Unikátna sušiareň: Pozoruhodná konštrukcia s dômyselným systémom samovetrania, v celom regióne naozaj ojedinelá.

Boháč bezdomovec: Ako sa stratená existencia dostane k budove, ktorú má chrániť štát?

Ako sa zbaviť národnej kultúrnej pamiatky na svojom pozemku

Ten tu už vyše desať rokov nebýva, - znela odpoveď mladých manželov, keď sme sa pýtali na Vlastimila Vargu. Tých desať rokov sú v byte oni a o osude bývalého majiteľa veľa nevedia. Iba to, že ho na danej adrese už hľadali policajti aj pracovníci colnej správy, že občas mu príde nejaký doporučený list. Keď sme sa pýtali, kde by sme ho mohli nájsť, pokrčili plecami a poslali nás pred najbližšie obchodné centrum, pred ktorým sa vraj zvyčajne zdržiava.

Nuž a tento muž sa vlani 13. júla stal majiteľom národnej kultúrnej pamiatky, Sušiarne liečivých bylín v Hanušovciach nad Topľou. Ešte pozoruhodnejšie je, že podľa papierov kúpil iba budovu sušiarne, nie však pozemok pod ňou a, čo je ešte zaujímavejšie, nechýba mu k nej ani prístupová cesta. Žiadna ťarcha. Tomu sa hovorí - výhodná kúpa!

Chemčo sa obracia v hrobe

Vitajte v Hanušovciach nad Topľou! Sprievodca kultúrno-historickými zaujímavosťami mesta a okolia. V tejto brožúre, ktorú vydali pred dvoma rokmi, venovali jednu krátku pasáž aj sušiarni.

Pred piatimi rokmi: Takto vyzerala národná kultúrna pamiatka ešte nedávno.
Pred piatimi rokmi: Takto vyzerala národná kultúrna pamiatka ešte nedávno.
JULIUS DUBRAVAY

„Bola postavená v 30. rokoch 20. storočia židovským podnikateľom Wohlom, miestnymi zvaným Chemčo, ktorý dodával vysušené liečivé rastliny českým a švajčiarskym firmám vyrábajúcim liečivá,“ píše sa v nej. Spoluautor publikácie Samuel Bruss nám však povedal viac: „Alexander Wohl patril k miestnej židovskej minorite. Okrem sušiarne si v Hanušovciach dal postaviť prvú dvojpodlažnú vilu, komfortnú budovu aj so splachovacou toaletou. V jej podkrovnej časti mal priestory na sušenie bylín. Zbierali mu ich miestni ľudia, ktorí oddávna poznali unikátnu pôdu Slanských vrchov, a predávali mu ich.“

Hovorí sa, že to bol veľmi prísny a úspešný podnikateľ, na kvalitu si potrpel a hocičo ste mu nepredali. Lenže vojna všetko zmenila. Hanušovská židovská komunita skončila v koncentrákoch, Alexander Wohl s rodinou z mesta ušiel a jeho majetok arizovala rodina Petríkovcov. Z pastiera hovädzieho dobytka, člena Hlinkovej gardy, sa šmahom ruky stal podnikateľ. Neúspešný.

Zdravé drevo: To, čo sa zachovalo, dáva tušiť, že túto stavbu naozaj mohli obdivovať aj naši potomkovia.
Zdravé drevo: To, čo sa zachovalo, dáva tušiť, že túto stavbu naozaj mohli obdivovať aj naši potomkovia.
JULIUS DUBRAVAY

Zmysel stratila aj sušiareň. Napriek tomu sa zachovala až do tretieho tisícročia. „Bola prázdna, ale väčšina zariadenia v nej zostala, dokonca aj s fľašami, kde držali špiritus. To som videl na vlastné oči ešte v roku 2012,“ dodáva Samuel Bruss. Len jej majitelia sa menili. „Petrík nemal vlastné deti, vyženil však syna. Ten holdoval alkoholu, v roku 2000 umrel sám, bez dedičov. Do domu púšťal iba Gregora Gašpara, ktorý bol v tom čase riaditeľom múzea v Hanušovciach a chcel túto technickú pamiatku oživiť, vrátiť sa k starým tradíciám, ale aj jemu v tom zabránila smrť.“

Pár mesiacov bol dom policajne zapečatený a potom sa začali diať veci.

