Pred nástupom: V niektorých krajinách musíte identifikovať svoju batožinu tesne pred jej naložením do lietadla.

Cestujete lietadlom? Zhabať vám môžu aj čokoládový koláč!

Cestujúci na letiskách sa musia vyzliekať, vyzúvať, podrobujú ich osobným prehliadkam i výsluchom.

Hrozbou teroristických útokov sa dá mnohé vysvetliť. Keď vám však bezpečnostní pracovníci berú detskú výživu, nedopitú limonádu, bryndzu, syry či napodobeniny zbrane trojcentimetrovej veľkosti, človeku zostáva rozum stáť.

Absurdné je, že problém vo vašej príručnej batožine predstavuje aj obyčajná žiletka, ale ak si po kontrole vo Schwechate kúpite vo free shope povestný rakúsky osemdesiatpercentný Stroh Rum, ktorý pri kontakte s ohňom narobí oveľa viac škody, je to v poriadku.

Rovnako rozbitá fľaša z vína môže byť nebezpečnejšou zbraňou než zabudnutý vreckový nožík na spodku ruksaku či zubná pasta, ktorá má, nedajbože, obsah väčší než sto mililitrov.

S koláčom neodletíš!

„Medzi Schwechatom a Bruselom cestujem často, preto nepotrebujem kufor, brávam si len príručnú batožinu. Nedávno mi na detekčnej kontrole vytiahli z ruksaku bryndzu,“ opisuje nám zážitok Tatiana.

„Aj keď muselo byť jasné, že z toho kúska potraviny žiadnu bombu nevyrobím, úradník tvrdil, že je to tekutina a podľa predpisov ju nesmiem vziať na palubu. Nastalo dohadovanie, ku ktorému privolali policajta, a ten mi povolil vziať si neškodný ovčí produkt do lietadla.“

Horšie skončila jej kolegyňa, ktorá v Belgicku kúpila pre svoje ratolesti čokoládový koláč. „Aj čokoláda je podľa nich tekutina. Bola to paródia. Deti tam revali ako tury, kolegyňa sa hádala s kontrolnými pracovníkmi, ale tí vyhlásili - vraj buď odletia bez koláča, alebo vôbec!“

Tvrdé predpisy Európskej komisie, neraz doplnené o národné špecifiká, dokážu zaskočiť aj skúsených cestovateľov. Popri rozsiahlom zozname zakázaných predmetov, na ktorom sú mimochodom i detské hračky či skejtbord, musíte dbať aj na správne balenie.

Tekutiny, zubné pasty, kozmetika alebo bryndza smú byť len v stomililitrových nádobách, zabalené v jedinom priesvitnom plastovom vrecku s obsahom jedného litra. Čo sa nezmestí, neprejde.

Počas našej návštevy na poloprázdnom bratislavskom letisku nakupujú cestujúci vrecká z automatu a snažia sa do nich natlačiť kozmetiku z príručných batožín. Nikto nechce problémy. „Podľa mňa sú naši úradníci ešte v pohode. Slušní a snažia sa ľudí nestresovať,“ hovorí nám Juraj, ktorý s partiou mieri do Turecka.

„V Rakúsku som zažil aj vyzliekanie v osobitnej miestnosti či dôslednú prehliadku kufrov.“ Ostrieľaný cestovateľ Milan, ktorý práve priletel s rodinou z Grécka, pokladá za svoju nočnú moru londýnsky Heathrow. Podľa neho sú tamojší bezpečnostní pracovníci mimoriadne poctiví a ich prístup vraj hraničí so šikanovaním.

„Nechápal som, keď mi zhabali trojcentimetrovú atrapu pištole,“ krúti hlavou. „Kolegyňa mala kozmetické potreby pohodené v taške, a tak ju šacovali pol hodiny. Otvorili jej kufor a pred všetkými jej prezerali osobné veci vrátane spodnej bielizne. Nakoniec dostala plastové vrecko, aby si tam kozmetiku uložila. Čo nevošlo, musela vyhodiť.“

Miro, ktorý sa chystá na let do Egypta, má celkom čerstvý zážitok. „Keď som priletel zo Švajčiarska do Schwechatu, zistil som, že v batožine mi chýba baterka do laptopu. Našiel som len odkaz, vraj mala priveľký výkon a že si ju môžem do tridsať dní vyzdvihnúť v Zürichu...“

Putá aj dlažobná kocka

„Čokoládový koláč možno prepravovať v príručnej batožine, ak má pevnú konzistenciu a korpus je z čokoládového cesta. Ak väčšinu tvorí tekutá krémová plnka, platia preň pravidlá ako pri preprave ostatných tekutých potravín,“ reaguje hovorkyňa bratislavského letiska Veronika Ševčíková na slová našej sťažovateľky.

Zároveň dodáva, že cestujúcim zakázané predmety nezhabú automaticky. „Môžu sa vrátiť na check-in a dodatočne si podať ďalšiu batožinu, odovzdať veci blízkym alebo ich odložiť do auta na parkovisku.“

Ak tieto možnosti nevyužijú, zakázaný predmet umiestnia bezpečnostní pracovníci do zapečatenej nádoby, ktorú po naplnení zlikvidujú. A čo všetko sa pokúšajú pasažieri na palubu dostať?

„V minulosti sme tu mali rakúsku cestujúcu, ktorá mala ako módny doplnok kovové putá pripevnené na rifliach,“ spomína. „Angličania zas skúšajú zo Slovenska odniesť plynovú masku či skladaciu lopatku, ktorá sa dá zavesiť na opasok.“

Nechýbali napodobeniny zbraní, nábojov, granátov, šamanská tyč s ľudskou lebkou, veľké lovecké nože, prívesky na kľúč v tvare nábojov, valašky, hračkárske zbrane, peňaženka alebo opasky, ktorých kovová časť bola v tvare granátu, i výfukové zvody na motorku.

