Brutálni policajti: Odhalia psychotesty skrytých násilníkov?

Policajti chodia na psychotesty pravidelne. Môžu však naozaj demaskovať skrytú agresivitu?

Nedávna brutálna vražda, z ktorej je obvinený elitný policajt, otriasla celým Slovenskom. Policajt Marek (27), člen pohotovostnej motorizovanej jednotky, mimoriadne brutálne zavraždil svoju snúbenicu Alexandru deň pred ich svadbou.

Či išlo o plánovaný akt, alebo konal v afekte, ukáže vyšetrovanie.

Problém je, že Marek nie je jediný policajt, ktorý sa zachoval mimoriadne brutálne, a nie je ani jediný, ktorý má na rukách krv. Celkovo bolo v rámci Slovenskej republiky v roku 2015 vznesené obvinenie proti 121 policajtom za 145 trestných činov.

V súkromí sú divokí

Svoju bývalú priateľku ešte v lete brutálne zbil aj policajt z Michaloviec. Ani on, ako ani Marek, v čase útoku nebol v službe. Bitka bola taká brutálna, že museli zasahovať jeho kolegovia. Výsledok? „Postavili ho mimo služby a jeho nadriadený podal návrh na prepustenie zo zboru. Čakalo sa už len na jeho podpísanie v Bratislave. Policajt sa ho však už nedočkal,“ prezrádza náš zdroj. Zahynul pri desivej dopravnej nehode na výjazde z Michaloviec v polovici septembra.

Podľa policajných štatistík len v roku 2015 policajti spáchali dvadsať trestných činov proti životu a zdraviu. „Úmyselné trestné činy ublíženia na zdraví v piatich prípadoch spáchali mimo výkonu služobnej činnosti, v súvislosti so spôsobenými zraneniami pri konfliktoch a roztržkách, najčastejšie v súbehu s trestným činom výtržníctva,“ dozvedáme sa zo štatistiky.

Medzi najzávažnejšie patril trestný čin výtržníctva, trestný čin nebezpečného vyhrážania a trestný čin nebezpečného prenasledovania. Vo všetkých prípadoch išlo o konflikty a fyzické útoky policajtov mimo výkonu služby.

Stresujúce: „Ide o prácu s ľuďmi, často v hraničných životných situáciách, pod tlakom, v noci, so zbraňou, s vedomím ohrozenia vlastného zdravia či života. Títo ľudia sa musia často správne rozhodovať vo veľmi krátkom časovom okamihu,“ vysvetľuje súdny znalec Michal Burič.
Stresujúce: „Ide o prácu s ľuďmi, často v hraničných životných situáciách, pod tlakom, v noci, so zbraňou, s vedomím ohrozenia vlastného zdravia či života. Títo ľudia sa musia často správne rozhodovať vo veľmi krátkom časovom okamihu,“ vysvetľuje súdny znalec Michal Burič.
Rudolf Felšöci

Stresujúce: „Ide o prácu s ľuďmi, často v hraničných životných situáciách, pod tlakom, v noci, so zbraňou, s vedomím ohrozenia vlastného zdravia či života. Títo ľudia sa musia často správne rozhodovať vo veľmi krátkom časovom okamihu,“ vysvetľuje súdny znalec Michal Burič. Foto: Rudolf Felšöci

Agresia či chladné uvažovanie?

Ťažko povedať, čo v týchto prípadoch prevažovalo. Či to bol skrat, agresivita, zlosť, alebo uposlúchnutie príkazu, to sa laici nedozvedia. Jedno je však isté. Policajti chodia pravidelne na psychotesty vo dvoj- až päťročných intervaloch. „Nevieme o inej skupine osôb, ktorá by bola vystavovaná toľkému psychologickému testovaniu, ako sú policajti, prípadne vojaci,“ tvrdí ministerstvo vnútra.

Podľa renomovanej klinickej psychologičky Dity Leczovej sú vstupné psychotesty pre uchádzačov o prácu v ozbrojených zložkách zamerané nielen na inteligenciu, ale najmä na štruktúru ich osobnosti.

„Testy nám odhalia tendencie, sklony k určitému správaniu a prežívaniu u konkrétneho človeka. V mnohých prípadoch vieme s veľkou pravdepodobnosťou predvídať, ako by sa človek v konkrétnej situácii zachoval. Psychologické testy nám však nemôžu s určitosťou povedať, že daný človek nejaký konkrétny skutok urobí alebo to nikdy neurobí,“ upresňuje psychologička.

