Bratislavská župa: Rusko o Majáku Nádeje klame!

Ženám z exekuovaného Majáku Nádeje ponúkol Bratislavský samosprávny kraj vo svojich zariadeniach útočisko.

Tvrdenia exministra Pavla Ruska o financovaní Majáku Nádeje v najnovšom vydaní nášho týždenníka Plus 7 Dní pobúrili vedenie bratislavskej župy. Kvôli tomu dnes zvolali dokonca tlačovú konferenciu, aby vysvetlili, prečo bývalý šéf Markízy a terajší riaditeľ krízového centra nemá podľa nich pravdu.

Expolitik Pavol Rusko
Expolitik Pavol Rusko
Matej Kalina/Plus JEDEN DEŇ

Expolitik Pavol Rusko. Foto: Martin Domok

Hodil to na kraj

„Maják bol financovaný z dvoch zdrojov. Bratisavský samosprávny kraj nám v roku 2015 zrušil polovicu dotácie (cca 50 000 eur) a pre rok 2016 nám už nedal ani euro. Boli to oni, ktorí prakticky vyhodili všetky klientky na ulicu, pričom pána Freša vôbec nezaujímalo, čo s nimi bude. To, že celý tento rok mali strechu nad hlavou bolo len vďaka tomu, že som časť prevádzkových nákladov dotoval z finančných prostriedkov, ktoré som sám zabezpečil. Takže túto otázku by mala v prvom rade zodpovedať VUC - ale keďže ich to vôbec nezaujíma, nahrádzame ich aj v tomto smere,“ tvrdí Rusko pre náš týždenník.

Bez vyúčtovania

Podľa podpredsedníčky kraja Gabriely Németh to nie je pravda. V budove Majáku sa podľa nej poskytovalo viacero rôznych služieb. Kraj financoval v roku 2015 len časť z nich preto, lebo Maják o zvyšné nepožiadal a nepredložil projekt. „Na rok 2016 o financovanie požiadali, žiadosť prišla v posledný možný deň, avšak v čase, keď komisia sociálna a zdravotná rozhodovala, mali sme informácie, že nezisková organizácia nebude môcť svoju činnosť vykonávať,“ vysvetľuje Németh s tým, že návrh na zrušenie neziskovky odsúhlasilo zastupiteľstvo bratislavského Starého mesta.

Gabriela Németh
Gabriela Németh
Juliána Bieliková

Gabriela Németh. Foto: Juliána Bieliková

Problém bol podľa nej aj v tom, že Maják nedodal vyúčtovanie využitia financií, ktoré dostal v roku 2015. Na základe toho vraj už neziskovku, ktorej šéfuje Pavol Rusko vyzvali, aby financie vrátil.

Ponúkli im ubytovanie

Rusko tiež tvrdí, že klientkam postupne hľadá a zabezpečuje náhradné bývanie, tak aby sa vraj ani jedna z nich v prípade úspešnej dražby neocitla na ulici. Kraj však vysvetľuje, že Majáku ponúkali pre klientky voľné miesta v iných svojich zariadeniach. Vedenie Majáku však na to nereagovalo. Ako Németh dodáva, deti v dočasnej starostlivosti, teda také, o ktoré sa rodičia nemôžu len na určitý krátky čas postarať, neboli v Majáku už od júna 2015. Nachádzali sa tam len deti, ktoré do starostlivosti Majáku zverili súdy. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny však súdy požiadal o ich presun.

Do dražby

Budúcnosť Majáku Nádeje nie je vôbec ružová. Hoci ešte pred rokom a pol sľuboval Pavol Rusko, že ženám postaví dom s veľkou záhradou, nakoniec sa pokúsil budovu na Karpatskej ulici vymeniť za priestory v luxusnej bytovke Five Star Residence v centre Bratislavy. Mali tam byť presunuté len deti. Obchod sa mal uskutočniť s firmou Mariána Kočnera. Keďže sa však Staré mesto pokúšalo už niekoľkokrát zabrániť mu nakladať s budovou, odobril jej súd predbežné opatrenie. K výmene tak nedošlo a Rusko uznal nováciu záväzku na 500-tisíc eur. Tie však Maják nesplatil a budova je momentálne v exekúcií.

Z rivalov partneri?

Vari najviac si ľudia pamätajú Mariána Kočnera zo sporu o televíziu Markíza v roku 1998, kedy jej šéfoval práve Pavol Rusko. Kočnerova spoločnosť Gamatex vtedy získala rozhodujúci vplyv v Slovenskej televíznej spoločnosti, ktorá spolu s americkou spoločnosťou CME prevádzkovala Markízu. Slovenská televízna spoločnosť kúpila Gamatex podľa Kočnerových slov za 80 až 300 miliónov korún.

Presná suma nikdy nebola zverejnená. Neskôr sa ich cesty stretli pri ďalšej kauze. Kočner sa zapojil do sporu medzi vládou a majiteľmi pozemkov pod automobilkou Kia tým, že časť z týchto parciel skúpil. Napokon na ich predaji štátu zarobil. V tom čase bol ministrom hospodárstva Pavol Rusko. Meno Mariána Kočnera sa tiež objavilo na takzvaných mafiánskych zoznamoch, ktoré unikli z polície v roku 2011.

Fotografia, meno, priezvisko, dátum narodenia a iné identifikačné údaje kontroverzného podnikateľa, bolo zaradené medzi mužmi bratislavského podsvetia prezývanými Piťovci. Kontroverzného podnikateľa však verejnosť prvýkrát spoznala v roku 1997, keď mu vtedajší prezident Michal Kováč udelil amnestiu v kauze Technopol, rovnako ako svojmu synovi Michalovi Kováčovi mladšiemu.

Viac o kauze Maják Nádeje sa dočítate v najnovšom čísle týždenníka Plus 7 Dní.

Vianočné tipy na darček