Vnútri novšej budovy stanice: Ešte dobre, že aj tu architekt navrhol schodíky.

Bratislavská hlavná železničná stanica nemá chybu. Je tam všetko!

Exkurzia po mieste, ktoré by malo byť výkladnou skriňou hlavného mesta, vám vyrazí dych. Áno, stále sme v 21. storočí.

Have an amazing time in Bratislava, - hlása nápis nad vchodom bratislavskej stanice. Kto by nerozumel, má to aj preložené - Užite si Bratislavu! Komické je, že to slovenské „užite si“ má hneď dva zmysly a pokiaľ ide o stanicu, zrejme bude platiť ten druhý, skrytý.

„Enjoy pure nature“ - Vychutnajte si panenskú prírodu, „Discover UNESCO heritage“ - Objavte pamiatky UNESCO a „Relax in beautiful spas“. Rovno pod týmto nápisom, ktorý vás pozýva oddýchnuť si do našich krásnych kúpeľov, vyteká na zem voda z nikde sa nekončiacej ríny a plazí sa až k betónovému múriku, kde posedávajú cestujúci i čakajúci.

Dve dievčatá konštatujú, že prišli z Vranova nad Topľou, sú v hlavnom meste prvý raz, ale že „to teda aj my vo Vranove máme krajšiu stanicu!“ Nemýlia sa, ťažko nájsť niečo horšie, než je stanica Krásavice na Dunaji.

O tom, aké úžasné plány do budúcnosti s ňou kto má, sa už popísalo toľko, že by sa to dalo zhrnúť do šesťdielneho románu ako Angelika, markíza anjelov a jej pokračovania. Nie náhodou sme spomenuli práve Angeliku, lebo starú stanicu dotvorili prístavbou práve v socialistických časoch, keď sme neskrotnú markízu pozerali vždy, keď sa niečo dialo a my sme mali sedieť doma.

Las Vegas

Nehovorme teda o budúcich plánoch, pozrime sa, čo tu naozaj máme. A vyberme sa na ňu zboku, od Žabotovej ulice. Človek ju najskôr zacíti, až potom zbadá. Pach moču dvíha žalúdok aj ostrieľaným borcom.

Priechod medzi schodmi a električkovým nástupišťom je ako stvorený, aby tu človek po sebe čosi zanechal. Napríklad slipy značky Simply, pretože je oveľa jednoduchšie vycikať sa tu, než sa o to pokúšať vnútri v zariadení na to určenom.

Navštívili sme ho viackrát s rôznymi odstupmi, ale nikdy tam nikto nebol. Iba turniket žiadajúci 50 centov a oznam, že ak mincu nemáte, peniaze vám rozmení obsluha.

Turniket zostal neoblomný, chcel pol eura a nebyť varovania žltými písmenami nastriekanými na betónovom múre za autobusovými zastávkami - cikajúci panáčik a 30 eur -, asi by sme aj my zahli k prvému kútu. Možno tam, kde ležal ožran rozvalený na betónových schodoch.

Nechávame sa viesť ceduľami. K nástupištiam ŽSR. Pred sebou máme invalidné pohyblivé schody, ktoré sa nehýbu, zato majú červeno-biele zátarasy. Vyšliapeme hore schodmi a ocitáme sa v celkom inom svete.

Vítajú nás pestrofarebné pútače na pivo, na osviežujúcu americkú limonádu podobnú kofole, na pivo. Las Vegas! Do slova a do písmena! Hracie automaty otvorené od 7.00 do 21.00. Zákaz vstupu do herne osobám do 18 rokov. Zákaz zdržovať sa v herni nehrajúcim osobám.

Otvárame, pozeráme sa na „kumbálik“ asi trikrát tri metre, automaty a do oči nám bije nápis: Obsluha oproti. Zákazov a príkazov je na tejto stanici naozaj požehnane. Zákaz fajčenia, Rauchen verboten, No smoking. Cedule na skle.

Videli sme, ako dvaja policajti pokutovali mladú ženu sediacu na asfalte a opierajúcu sa o sklenú stenu, lebo mala cigaretu v ruke. Videli sme, ako tí dvaja policajti potom odišli kontrolovať autá, či majú parkovacie karty, a ako potom vypisovali papieriky. Nevideli sme však, že by sa zaujímali o čokoľvek iné. Zrejme je tu, podľa nich, inak všetko v poriadku.

Čítajte viac:

Skrachovanci, prostitútky, vreckári: Vitajte na bratislavskej hlavnej stanici

So záchodom na chodbe?

Ešte nechoďme dovnútra, pozrime sa na ľavú stranu mininámestíčka pred stanicou, na modrú budovu, ktorá nám sľubuje ubytovanie v hlavnom meste Slovenska. Pension. Ubytovanie.

Štveráme sa hore schodmi pokrytými vývratkami, aby sme sa dočítali: Dvojlôžko 35 eur s poznámkou, že sprcha a WC sa nachádzajú na chodbe. Apartmán 55 eur, to je aj s WC a kúpeľňou, a ak máte záujem, máte ísť do reštaurácie vedľa. Napokon, nad reštauráciou beží neónový pútač: Ubytovanie, Accomodation, Die Unterkunft.

