Posledný šéf ŠtB Alojz Lorenc nikdy nesedel. Žije v centre Bratislavy a poberá dôchodok za služby pre diktatúru. Vľavo prejav odporu občanov voči režimu počas novembra 1989.

Bývalí eštebáci poberajú mastné dôchodky. Deti obetí režimu drú za 300 eur mesačne!

Mnohí eštebáci sa dnes tešia z dôchodkov, o akých sa väčšine penzistov ani nesníva. Personálne spisy tých, ktorí sa narodili po roku 1930, však zostávajú tabu.

Potrestať zločincov a uvoľniť prístup ku všetkým archívnym materiálom! - stálo na letákoch v novembri 1989. Jedna zo základných požiadaviek nežnej revolúcie sa dodnes nenaplnila.

Ani takmer po štvrťstoročí od pádu komunizmu nevydalo ministerstvo vnútra všetky personálne spisy eštebákov, hoci mu to nariaďuje zákon. Príslušníci komunistickej tajnej polície s hodnosťami získanými za kolaboráciu s totalitným režimom si tak spokojne užívajú penziu. Dôchodky drvivej väčšiny funkcionárov ŠtB sú podstatne vyššie ako almužna týraných, mučených a väznených obetí režimu.

Nejeden bývalý eštebák pritom naháňal roky praxe aj v bezpečnostných zložkách demokratického štátu. Paradoxné je i to, že Ústav pamäti národa (ÚPN), ktorý má podľa zákona skúmať zločiny komunizmu, musí zabezpečovať administratívu pre výpočet dôchodkov bývalých eštebákov.

Komu to vyhovuje?

„Objem personálnych spisov príslušníkov ŠtB, ktoré nám zatiaľ z ministerstva vnútra nevydali, nevieme presne vyčísliť. Ide o personálne materiály príslušníkov ŠtB narodených po roku 1930, ktoré sa dodnes nachádzajú v Archíve ministerstva vnútra v Nitrianskej Strede. Predpokladáme, že ide o niekoľko tisíc inventárnych jednotiek,“ hovorí riaditeľ ÚPN Ondrej Krajňák.

Jeho kolega Marián Gula pripomína, že o prevzatie a spracovanie materiálov o činnosti bezpečnostných zložiek v období totality sa usilovali od vzniku ústavu. Značné úsilie vyvíjal už jeho zakladateľ Ján Langoš.

Archívne materiály zahŕňajú okrem zväzkov agentov či nepriateľských osôb aj personálne spisy členov ŠtB. Časť z nich prevzal ÚPN v rokoch 2003 až 2005 od Slovenskej informačnej služby (SIS). V roku 2005 podpísali dohodu s ministerstvom vnútra o prevzatí ďalších. Pri preberaní materiálov sa však objavilo viacero problémov.

„Jeden vznikol v súvislosti s migráciou príslušníkov medzi rôznymi útvarmi pred rokom 1989. Ďalší problém bol v tom, že personálny spis sa viedol kontinuálne v čase existencie ŠtB, ale i po jej zrušení a vzniku nových spravodajských a bezpečnostných úradov a útvarov po roku 1989,“ dodáva Gula.

V personálnych spisoch príslušníkov ŠtB možno nájsť nielen informácie o ich kariére, účasti na konkrétnych akciách ŠtB či vyplatených odmenách, ale aj podrobnosti o fungovaní celej mašinérie.

Medzi spismi, ktoré má ÚPN k dispozícii, je napríklad spis Juraja Širokého, veľkopodnikateľa označovaného za údajného mecenáša Smeru. Spis s evidenčným číslom 196 592 hovorí o Širokého „veľmi dobrom vzťahu k ZNB“, keďže eštebákom je aj jeho otec.

Obsahuje jeho žiadosť o prijatie do ŠtB či informácie o kariérnom postupe - dosiahnutí hodnosti poručíka a potom kapitána so „správnymi marxisticko-leninskými postojmi“.

Referuje aj o práci tohto rozviedčika ŠtB na rezidentúre vo Washingtone, kde pôsobil od polovice osemdesiatych rokov minulého storočia až do pádu diktatúry a „postupne sa zapracoval do náročnej problematiky po línii politickej rozviedky“.

