú typické problémy s koncentráciou a pozornosťou, kontrolou impulzov, kolísavými náladami či rešpektovaním pravidiel. A tie sú základom pobytu - budíček o šiestej, respektíve o siedmej ráno, po rozcvičke raňajky, škola a prax, popoludní príprava do školy, komunita, krúžky.

„Najradšej som mal šachový, lebo sme hrali o cigarety,“ smeje sa Marek. Tie im údajne kupovali samotní vychovávatelia. „Skladali sme sa každý po desať eur, vychovávateľ kúpil kartón.“ Riaditeľka centra Kuľhavá odmieta, že chovanci môžu fajčiť, a cituje príslušný zákon. Na vychádzky vraj chodili zriedka a často to záviselo od ľubovôle vychovávateľov.

„Nikto s nami po psychickej stránke nepracoval. Bol tam jeden psychológ, no nedokázal nám poradiť,“ hodnotí mladík, ktorý odmala navštevoval psychológov. Izby museli byť upratané, cez víkend sa „šúrovali“ i vonkajšie a vnútorné priestory zariadenia. Žiaden mobilný telefón ani notebook, telefonáty s rodičmi len cez víkend, v týždni iba výnimočne. Všetko sa bodovalo a ten, kto prekročil hranicu dvadsať mínusových bodov, nedostal dovolenku. Za bitku bolo dvadsať alebo pätnásť mínusových bodov, za päťku mínus dva. „Po príchode ma ostrihali ‚na kopasa‘,“ približuje zákony hlohoveckého centra.

Okrem tých oficiálnych však platili aj tie nepísané. „Jedna z prvých otázok znela, či som buzerant. Keď som povedal, že nie, povedal mi, že budem,“ spomína tínedžer. S hrubým slovníkom sa stretol aj neskôr. „Jeden z vychovávateľov nám nadával do vyje...ých psov a špín. Keď som bol po jednom z útekov v ochrannej miestnosti, povedal chlapcom, že si to mám hodiť, lebo mi to hodí on.“

Riaditeľka centra Kuľhavá odmieta, že by chovancov dávali „na samotku“ za trest, čo by bolo v rozpore so zákonom. Pripomína, že kontrolu dodržiavania zákonnosti vykonáva raz za tri mesiace Okresná prokuratúra v Trnave a raz za pol roka Krajská prokuratúra v Trnave. Žiadne pochybenia zatiaľ nezistili.

Kuľhavá tvrdí, že ani informácie o bití či nadávaní chovancom sa nezakladajú na pravde. „Žiadne dieťa sa na používanie telesných trestov a sankcií nesťažovalo.“ Pravda je, že za dva a pol roka bol podaný iba jeden podnet. Odbor školstva na Obvodnom úrade v Trnave, pod ktorý hlohovecké centrum patrí, eviduje podanie Úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity. Dôvodom je údajná bitka - vychovávateľov trest pre chovanca za útek.

„Zatiaľ nevieme povedať, či šlo o opodstatnenú sťažnosť, keďže prebieha vyšetrovanie,“ poznamenala vedúca oddelenia špecializovaných činností Monika Bartovičová.

Nad knihami: Po odchode z reedukačného centra sa vrátil domov k mame a v Košiciach sa učí za murára. Foto: RUDOLF FELŠÖCI

Trestné oznámenia

V Hlohovci vraj nebolo výnimkou ani šikanovanie. „Na jednom oddelení bol chlapec, brutálne ho šikanovali. Raz sa mu vycikali na hlavu, keď ležal na posteli. Musel byť v takom strese, že vyskočil z druhého poschodia na strom a zo stromu dole. Keď nočný vychovávateľ počul, že ušiel, povedal nám, že ho zabije,“ hovorí tínedžer, ktorý podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre ublíženie na zdraví.

Trestných oznámení zo strany chovancov však bolo viac. „Polícia začala v dvoch prípadoch trestné stíhanie pre ublíženie na zdraví,“ uviedla hovorkyňa trnavských krajských policajtov Martina Kredatusová. Nikto zatiaľ nebol obvinený.

Ďalšie trestné oznámenie sa týkalo aj Marka. „Podal ho na mňa chovanec za údajné šikanovanie. Bola to odplata. Keď som si písal s chalanmi, hovorili, že im vychovávatelia povedali, že som na nich podal trestné oznámenie.“ Zároveň priznáva, že k dotyčnému sa nesprávali vždy korektne, keďže oddielu prinášal mínusové body. Prinajmenšom jeden z vychovávateľov však zrejme nemal nič proti.

