Peniaze pre regióny: Bratislava z eurofondov neuvidí nič.

Časovaná bomba: Ak neurčíme, ktoré sú akútne nemocnice, prídeme o 150 miliónov eur

Ak sa ministerstvu nepodarí rýchlo vybrať nemocnice, ktoré budú poskytovať akútnu starostlivosť podľa európskych predstáv, prídeme o 150 miliónov eur.

Boli ste v poslednom čase v nemocnici vo vašom meste? A čo, spokojní? Možno ani nie. Ale keď sa v meste roznieslo, že ju asi zrušia, zanadávali ste. Predstava, že budete za doktormi cestovať, sa vám ani trochu nepozdáva. Ale váš primátor to aj tak nedovolí, zo strachu, že by ste ho nabudúce nezvolili.

Radšej sa bude zubami- nechtami držať ošarpanej budovy s málo zdatnými doktormi, lebo čo je doma, to sa počíta. Ale naozaj si nezaslúžite niečo lepšie?

Partner Penty Eduard Maták, ktorý má na starosti zdravotnícke investície, vyhlásil pred časom v rozhovore pre PLUS 7 DNÍ, že keby sme na Slovensku zrušili tridsať nemocníc, nič by sa nestalo.

Podľa neho je na prevádzku v zdravotníctve peňazí dosť, no strácajú sa v spleti nadbytočných špitálov. „Ak sa nič nezmení, systém zdravotnej starostlivosti sa finančne zrúti už o desať rokov!“ myslí si Maták.

Zrušiť alebo zmeniť?

Podľa Národného centra zdravotníckych informácií máme na Slovensku 120 nemocníc. Marián Petko, prezident Asociácie súkromných nemocníc Slovenska, kde ich je združených 71, je presvedčený, že k problému by sme mali pristúpiť inak.

„Nie je dôvod, aby sa nemocnice rušili, ale mala by sa zmeniť ich vnútorná štruktúra. Sú v nich ambulancie, vyšetrovacie zložky, lôžka, niekde aj jednodňová starostlivosť, stacionáre. Samozrejme, ľudia o to vo vlastnom meste nechcú prísť. Budú sa brániť, kým nepochopia, že im iba pribudne možnosť dať sa ošetriť v technicky aj personálne vybavenom modernom stredisku.“

Nariadenie vlády určuje minimálnu sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Zdravotné poisťovne zazmluvňujú väčší počet lôžok, ako si žiada prax, využívajú sa zhruba na 70 percent. Vo viacerých špecializáciách máme dokonca nadbytok lôžok, keď to porovnávame s krajinami V4 aj s priemerom Európskej únie.

„Racionalizáciu lôžok v nemocniciach treba riešiť, zahŕňa to aj programové vyhlásenie vlády,“ povedala nám hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Stanislava Luptáková. Cieľom projektu Optimalizácia siete bude odstrániť ekonomicky a medicínsky nadbytočné lôžka a presunúť ušetrené zdroje práve do jednodňovej, chronickej a následnej starostlivosti.

Neefektívna?: Eduard Maták tvrdí, že piešťanskú nemocnicu mali už dávno zrušiť a nebolo by prišlo ani ku kauze cétečko.
Neefektívna?: Eduard Maták tvrdí, že piešťanskú nemocnicu mali už dávno zrušiť a nebolo by prišlo ani ku kauze cétečko.
Foto: Martin Domok

Neefektívna?: Eduard Maták tvrdí, že piešťanskú nemocnicu mali už dávno zrušiť a nebolo by prišlo ani ku kauze cétečko. Foto: Martin Domok

Časovaná bomba

Znie to dosť úradnícky, ale pre ministerstvo zdravotníctva je to veľmi vážna úloha, niečo ako časovaná bomba, ktorú zdedil Tomáš Drucker po predchodcoch. Na stole leží projekt, na ktorý máme šancu dostať peniaze z eurofondov. Pravda, ak stihneme uskutočniť zmeny, ktoré Európa od Slovenska žiada. A už dosť dlho, uplynuli roky.

Bomba na ministrovom stole tiká a ak sa v najbližších mesiacoch nezačne niečo diať, o financie prídeme. Je to 150 miliónov eur! „Európa od nás chce, aby sme najprv vyčlenili a definovali akútne nemocnice,“ vysvetľuje Marián Petko, ktorý je okrem prezidentovania asociácii nemocníc riaditeľ bardejovskej nemocnice. Zatiaľ zlyhali všetky pokusy, ktoré tu boli od roku 2000. A čo bol kameň úrazu?