Za aktívny podiel na „riadení rezidentúry a príprave náročných akcií“ dostával Široký k niekoľkotisícovému platu odmeny v ďalších tisíckach vtedajších korún.

Chápadlá

Otvorenie archívov ŠtB bolo jednou z požiadaviek novembra 1989. Málokto však vtedy tušil, aké široké boli jej chápadlá a že v tieni revolúcie sa na príkaz posledného federálneho šéfa ŠtB Alojza Lorenca, školeného v sovietskej KGB, skartovalo množstvo dokumentov.

„Skartácie prebiehali v garáži správy ŠtB v Bratislave na Ulici Februárového víťazstva, celé časti zväzkov sa ničili v celulózke a takzvané živé zväzky ničili vo vlastnej réžii pracovníci ŠtB, ktorí ich dovtedy viedli,“ uviedol historik Jerguš Sivoš na vedeckej konferencii v Bratislave v roku 2010.

Bývalý riaditeľ rozviedky SIS Igor Cibula doplnil: „Časť archívnej dokumentácie ŠtB bola zničená prakticky hneď v prvých dňoch po páde režimu a určitá časť sa môže nachádzať v rukách subjektov, ktoré by ju mohli zneužiť aj v súčasnosti.“ Honba na agentov ŠtB poznamenala najmä deväťdesiate roky minulého storočia. Popri tom sa však pozabudlo na samotných eštebákov, ktorí chobotnicu riadili.

Keďže lustračný zákon fungoval len v spoločnom štáte a na Slovensku sa nikdy neprijal, nejeden z bývalých príslušníkov ŠtB našiel uplatnenie v novom režime. Počty a funkcie tých, ktorí pôsobili v policajných zložkách a SIS po novembri 1989, nie sú známe.

Otázka, prečo nechce ministerstvo vydať zvyšné personálne spisy, tak nadobúda nový rozmer. Je možné, že ide aj o živé zväzky, teda dokumenty eštebákov, ktorí po páde komunizmu naďalej pracovali v polícii a SIS? „Táto možnosť sa nedá vylúčiť,“ hovorí Gula.

Štátne tajomstvo?

Neznáme sú aj dôchodky bývalých príslušníkov ŠtB. Keď sme sa na to pýtali ministerstva vnútra, najskôr argumentovalo ochranou osobných údajov. Neskôr potvrdilo, že výsluhové dôchodky poberá napríklad posledný náčelník ŠtB Lorenc, ktorý údajne v tom čase zarábal rozprávkových deväťtisíc korún mesačne.

Výsluhové dôchodky, teda dávky výsluhového zabezpečenia, priznávajú útvary sociálneho zabezpečenia príslušných ministerstiev. Pri výpočte výšky výsluhového dôchodku sa podľa ministerstva vnútra vychádza z trvania služobného pomeru a dosiahnutých služobných platov.

„Chápeme alergický postoj spoločnosti pri dôchodkoch bývalých eštebákov a radi by sme tento problém vyriešili. Pri vyplácaní výsluhových dávok je však problematický fakt, ako zohľadniť ich pôsobenie v ŠtB a neporušiť zákon. V súčasnej legislatíve rovnako ako v legislatíve platnej za bývalého režimu sa pri posudzovaní nároku na dôchodok zohľadňovala a zohľadňuje dĺžka služby a nie zložky ZNB, do ktorých bol príslušník zaradený,“ dôvodí ministerstvo vnútra.

Aká je priemerná výška výsluhového dôchodku eštebáka a koľko peňazí smerovalo na ich penzie, sme sa nedozvedeli. Isté je, že pri nemalých platoch funkcionárov ŠtB musí ísť o zaujímavé sumy.

Na mastné dôchodky eštebákov sa pritom skladáme všetci vrátane obetí. Pri ich výpočte musí pomáhať aj ÚPN, ktorý vznikol z celkom iných pohnútok. Okrem iného by mal zverejňovať údaje o vykonávateľoch prenasledovania a dávať podnety na trestné stíhanie zločinov. Ústav však nezriedka funguje ako akýsi administratívny servis pre tých, ktorých zločiny má podľa zákona skúmať.