„Raz sme si sadli a on povedal: ‚Nič sa nedá robiť, chlapci ti budú musieť dať deku, či uhádneš, kto ťa kopol‘.“ Marka v danej veci zatiaľ nikto nekontaktoval. Polícia vec posunula na obvodný úrad, keďže nešlo o trestný čin, ale o podozrenie zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu.

Trpká realita

Na Slovensku funguje trinásť štátnych reedukačných centier a jedno cirkevné s celkovou kapacitou takmer deväťsto lôžok. Podľa posledných štatistík z mája 2012 v nich bolo umiestnených čosi vyše sedemsto detí, no ich počet sa počas roka mení. Výkyvy však nie sú také razantné a zariadenia čaká „optimalizácia“.

„Keďže v reedukačných centrách sú v čoraz väčšej miere umiestňované deti vyžadujúce si zvýšenú ochrannú starostlivosť, ohrozujúce svoju bezpečnosť, bezpečnosť rovesníkov i zamestnancov, chceme to riešiť vytvorením zariadenia zameraného na túto skupinu. Tým by sa mala optimalizovať činnosť a priestorové využitie ostatných,“ naznačuje možné riešenia hovorca ministerského úradu Michal Kaliňák.

Po zmene volajú zamestnanci centier už roky. Celospoločenskú diskusiu naposledy odštartoval medializovaný prípad chovankyne Reedukačného centra v Spišskom Hrhove, ktorá po incidente s riaditeľom skončila na chirurgii s otrasom mozgu. Z výpovedí ďalších dievčat i pracovníkov zariadenia vyplynulo, že nadávky, kopance či facky neboli u riaditeľa ničím výnimočným. Polícia prípad uzavrela s tým, že išlo o disciplinárne previnenie. Riaditeľa, ktorý v zariadení pôsobil ako pedagóg, neskôr prepustili.

V súvislosti s Reedukačným centrom v Hlohovci sa viedlo niekoľko trestných konaní. Okresný súd v Piešťanoch uznal v novembri 2008 jedného z jeho vychovávateľov za vinného z ublíženia na zdraví. Vychovávateľ udrel chovanca do tváre, niekoľkokrát ho kopol do boku a hlavy. Lekári museli chlapcovi odstrániť roztrhnutú slezinu, dve rebrá mal zlomené.

Pomery v zariadení preverovala v máji 2009 aj okresná prokuratúra v Piešťanoch. Viac ako polovica z tridsiatich šiestich chovancov potvrdila, že sa tu používajú fyzické tresty, a to bitka obuškom, facky, bitka hadicou a päsťami. Chovanci sa tiež sťažovali na zamykanie toaliet, ktoré vraj nemohli používať podľa potreby.

Čierno-biely svet

Fakt je, že reedukačné centrá sú na chvoste záujmu. Ako pred rokmi uviedla na svojom blogu jedna z vtedajších zamestnankýň hlohoveckého centra -, často sídlia v nevyhovujúcich budovách a pedagógovia sú demotivovaní a vyhorení. Dôvod?

Na jednej strane nízke platy, na druhej strane vysoké požiadavky na psychickú odolnosť a pedagogickú odbornosť. Výsledok? „O prácu v reedukačných centrách je malý záujem a musia byť prijímaní zamestnanci bez elementárnych pedagogických zručností a osobnostných predpokladov na prácu s problémovými deťmi,“ uviedla blogerka.

Svet, a to platí aj pre reedukačné centrá, nie je čierno-biely. Chovanci nie sú anjeli, ale deti, ktoré potrebujú pomoc. Keď ňou budú nadávky a kopance frustrovaných zamestnancov, budeme sa točiť v kruhu násilia plodiaceho násilie.

Ochranná miestnosť

Chovanca do nej možno umiestniť najviac na dvadsaťštyri hodín, minimálne s jednou hodinou pobytu denne na čerstvom vzduchu mimo miestnosti, alebo do príchodu zdravotníkov či polície. Možno tak urobiť, ak ohrozuje seba alebo iných, napríklad napadne zamestnanca či deti, fetuje, fajčí, pije alkohol, šikanuje, pokúsi sa o samovraždu.

Podmienkou je návrh pedagogických zamestnancov, odporúčanie psychológa a súhlas riaditeľa. Kontrolu dodržiavania pravidiel zabezpečuje školská inšpekcia a príslušná prokuratúra. Ochranná miestnosť slúži výlučne na ochranu a upokojenie dieťaťa, pobyt v nej nie je možné využiť ako trest. Inak by išlo o porušenie zákona.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].