Keď sa rozniesol chýr, že nemocnice sa idú rušiť, narazilo to na prirodzený odpor občanov, lokálnych politikov a nebolo z toho nič. „Lenže my sa nemusíme tváriť, že ideme objaviť teplú vodu, v západnej Európe prebehol tento proces modernizácie siete už pred desiatimi rokmi. Stále beží a bežať bude.

Medicína sa vyvíja, do popredia sa dostávajú iné choroby, vieme ich zvládnuť inými metódami. Čoraz viac sa operuje jednodňovou chirurgiou, klesá dĺžka hospitalizácie a pacient odchádza do domácej starostlivosti. Populácia starne, chýbajú liečebne pre dlhodobo chorých. Je to vývoj a mali by sme ho akceptovať,“ argumentuje Petko.

Dobre zorganizovaný: Urgentný príjem je dôležitou súčasťou modernej nemocnice. Občas ho využijú aj celebrity ako Petra Polnišová.
Dobre zorganizovaný: Urgentný príjem je dôležitou súčasťou modernej nemocnice. Občas ho využijú aj celebrity ako Petra Polnišová.
Foto: Martin Domok

Urgentný príjem je dôležitou súčasťou modernej nemocnice. Občas ho využijú aj celebrity ako Petra Polnišová. Foto: Martin Domok

Akútne nemocnice

Ponechať nemocnice v stave, aký tu máme dnes, už jednoducho nejde. „Chirurgické výkony, ktoré sa dajú zvládnuť metódou jednodňovej chirurgie, sa vo vyspelých krajinách robia v osemdesiatich percentách, u nás je to iba tridsať,“ vysvetľuje Igor Pramuk, viceprezident Asociácie nemocníc Slovenska.

„Odpadne pri tom hospitalizácia, ušetrí sa mnoho personálu. U nás stále ležia v nemocniciach pacienti, ktorí by tam vôbec nemuseli byť. Lôžka bude väčšmi treba pre dlhodobo chorých.“

Ak si chceme udržať šancu získať eurofondy, v prvom rade treba vytypovať, ktoré nemocnice budú akútne. „Neviem, prečo sa niektorí snažia tento problém zahmlievať, Asociácia nemocníc o tom verejne rozpráva, ponúkla aj návrh riešenia,“ hovorí jej prezident Petko.

Marián Petko: Asociácia nemocníc Slovenska predložila návrh na riešenie,“ hovorí jej prezident.
Marián Petko: Asociácia nemocníc Slovenska predložila návrh na riešenie,“ hovorí jej prezident.

Marián Petko: „Asociácia nemocníc Slovenska predložila návrh na riešenie,“ hovorí jej prezident. Foto: Martin Domok

A pokračuje: „Pred rokom a pol sme vypracovali štúdiu a ponúkli ju ministerstvu. Akútnych nemocníc by na Slovensku malo byť 36 až 40 a poskytovali by komplexnú starostlivosť vrátane operačných odborov. To znamená, že ľudia v nich nájdu nielen jednodňovú starostlivosť, ale aj lôžkové oddelenia. Štát však musí rozhodnúť o tom, v ktorých mestách to bude.“

Iba tak nám dá Európa sľúbených 150 miliónov eur. „Inak nič,“ hovorí viceprezident Igor Pramuk. „Je najvyšší čas pustiť sa do toho, a ministerstvo nevydalo ešte ani výzvu. Sľubuje, že na jeseň. Kým začnú nemocnice predkladať projekty, bude už rok 2017. Veci treba verejne obstarávať, v nemocniciach pôjde o stavebné a technologické úpravy, takže sa obávame, aby sa to vôbec stihlo.“

Na ministerstve sa zatiaľ tvária, že majú veci pod kontrolou. „Výzvu plánujeme vyhlásiť v októbri tohto roku,“ ubezpečuje hovorkyňa Luptáková.

„V rámci programového obdobia 2014 - 2020 bude možné využívať európske štrukturálne a investičné fondy prostredníctvom Integrovaného regionálneho operačného programu. Prijímateľmi budú všeobecné nemocnice zaradené do racionalizovanej siete poskytovateľov akútnej ústavnej zdravotnej starostlivosti na celom území SR - okrem Bratislavského kraja,“ informuje nás.