Predal objekt bez pozemku a prístupovej cesty

„Sušiarne boli vo dvore za vilou hneď dve,“ hovorí Eva Semanová, riaditeľka Krajského pamiatkového úradu Prešov. Vedľa súčasnej drevenej stavby stála ešte jedna, menšia, murovaná. Obe boli 8. novembra 1993 zapísané do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu. Dôvod? Boli to mimoriadne zaujímavé objekty, pozoruhodné konštrukcie s dômyselným systémom samovetrania a v celom regióne naozaj ojedinelé. Navyše, Gregor Gašpar sa pokúšal tradíciu oživiť, takže existovala perspektíva, že pamiatka sa bude správne využívať.“

Všetko však bolo nakoniec inak. Pán Petrík nájomnú zmluvu s Gašparom neobnovil, nechcel sa starať o pamiatku na svojom pozemku. Dokonca menšiu budovu o tri roky zbúral. Drevená sušiareň stála ďalej.

Primátor Hanušoviec: „Pamiatka mestu nepatrí,“ konštatuje Štefan Straka.
Primátor Hanušoviec: „Pamiatka mestu nepatrí,“ konštatuje Štefan Straka.
JULIUS DUBRAVAY

Po jeho smrti pozemky a objekty získala Mária Nováková. „Ako, to nevieme, hoci zmenu majiteľa, ako káže pamiatkový zákon, sú povinní nahlásiť nášmu úradu. Nestalo sa tak. Až v septembri 2013 sme dostali list od doktora Valentína Dulinu, v ktorom nás informoval, že chce nehnuteľnosť kúpiť, a zaujímal sa, či ju smie zbúrať. Odpovedali sme mu, že nielenže ju zbúrať nesmie, ale musí okolo nej nechať nezastavanú plochu. Napriek tomu objekt kúpil,“ dodáva riaditeľka pamiatkarov.

Na prešovský pamiatkový úrad začali chodiť anonymy. Toto zbúral, hento zničil... A pamiatkari chodievali do Hanušoviec na kontroly ako na klavír. Od pána doktora sa dozvedali, že je to robota miestnych Rómov, a potom prišiel aj jeho podnet, aby sušiareň z Ústredného zoznamu pamiatkového fondu vyškrtli. „Zlý technický stav nie je dôvod na to, aby sme pamiatku zo zoznamu vyňali,“hovorí riaditeľka. Vlani 1. marca pán doktor požiadal pamiatkarov o vydanie rozhodnutia o zámere obnovy národnej kultúrnej pamiatky, tí o dvanásť dní vydali rozhodnutie a... a potom sa už len dozvedeli, že Valentín Dulina objekt predal. Prišiel ďalší anonym, že sušiareň ktosi zámerne ničí.

Ľudia vedia všetko, primátor nevie o ničom

„To si neviete predstaviť, čo všetko sa tu dialo! Najskôr prišli nejakí chlapi, vraj z firmy v Petrovciach, že idú dávať na sušiareň novú strechu. Starú zhodili, odišli a viac sa nevrátili. Potom sa tu objavili deťúrence z osady a rozmlátili, čo sa dalo. Vraj im to dovolil pán doktor. Hlásila som to zástupcovi primátora,“ povedala nám jedna zo susied doktorovej budovy, kde má svoju ambulanciu praktického lekára pre dospelých, ako sa píše na dverách. Napodiv, primátor Hanušoviec Štefan Straka o ničom nevedel. Vysvetlil nám, že pamiatka mestu nepatrí, ale že je za to, aby sa to opravilo, aby mali čo ukázať budúcim generáciám. Pokiaľ ide o ničenie pamiatky - „Je to mimo kompetencie mesta, ni­kto za mnou v tejto veci nikdy nebol.“Keby boli Hanušovce Tokio, človek by si povedal, nuž, čo sa dá robiť. Ale mesto má oficiálne 3 850 obyvateľov.

