ČERNÁKOVCI A SÝKOROVCI: Delenie peňazí po likvidácii politika HZDS malo svoje pravidlá

Domov

V prípade vraždy prednostu Okresného úradu v Poprade Vladimíra Bachledu si viacerí členovia podsvetia môžu vydýchnuť. V pozadí vyšetrovania jeho likvidácie sa udiali veci, ktoré nemajú obdobu.

Vražda Vladimíra Bachledu, prednostu a zároveň popredného politika HZDS, bola pred vyše dvadsiatimi rokmi doslova šokujúca. No šok prišiel aj v týchto dňoch. Hoci sa na poprave politika podieľali viacerí členovia slovenského podsvetia, pred sudcu sa nikdy nepostavia. Prokurátorka, ktorá im obvinenia zrušila, odišla do dôchodku a potom prišla na rad premlčacia lehota.

Nezvestný veľkopodnikateľ

Písal sa 22. máj 1997, keď navždy zmizol politik HZDS Vladimír Bachleda. Bol väčšinový vlastník oceliarskeho gigantu Tatravagónka Poprad. O podiely a prevzatie kontroly nad podnikom sa však začala uchádzať známa postava slovenského podsvetia Peter Steinhübel, prezývaný Žaluď. Podľa svedeckých výpovedí Bachleda odmietol podiely Tatravagónky Poprad Steinhübelovi predať, a tak do hry vstúpil mafiánsky bos z Popradu Milan Reichel.

Ten mal Bachledu o predaji presvedčiť. Popradský prednosta však vtedy zrejme netušil, čo sa okolo neho deje, a opantaný svojou politickou mocou poslal cez Reichela odkaz, že jeho podnik Žaluď nedostane. Obávaný černákovec Miloš Kaštan krátko po zmiznutí Bachledu vyhlásil: „Nevybavil to Reichel, tak sme to museli riešiť.“

Žaluď sa totiž svojho obchodného plánu nechcel vzdať za žiadnu cenu. Keď totiž Reichel neuspel, poslal prostredníctvom sýkorovca Petra Čongrádyho odkaz mafiánskemu bosovi sýkorovcov Róbertovi Lališovi. „Zaplatím 20 miliónov korún, keď mi zabezpečíte prepis väčšinového podielu Tatravagónky Poprad, ktoré vlastní Bachleda.“ Takú sumu ešte predtým nikto nikdy podsvetiu neponúkol. Začala sa honba na Bachledu.

Pravidlá v podsvetí

Mafia mala v deväťdesiatych rokoch rozparcelované celé Slovensko. Jednotlivé regióny kontrolovali rôzne zločinecké skupiny. Cesta k dvadsiatim miliónom korún teda musela mať isté pravidlá. Ak chceli sýkorovci na čele s Róbertom Lališom robiť „biznis“ v regióne, ktorý kontrolovali černákovci, museli vyzvať na stretnutie Mikuláša Černáka. Dvadsať miliónov bolo aj pre najobávanejšiu zločineckú skupinu v histórii Slovenska dosť peňazí na to, aby „misiu“ dotiahli do úspešného konca. Nasledovalo ďalšie stretnutie v hoteli Poprad, na ktorom sa už zúčastnili všetky zločinecké skupiny, ktoré sa v rámci regionálneho prerozdelenia museli dohodnúť. Akýkoľvek iný postup by totiž znamenal vojnu v podsvetí.

Stretnutie Bachledu a Petra Steinhübela za prítomnosti desiatok mužov slovenského podsvetia však opäť neprinieslo žiadaný výsledok. Na stretnutí odznela vtedy jedna veta. „Ak podiel nepredáš, pôjdeš dole!“ Bachleda však podľa svedkov túto vyhrážku nepochopil. Vraj si len myslel, že ho „dajú dole“ z funkcie popradského prednostu.

Prepis a potom likvidácie

Vladimír Bachleda na nepochopenie situácie, ktorá sa v hoteli odohrala, neskôr doplatil. Oba gangy si rozdelili úlohy. Bachledu niekoľko týždňov sledovali a potom prišiel únos. Na ňom sa priamo v osudnú noc podľa prokurátorky Viery Sokirkovej podieľal Ján Kán, Róbert Lališ, Ladislav Bališ a Igor Laurinčík. Keď Bachleda odchádzal z garáže, kde zaparkoval svoje BMW, vyskočili títo muži z dodávky a podnikateľa do nej vtlačili. Ruky mu spútali a na hlavu navliekli kuklu.

Z Popradu ho potom previezli rovno do penziónu Shark v Bystrej, ktorý patril Mikulášovi Černákovi. Držali ho v zadnej miestnosti blízko kuchyne a tam ho strážili dvaja Černákovi muži. Pre veľké peniaze, ktoré boli v hre, sa na tomto skutku chcel zúčastniť každý. Postupne do penziónu prišiel Peter Havaši, Ivan a Karol Mellovci, Karol Szatmáry, Peter Šipula, Andrej Ambróz, Peter Šovčík, Miloš Pilliar aj šéf Černákových výpalníkov Milan Sklenár a ďalší muži z oboch skupín. Práve Milan Sklenár to týždenníku PLUS 7 DNÍ opísal takto. „Ja som strážil pri dverách. Bachledu som videl, bol veľmi zničený. Tiekli mu sliny z úst a mal neprítomný pohľad. Boli tam skoro všetci. Černák, Kán, Kaštan, Ambróz a ďalší. Pri vražde som už nebol,“ prezradil nám Sklenár. Kaštan sa vtedy chválil tým, že do Bachledu dali celú škatuľku rohypnolu. „Ján Kán, Karol Mello a ďalší, dnes už mŕtvi chlapi, Bachledu z chaty niesli a miestami aj ťahali do lesa k vykopanej jame.

Potom ho do nej hodili. Vyzeral už ako mŕtvy. Ivan Mello mal v ruke zbraň s tlmičom, ktorú som mu vytrhol a strelil som Bachledovi do hlavy. Potom som odišiel s Kánom preč a ostatní zostali zahrabávať telo,“ opísal chvíle vraždenia Mikuláš Černák. Ešte predtým však omámeného Bachledu donútili prepísať jeho podiely v Tatravagónke na Steinübela.

Z desaťmiliónovej odmeny si Černák, Kán a Kaštan rozdelili podľa jeho slov asi po jeden a pol milióna korún. Ostatných vyplácali podľa hierarchie v skupine a podľa toho, ako kto pridal ruku k dielu. Milan Reichel, na ktorého území sa odohrali stretnutia, dostal podľa svedkov pol milióna korún. Desať miliónov si rozdelili sýkorovci. Steinhübela, už ako generálneho riaditeľa Tatravagónky Poprad, zastrelili o dva roky neskôr.

V najnovšom vydaní týždenníka PLUS 7 DNÍ č. 30 sa dočítate, prečo sa najobávanejší mafiáni svoje doby už nikdy nepostavia pred súd.

Vianočné tipy na darček