Ošetria, zašijú rany

„Len čo sme pripravili návrh, ako by to podľa predstáv asociácie nemocníc mohlo fungovať, prišli primátori zo Sniny, z Kežmarku, Piešťan a ďalší, prečo im chceme zrušiť nemocnicu. Predstavujú si, že jedného dňa niekto príde, zamkne ju a urobí z nej supermarket. Ale s tým my nesúhlasíme,“ hovorí Marián Petko.

„Vždy v nej zostanú ambulancie, vyšetrovacie zložky, jednodňová zdravotná starostlivosť a v lôžkovej časti budú doliečovacie lôžka. Doktor vyšetrí, zröntgenuje, zašije, prípadne stabilizuje pacienta, zvládne všetky bežné situácie.

Podstatné však je, aby sme akútne operačné odbory centralizovali na menej pracovísk. Mali by najlepšiu techniku, kvalifikovaný personál so skúsenosťami, pretože by sa tam robilo viac výkonov. Bolo by to bezpečnejšie pre pacienta.

Takáto odborná starostlivosť nemusí byť na každom rohu, ale musí byť dostupná a kvalitná. Práve to by zabezpečovali akútne nemocnice.“ A čo hovorí na takýto návrh Katarína Kafková, prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov?

„Pre pacienta je dôležité, do koľkých minút dostane zdravotnú starostlivosť. Úlohou štátu je definovať tento nárok a povedať, kto ho pre pacienta zabezpečí. V našom systéme by to mohli byť napríklad zdravotné poisťovne, ktoré nakupujú zdravotnú starostlivosť pre pacientov.“

Modernizácia nemocníc: Eurofondy sa zídu.
Modernizácia nemocníc: Eurofondy sa zídu.
Foto: Ingrid Timková

Modernizácia nemocníc: Eurofondy sa zídu. Foto: Ingrid Timková

Dodáva, že hoci by si každý želal mať vo svojom meste všetky vyšetrenia, nemožno to zabezpečiť nielen v slovenských podmienkach, ale ani v podmienkach bohatších štátov. Vybudovať špecializované pracoviská je finančne náročné a takisto platiť ich prevádzku pri obmedzenom počte ochorení v meste.

„Ale aj zrušenie niektorých špecializovaných ambulancií v rámci efektívnejšie nastavenej siete môže štát pacientom kompenzovať. Z ušetrených peňazí im môže preplácať prevoz z miesta ich bydliska do vzdialenejšej nemocnice,“ myslí si ochrankyňa práv pacientov.

Vytypujú vašu nemocnicu?

Pri rozhodovaní, ktoré nemocnice sa stanú akútnymi, treba naozaj brať zreteľ na časovú dostupnosť, hustotu obyvateľov aj počet výkonov v regióne.

„Nie som zástancom administratívneho škrtania, sadnúť si pred mapu a rozhodnúť, ale poriadok treba spraviť,“ hovorí Martin Kultan, riaditeľ poisťovne Dôvera.

„Máme regióny, kde sú dve aj tri fakultné nemocnice, inde je zbytočne hustá sieť malých súkromných nemocníc. Okrem dobrého technického a personálneho vybavenia by mal byť hlavným kritériom počet zákrokov, ktorý ročne urobia. Ľudia by si mali uvedomiť, že lepšie je dať sa operovať tam, kde to vedia.“

Z niektorých nemocníc by sa po zmene štruktúry mohli stať liečebne pre dlhodobo chorých, prihovára sa za to aj Anton Szalay, predseda Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb. Týchto lôžok je na Slovensku nedostatok.

„Aj podľa OECD a štatistík Eurostatu máme prebytok akútnych postelí a nedostatok chronických a rehabilitačných. Keď sa teda prispôsobujeme Európskej únii, niektoré oddelenia by sa mali zmeniť na oddelenia pre pacientov, ktorých po troch-štyroch týždňoch prepustia z nemocnice a mali by sa doliečiť,“ hovorí.

Vyriešilo by to aj situáciu v sociálnych zariadeniach pre seniorov. Tie sa u nás menia na odkladiská chorých namiesto toho, aby poskytovali služby pre relatívne zdravých starých ľudí, ktorí potrebujú spoločnosť a pomoc pri denných činnostiach vzhľadom na vek.

„Takto by ani odborný personál v regióne neprišiel o prácu a poskytoval by služby, ktoré na trhu chýbajú,“ myslia si v odborovom zväze. Nemocnice volajú po modernizácii, eurofondy by sa zišli. „Na vnútorné zmeny aj na chod nemocníc treba peniaze. Bez toho to ešte nik nevymyslel. Nemali by sme o ne prísť,“ uzatvára prezident Petko.


VIDEO Plus 7 Dní