Staré a nové: Tam, kde dnes stojí vlani skolaudovaná novostavba, bola prvá dvojpodlažná vila v meste.
Staré a nové: Tam, kde dnes stojí vlani skolaudovaná novostavba, bola prvá dvojpodlažná vila v meste.
JULIUS DUBRAVAY

Na rozdiel od pána primátora o ničení pamiatky vedia aj policajti. „Obvodné oddelenie Policajného zboru v Hanušovciach nad Topľou prijalo v danej veci oznámenie od zástupcu mesta Hanušovce nad Topľou. Vec sa zatiaľ eviduje a objasňuje ako iné priestupky proti poriadku v správe,“napísal nám Daniel Džobaník z prešovského policajného krajského riaditeľstva. Zaistili časť dosák pochádzajúcich z tejto budovy, vykonali niekoľko výsluchov a operatívnych previerok. „Taktiež sme požiadali Krajský pamiatkový úrad Prešov o vyčíslenie škody, ten nám následne oznámil, že našu požiadavku postúpil do Bratislavy na Pamiatkový úrad SR. Od vyčíslenia škody závisí, či bude vec prekvalifikovaná z priestupku na trestný čin poškodzovania a znehodnocovania kultúrnej pamiatky.“

Medzičasom zmizla zo zemského povrchu aj Wohlova vila so splachovacími toaletami. Prvá dvojpodlažná v celých Hanušovciach. Podľa inej susedy aj tú búrali muži z osady a staré papiere lietali po celom okolí. „Vegetabil. Velkoobchod s léčivými rostlinami, lesními plodinami a ovocem. Hanušovce nad Toplou. Č.S.R. - Telefon 6.“ Pečiatka odosielateľa na pôvodnej Wohlovej obálke. Dokumenty o arizácii. Doklady o daňových priznaniach firmy s pozdravom - „Na stráž!“Potvrdenka o zaplatení sto korún československých, najskôr roľník, potom obchodník, arizátor a nakoniec partizán Ján Petrík ich daroval na sociálne účely Zväzu slovenských partizánov, podpis príjemcu - Karol Šmidke, predseda.

Nuž a z povrchu zemského práve mizne aj susedný dom, ktorý podľa slov susied kúpil pán doktor tiež. Aby mohol rozšíriť pozemok, na ktorom chce údajne vybudovať parkovisko. Podľa slov susied, ale to by už bolo ohováranie, pán doktor rozhodne v kolektíve nie je obľúbený. Nezabudli dodať, že aj keď búrali muži z osady tento objekt, stavebný dozor chýbal. Vraj. Jedna pani povedala...

Ako zaprieť seba samého

„Vlastimilovi Vargovi sme už poslali list, kde ho žiadame o nápravu, pokiaľ ide o národnú kultúrnu pamiatku sušiareň liečivých bylín v Hanušovciach nad Topľou,“hovorí riaditeľka Krajského pamiatkového úradu v Prešove Eva Semanová. Čakáme, či sa nám nový majiteľ ozve. Aby sme mohli konať ďalej, musíme mu podľa zákona poslať výzvy opakovane a všetky sa nám musia vrátiť ako nedoručené. Urobiť to, čo sme urobili my - zájsť na danú adresu a o päť minút vedieť, že pána Vargu treba hľadať inde, to zákon pamiatkarom neumožňuje. Nie je však porušením zákona aj to, že človek si pri vybavovaní úradných vecí udáva adresu, kde už desať rokov nebýva? A prejde mu to. Novému majiteľovi sme chceli položiť viac otázok, ale obchodné centrum je do konca februára v rekonštrukcii, bezdomovci nám povedali, že môže byť - hocikde. A hocikde sme ho nenašli.

Logicky sme chceli položiť pár otázok aj doktorovi Valentínovi Dulinovi. Volali sme do ambulancie, nezastihli sme ho. Tak sme čakali pred ňou, lebo o dvanástej vo štvrtok začína ordinovať a v čakárni už sedelo viac pacientov. Na rozdiel od pána primátora miestni vedia o všetkom, informovali nás, akým autom príde a kde parkuje. Auto prišlo, zastalo, kde malo, vystúpil z neho muž, o ktorom nám neskôr viacerí svedkovia povedali, že to bol pán doktor, a kráčal s aktovkou a taškou plnou banánov k ordinácii. Tak sme muža oslovili: „Dobrý deň, prepáčte, vy ste pán doktor Valentín Dulina?“Muž nám odpovedal jediným slovom - nie - a odkráčal aj s banánmi do ordinácie, ktorá vzápätí začala brať prvých pacientov.