„V poslednom čase musí ÚPN, v rozpore s duchom zákona, na žiadosť Sociálnej poisťovne či bývalých príslušníkov ŠtB vypĺňať predpísané formuláre o odpracovaných rokoch kmeňových príslušníkov a zamestnancov bývalého ZNB, ktorí pôsobili v zložkách ŠtB, v súvislosti s ich žiadosťami o priznanie výsluhových alebo starobných dôchodkov,“ potvrdil riaditeľ ÚPN Ondrej Krajňák.

S dedičstvom komunizmu sa podľa neho spája tieň spravodlivosti a nespravodlivosti. „A je iba na nás, aký priestor spravodlivosti ponúkneme.“

Nevyrovnané

Pokojná revolúcia v roku 1989 priniesla ideu hrubej čiary za minulosťou, ale aj nedôslednosť pri vyvodení zodpovednosti za spáchané zločiny. Takmer nikto z radov ŠtB nebol odsúdený. Samotný Lorenc síce dostal v Česku štyri roky natvrdo, právoplatný rozsudok si však nikdy neodsedel, vrátil sa na Slovensko a napokon obišiel len s pätnásťmesačnou podmienkou.

Nehovoriac o výške dôchodkov, s ktorými vraj kompetentní nič nezmôžu. Prípady od susedov však ukazujú, že to ide. Napríklad v Poľsku pred niekoľkými rokmi radikálne znížili dôchodky tisícom bývalých funkcionárov strany a príslušníkov komunistickej tajnej polície, ktorí, podobne ako slovenskí komunistickí pohlavári a eštebáci, nesú podiel na udržovaní totality a porušovaní ľudských práv. Dôchodky im klesli o viac ako polovicu.

„Nielen v Poľsku, ale aj v Nemecku alebo Maďarsku pozorujeme úprimnú snahu politických špičiek vyrovnať sa s obdobím nacistických alebo komunistických zločinov,“ podotýka Krajňák.

V prípade Poľska nepomohli ani odvolania do Štrasburgu. Naopak, Európsky súd pre ľudské práva odobril poľský zákon. V Nemecku zas znížili výsluhové dôchodky príslušníkov tajnej polície STASI na úroveň celoštátneho priemeru. Maďarská vláda minulý rok zrušila príplatky k dôchodkom vyše stovke bývalých komunistických pohlavárov, ktorí zrejme boli aj agentmi tajnej služby.

ÚPN podalo podnet aspoň na jednorazové odškodné pre obete totality, bývalých politických väzňov. V podnete navrhli, aby sa na vyplatenie jednorazového odškodnenia použili finančné prostriedky ušetrené po znížení výsluhových dôchodkov.

Týkať by sa mali bývalých kmeňových príslušníkov a zamestnancov zložiek ŠtB. „Žiaľ, zástupcovia strany Smer zatiaľ našu iniciatívu nepodporili, ale ani a priori ju nevylúčli,“ dodáva riaditeľ ÚPN.

Spravodlivosť?

Kňaz Anton Srholec, ktorého za komunizmu väznili desať rokov v uránových jáchymovských baniach a šikanovali ho aj po prepustení, hovorí: „Komunizmus nepadol náhodou ani vojnou. Komunizmus padol vďaka odporcom, ktorí priniesli obrovské obete. Obeťou bol celý národ a národy. Dôsledky tej pohromy nesieme až doteraz. Kliatba komunistického režimu je dedičná."

"Deti politických väzňov nemohli študovať, zodierali sa vo fabrikách a dnes majú minimálne dôchodky, kým eštebáci, vojaci a nositelia ideológie majú dôchodky o päť rokov dlhšie a vysoké.“

Podľa Srholca sú eštebácke dôchodky lúpežou: „Dcéra jedného môjho nebohého spoluväzňa na východe Slovenska chodí denne do továrne a pracuje pri páse za tristo eur mesačne, dokonca je rada, že má prácu. Nespravodlivo rozdelené peniaze, dôchodky sú len vrcholom toho ľadovca zločinov a násilia.“

Uvidíme, či sa od našich poslancov raz dočkáme, že dokážu prijať jeden jednoduchý zákon, alebo sa budeme naďalej skladať zločincom na štedrú penziu.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].