Pri vstupe do ozbrojených zložiek sa, samozrejme, cielene sleduje miera agresivity, teda tendencia alebo pohotovosť konať agresívne, ktorá sa môže, ale nemusí prejaviť. „Už z povahy týchto povolaní vyplýva, že istá miera agresivity je žiaduca. Ak napríklad policajt musí zasahovať pri bitke alebo proti opitým výtržníkom, asi by nepochodil s pasívnym a vyslovene mierumilovným postojom,“ vysvetľuje Leczová.

V tomto smere je kľúčová schopnosť vedome regulovať svoje emócie a správanie. „Do veľkej miery túto schopnosť ovplyvňujú rôzne faktory, ktoré nie je jednoduché predvídať. Môže ísť o problémy v rodine, závažné ochorenie blízkej osoby, stres v práci, dlhšie obdobie bez adekvátneho oddychu. Ak sa tieto faktory v určitom období kumulujú, môže byť správanie jedinca oveľa menej predvídateľné a zrozumiteľné. Môže dôjsť ku skratovému konaniu, ktoré by bolo pre jedinca za iných okolností celkom netypické,“ objasňuje možné skratové správanie Leczová.

Odborná pomoc

Psychologička prízvukuje, že povolanie policajta všeobecne patrí medzi najstresujúcejšie povolania vôbec. „Stretávajú sa s vecami, ktoré sú ďaleko za hranicou normy. Napríklad použitie donucovacích prostriedkov proti cudzej osobe. Alebo vyšetrovanie trestného činu sexuálneho zneužitia dieťaťa. Zo psychologického hľadiska by sme za ,nie normálne‘ považovali to, ak by to s policajtom nič neurobilo,“ konkretizuje psychologička a dodáva:

„Každý zdravý človek by takéto situácie prežíval ako negatívne a náročné. Ak však policajt nemá možnosť slobodne a bez predsudkov vyhľadať pomoc a vyrovnať sa s tým, dôsledky sa skôr či neskôr môžu dostaviť. Či už v podobe skratového konania, extrémnej agresie, depresie, alebo inej psychickej poruchy. To sa môže udiať pri plnení služobných povinností aj doma.“

Psychologička však apeluje na fakt, že najmä povinné a pravidelné psychologické poradenstvo či komplexné riešenie zvládania stresu a prevencie negatívnych psychických stavov napríklad formou moderných metód, ako je biofeedback - ktorý sa v zahraničí používa aj u vojakov vracajúcich sa z misií -, by týmto ľuďom mohli výrazne pomôcť. „Som presvedčená, že by to mohlo takéto prípady v budúcnosti minimalizovať,“ konštatuje.

Testy, ktoré nemožno oklamať

Podľa primára Psychiatrickej liečebne v Nemocnici vo Svidníku Miloša Buriča agresívne prejavy aj črty osobnosti sa často zisťujú pomocou „projektívnych testovacích metód“. „Tie nemožno oklamať a nemožno na ne odpovedať sociálne žiaduco - teda zakryť agresívne osobnostné črty pred vyšetrujúcim,“ vysvetľuje Burič.

Psychiater Miloš Burič: S istým zveličením hovorí, že každý z nás sa za určitých okolností môže stať vrahom či násilníkom.
Psychiater Miloš Burič: S istým zveličením hovorí, že každý z nás sa za určitých okolností môže stať vrahom či násilníkom.
Rudolf Felšöci

Psychiater Miloš Burič: S istým zveličením hovorí, že každý z nás sa za určitých okolností môže stať vrahom či násilníkom. Foto: Rudolf Felšöci

Aj podľa neho je práca nielen bežného radového policajta, nehovoriac o práci elitných policajtov, mimoriadne psychicky a telesne náročná. „Ide o prácu s ľuďmi, často v hraničných životných situáciách, pod tlakom, v noci, so zbraňou, s vedomím vlastného ohrozenia zdravia či života. Títo ľudia sa musia často správne rozhodovať vo veľmi krátkom časovom okamihu,“ opisuje stresové momenty práce policajta Miloš Burič.

Elitných policajtov by teda mali robiť ľudia aspoň priemerne vyrovnaní, u ktorých už len samotná osobnosť nezadáva predpoklad prudkého nekontrolovaného impulzívneho správania a nezvládania afektu hnevu či vlastnej frustrácie. „Vždy ide viac o samotnú osobnosť jedinca ako o náročnosť povolania,“ upresňuje súdny znalec.