Na jej vitríne je však ďalší cenník. Jednolôžková 35 eur, dvojlôžková 50 eur, apartmán 55 eur a sľubujú, že každá izba má vlastné hygienické zariadenie. Až čašník nám vysvetlí, že zariadenie prešlo rekonštrukciou a ten cenník na dverách vedľa už neplatí.

Tak, a teraz to preložte do angličtiny aj nemčiny a keď už budete vo švungu, pokračujte aj vetou: Toalety len pre zákazníkov reštaurácie! Keby náhodou nerozumeli. Svietiace reklamy na pivo a sladký bublinkový tmavý nápoj určite pochopia. Prajeme vám príjemné posedenie, informujú nás bežiace písmenká ďalej.

JACKPOT pre cestujúcich

Len sa, preboha, nepostavte so svojim nápojom o dva metre vedľa, kde je iná ceduľa: Zákaz požívania alkoholických nápojov na verejne prístupných miestach. Značka ako tá dopravná, zákaz vjazdu, na jednej strane pohár, na druhej fľaša. Zázračná krajina!

Keď sa otočíte na podpätku a stojíte tvárou k vchodu do stanice, zbadáte na prvom poschodí robotníkov sediacich vo výške na zábradlí a pochutnávajúcich si na cigaretke. Nad nápisom v ruštine: Slovakija, malaja boľšaja strana.

Nápis plynule prechádza do vyblednutej fotografie akýchsi hôr a tie sa celkom rozplynú nižšie, kde cez sklo presvitajú čistiace prostriedky. Poďme dnu! Pozrime si čakáreň, zistíme, prečo ľudia sedia vonku.

Nasmeruje nás k nej šípka na informačnej tabuli, kde je naozaj všetko. Zmenáreň. Záložňa. Stávková kancelária. Čakáreň. Reštaurácia. Po pár schodoch je ďalšia tabuľa. Zmenáreň sa už spomína veľkými písmenami, nad nimi žiari Zákaz fajčiť a celkom drobným písmom dole je slovo - Čakáreň. Ideme správne!

Lenže namiesto čakárne vidíme iný nápis, písaný rukou, a na to, že sme na hlavnej železničnej stanici európskej metropoly, dosť zarážajúci: Výkup zlata. V čakárni sedí asi päť ľudí, zrejme vysokoškolákov, ktorí si dokázali prečítať všetky tie hárky papierov, čo sú polepené na jej vstupných dverách.

Stačilo, poďme dole, do centrálnej haly. Komplexné vybavenie cestujúcich a vedľa ďalšia herňa! Aby ste si ju všimli, bije vám do očí svetelná reklama - JACKPOT.

Prekračujeme ľudí sediacich na schodíkoch v hale, aby sme sa dostali do chodby v starej časti budovy. Staršej, než by sme čakali, lebo to tu pripomína istanbulský bazár. Algida cukrovinky. Regiojet. Espresso IC klub. Zákaznícke centrum. Občerstvenie - samozrejme, s reklamou na kolu. A na stene ohromujúci nápis: ZSSK, váš dopravca pre spokojnú cestu.

Keď sa zebra končí barikádou

Lavičky. Ak na nich práve nesedí niekto hnusný, kto toho vypil viac, ako mal, poslúžia ako prameň múdrosti a vzdelania. Opýtali ste sa už svojho lekára, v ktorej poisťovni je poistený on?

Alebo sa dozviete, že ide o „Váš mediálny priestor“ a nakoniec s prekvapením zistíte, že - Všetci sa smejeme v rovnakom jazyku. Bodaj by sme sa nesmiali, keď o pár metrov ďalej na predajni „denne chrumkavých“ koláčikov visí inzerát: „Prijmeme brigádničku na dobu neurčitú.“

Máli sa vám? Tak sa ešte pozrite na iný stánok s občerstvením pred stanicou, kde majú všetko za úžasnú cenu. Pečená kačica s červenou kapustou, ovarové koleno, jaternica, krvavnica a iné dobroty po 88,88 eura.

Nikto sa nenamáhal, aby do tých osmičiek vyškriabal ozajstné ceny. No, nič to, hlavne, že vieme, že nové byty sú už v predaji za 47 900 eur. To je z inej reklamy na novinovom stánku.

Môžete sa ešte pozrieť na parkovisko, síce opravené, ale pre takú dôležitú stanicu určite nepostačujúce. Hodina za pol druha eura. A dômyselné zariadenie, aby vodiči bez platenia neušli - drevená tyč na betónových nohách a kontajner na smeti. Barikáda. Mimochodom, práve tam, kde sa končí zebra pre peších.

Nuž, ale aby sme len nekritizovali, musíme niečo aj pochváliť. A nebude to ťažké. Choďte sa pozrieť na vstupnú bránu do budovy, kde sídli prednosta stanice! Je zlatá! Veru, za takú by sa nemusel hanbiť ani Turkmenbaši, otec všetkých Turkménov.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].