Igor Cibula: Nehádžme do jedného vreca celú SIS, na nezákonné skutky bolo jedno špeciálne oddelenie. Nie všetci príslušníci s tým súhlasili.

Bývalý dôstojník SIS: Mečiar je klamár!

Nemali by sme hádzať do jedného vreca celú SIS. V deväťdesiatych rokoch sa tam podľa bývalého spravodajského dôstojníka Igora Cibulu našli aj slušní pracovníci, ktorí odmietali konať protizákonne. Na nezákonné aktivity bolo určené takzvané oddelenie 52. Tvorili ho ľudia, ktorých vybral Jaroslav Svěchota.

Ako v deväťdesiatych rokoch, keď vládol Mečiar, fungovala SIS?

Mečiar vnímal fungovanie spravodajskej služby tak, ako fungovala za totalitného režimu. Vtedy bola nástrojom vedenia komunistickej strany. A Mečiar si myslel, že takýmto spôsobom bude využívať aj Slovenskú informačnú službu. Preto si tam dosadil loajálneho politického spolupracovníka inžiniera Ivana Lexu. Keďže ten nebol spravodajským odborníkom a bolo treba, aby bola služba profesionálne manažovaná, dosadil tam plukovníka Jaroslava Svěchotu, ktorý mal skúsenosti ako dôstojník Štátnej bezpečnosti. On bol tým, kto po odbornej stránke riadil Slovenskú informačnú službu.

Lexa ju priamo neriadil? Nie je zodpovedný za jej činnosť?

To nezbavuje Ivana Lexu zodpovednosti, lebo podľa zákona 46/1993 za službu a činnosť všetkých príslušníkov zodpovedá riaditeľ. Dá sa povedať, že mechanizmus riadenia a rozhodovania vyzeral tak, že Lexa sformuloval nejaké politické zadanie od predsedu vlády a potom to profesionáli, pod vedením Svěchotu, prevádzali do konkrétnych operačných projektov.

Ivan Lexa: SIS riadil podľa Cibulu Svěchota. To však nezbavuje Lexu zodpovednosti za jej činnosť. Foto: Emil Vaško

Aká bola nálada v tajnej službe, keď vraj od vedenia prichádzali rozkazy, pri ktorých hrozilo, že sa bude porušovať zákon? Najmä, keď si vezmeme kauzy, ktoré boli spájané so SIS...

Lexa a Svěchota si boli vedomí, že tie protizákonné aktivity, ktoré plánujú, nebudú ochotní realizovať všetci spravodajskí dôstojníci a preto na tie nezákonné aktivity vytvorili osobitný útvar, takzvané oddelenie číslo 52. Tvorili ho ľudia, ktorých vybral Svěchota a tí uskutočňovali tie veci, o ktorých dnes hovoríme. Preto nie je správne paušálne kritizovať Slovenskú informačnú službu ako inštitúciu, ale treba hovoriť o konkrétnych osobách a v kontexte s činnosťou služby, o konkrétnom útvare číslo 52. Pochopiteľne, že tam boli ľudia, ktorí nesúhlasili s týmito aktivitami a to ich viedlo k tomu, že nadviazali kontakt s takzvanou paralelnou tajnou službou, ktorú sme založili s generálom Mitrom po únose prezidentovho syna niekedy v septembri 1995.

Mečiar: Podľa Cibulu je klamár. Foto: Július Dubravay

Prečítajte si

V debate na TA3 tvrdil Vladimír Mečiar, že Svěchotu neznášal. Aký mali vzťah?

Mohol by som odpovedať jednoducho, že Mečiar je klamár. To znamená, že aj teraz klamal a Svěchota je mŕtvy a nemôže sa brániť. Ale poviem fakty. Svěchota bol za angažovanosť v rokoch 68 a 69 prepustený zo Štátnej bezpečnosti a pracoval na správe výstavby diaľníc. Tam sa dopustil deliktu. Participoval na krádeži vykurovacieho kotla, ktoré boli vtedy úzkorpofilový tovar. Keď kriminálka zistila, že sa dopustil spoluúčasti na trestnom čine, tak to musela hlásiť ŠtB. Tá ho nakontaktovala a prinútila k spolupráci. Po roku 1990 bol rehabilitovaný, lebo bol prepustený za totalitného režimu. Istý čas bol šéfom Úradu na ochranu ústavy a demokracie. Mečiar si ho vzal na ministerstvo vnútra do funkcie námestníka ministra pre bezpečnostný úsek. Už tam pre neho robil špeciálne služby. Keďže figurovali obaja v registroch ŠtB, participoval Svěchota aj na kauze Tisova vila a bol zainteresovaný na vyrezávaní tých desiatich strán z registračného protokolu ŠtB, kde bolo Svěchotove a podľa všetkého aj Mečiarovo meno. Takže tam sa začína ich osobný vzťah. Neskôr súvisel s prípravou vzniku SIS. Chcel ho mať v SIS preto, aby odborne dozeral na aktivity Lexu, ktorý bol politik.

Odporúčame tiež do vašej pozornosti

Celý rozhovor si môžete prečítať v najnovšom vydaní PLUS 7 DNÍ.

Plus 7 dní

Vianočné tipy na darček