Každý z nás sa môže stať vrahom

Odborníci sa zhodujú v jednom. V súčasnosti neexistuje žiadna spoľahlivá metodika, ktorá by dokázala u ľudí v predstihu odhaliť, že niekoho zavraždia či brutálne zbijú. Ľudskú psychiku vždy ovplyvňuje množstvo faktorov, ktoré ju v danom okamihu môžu veľmi zásadným spôsobom ovplyvniť.

„Medzi psychiatrami sa s istým zveličením hovorí, že každý z nás sa za určitých okolností môže stať vrahom či násilníkom. Práve z týchto dôvodov je možné, že ak človek v pondelok úspešne prejde psychotestami, tak v utorok sa už môže stať vrahom. Do ľudského mozgu sa dnes ľahko dokážeme pozrieť magnetickou rezonanciou, ale do ľudskej duše takto jednoducho nahliadnuť nevieme,“ dodáva na záver súdny znalec.

Primerané zásahy?

No nielen v súkromí to niektorí policajti vedia poriadne prehnať a minimálne laická verejnosť ťažko chápe výsledok niektorých ich zásahov.

Vo februári minulého roku zavolala istá pani z Kráľoviec pri Košiciach na tiesňovú linku, že sa bojí o svojho manžela, 41-ročného Jozefa, ktorý je už štvrtý deň zabarikádovaný v rodinnom dome.

„Muž odmietal komunikovať s okolím a vyzval záchranné zložky, aby opustili pozemok. V dome sa zabarikádoval a zatemnil všetky okná. Nadviazať komunikáciu sa pokúšal aj policajný vyjednávač, ale bezvýsledne,“ informoval krátko po zásahu riaditeľ Krajskej polície v Košiciach Juraj Leško.

Smrť agresorov

Po niekoľkohodinovom vyjednávaní a pokusoch dostať muža z domu nakoniec policajti vtrhli do domu. Muž na nich zaútočil. Výsledok zásahu bol vážne postrelený Jozef, ktorý nakoniec strelám z policajných zbraní v nemocnici podľahol.

Ďalší prípad, ktorý sa skončil smrťou, sa stal v Trebišove v apríli 2013. Tentoraz prišiel o život po zákroku zasahujúcej privolanej hliadky vojak z povolania Ivan Koliščák. Vojak v miestnom bare obťažoval čašníčku. Tá zavolala políciu.

Zasahovali štyria policajti. Ich zákrok sa skončil tým, že Ivana z baru už mŕtveho odviezla pohrebná služba. Z celého zásahu existuje amatérske video. Na ňom jasne vidno, ako policajti Ivana bijú.

Na súde nezavážili ani posudky súdnych znalcov, že príčinou smrti bolo neumožnenie dýchania v dôsledku stláčania jeho krku. Pred súd sa nakoniec nepostavili všetci zasahujúci policajti, ale iba jeden. Súd ho oslobodil a prokurátor nemal potrebu odvolať sa. Rodina mŕtveho Ivana má v tom jasno a dodnes tvrdí, že syna im zabili policajti.

Kanibal?

Smrťou sa skončil i zásah proti údajne prvému slovenskému kanibalovi, ktorý žil v Sokoli neďaleko Košíc. V máji 2011 policajti počas veľkej akcie išli zatknúť priamo pri čine Mateja Čurka (43), keď sa v neďalekom lese vraj chystal zavraždiť svoju ďalšiu obeť.

Ďalší mŕtvy: Zatýkanie muža podozrivého z kanibalizmu a vrážd pri Kysaku sa skončilo streľbou. Matej Čurko v nemocnici zraneniam podľahol.
Ďalší mŕtvy: Zatýkanie muža podozrivého z kanibalizmu a vrážd pri Kysaku sa skončilo streľbou. Matej Čurko v nemocnici zraneniam podľahol.
Rudolf Felšöci

Ďalší mŕtvy: Zatýkanie muža podozrivého z kanibalizmu a vrážd pri Kysaku sa skončilo streľbou. Matej Čurko v nemocnici zraneniam podľahol. Foto: Rudolf Felšöci

Namiesto údajnej obete však z vlaku pri Kysaku vystúpil policajt agent a celé okolie bolo prešpikované policajtmi. No namiesto veľkolepého zatknutia ho muži zákona pri zásahu postrelili a on v nemocnici zomrel. Polícia na čele s vtedajším prezidentom Jaroslavom Spišiakom tvrdila, že išlo o kanibala, ktorý svoje obete jedol.