„Stáva sa, že dámy v príručnej batožine prepravujú vibrátory, tie však kontrolou bez problémov prejdú,“ dodáva s úsmevom. Eva Krejčí z pražského letiska nám výpočet neobvyklých predmetov ešte doplnila. Pri kontrolách zaistili skrutkovač, dláta, pílky, kladivá, repliky bambitiek, mečov. „Dokonca sa našiel cestujúci, ktorý si privliekol desaťkilovú žulovú dlažobnú kocku...“

Najprísnejšie v Izraeli

„Niekedy aj mne pripadajú kontroly na letiskách prehnané,“ hovorí nám Jozef Zelizňák z cestovnej agentúry BUBO, ktorý za pätnásť rokov nalietal zhruba milión leteckých míľ na päť kontinentov.

„Na európskych letiskách máme pocit, že so špendlíkom vo vrecku môžeme ohroziť celé lietadlo, a potom sa ocitneme niekde v stredoafrickej republike, kde kontrola nie je prakticky žiadna. Jej vrcholom je nefunkčný röntgen, ktorý možno nikdy ani nezapli. Zaujímavé je, že tam nezaznamenali viac problémov s teroristami než v Európe. Každý sa občas pýta, či má takáto prevencia zmysel, no nikto nevie, ako by to vyzeralo, keby sa zrušila.“

Potvrdzuje, že pravidlá nie sú jednotné ani len v Európskej únii. „Napríklad vo Schwechate stačí úradníkom ukázať, že tekutiny či kozmetika nie sú vo väčších baleniach než sto mililitrov, vo Frankfurte a v Bratislave ich musíte mať pekne zabalené pokope, aby ste nezdržovali. V Anglicku vám dokonca skontrolujú, či je elektronika, ktorú nesiete na palubu, funkčná.“

Mimo Európy sú vraj úradníci ešte prísnejší. V Dubaji vám skenujú očnú sietnicu a Izrael je kapitola sama osebe. „Tam som zažil najprísnejšiu kontrolu v živote,“ spomína.

„Stačilo pár víz z okolitých znepriatelených krajín a len som sledoval, ako žena v uniforme menila farby v tvári. Skončilo sa to prehliadkou každého kúska batožiny a doslova krížovým výsluchom. Každé zaváhanie bolo pre nich podozrivé. Počas poldruhahodinového vypočúvania zisťovali všetko. Ešte aj to, odkiaľ mám notebook, kde som ho kúpil, koľko stál...“

Hneď však s úsmevom pridáva úplne opačný príbeh. „Práve máme na ceste okolo sveta jedného z našich klientov. Absolvoval sedemnásť letov a až pred posledným mu v ruksaku objavili nôž...“

Kimove moria

Jozefov kolega Juraj Ondrejčík nám hovorí o ázijských špecifikách. „Pred časom mali Sikhovia v Indii na základe náboženskej tradície právo nosiť nôž aj na palubu lietadla. Dnes to už, samozrejme, neplatí a kontroly sú tam dokonca tvrdšie ako u nás. Otázne je, či kvalitnejšie.“

Hrozby pre cestujúcich vnímajú v každej krajine inak. V Nepále kontrolou neprejde napríklad čili korenie, v Pakistane zase úradníci poctivo skúmali lieky či šumivý celaskon.

„Museli sme ho pred nimi rozpustiť vo vode a vypiť,“ dozvedáme sa. Naraziť môžete, aj keď si v taške nesiete do moslimských krajín časopisy s obnaženými ženami. No a v Číne, Turkménsku či severnej Kórei vám zhabú akúkoľvek publikáciu, ktorá by spochybňovala dokonalosť vládnej moci."

"V severnej Kórei zašli ďaleko za hranicu absurdity, keď sa veľký Kim Ir-sen rozhodol premenovať Japonské a Žlté more na Východo- a Západokórejské. Akákoľvek mapa tvrdiaca niečo iné bola predmetom konfiškácie.

„Zažili sme to na vlastnej koži a jedinou možnosťou, ako si mapy ponechať, bolo, že sme museli originálne názvy zaškrtať perom a namiesto nich napísať tie kórejsky korektné...“

Žartíky si odpusťte

O letiskových kontrolách v USA sa z času na čas mihnú v médiách takmer hororové príbehy. Napríklad, keď pred niekoľkými rokmi ochranka na letisku vo Washingtone pre fľašu roztoku na kontaktné šošovky vliekla cestujúcu po zemi a spôsobila jej otras mozgu.

Rok nato zase na texaskom letisku prinútili úradníci ženu, aby si kliešťami odstránila z pŕs pírsing pred ostatnými cestujúcimi, inokedy štvorročné dieťa na filadelfskom letisku muselo zložiť z nôh protézy a bez pomoci prejsť detektorom kovov...

Šikanovanie, ponižovanie a sexuálne obťažovanie však Jozef Zelizňák spochybňuje. Je fakt, že kontroly sú prísne a výsluch nemusí byť každému príjemný, tvrdí však, že kým dodržiavate pravidlá, všetko sa odohráva slušne a s úsmevom. „Ak sa chcete vyhnúť problémom, treba bez váhania odpovedať na otázky a robiť to, čo vám povedia. Tam sú zvyknutí nespochybňovať predpisy.“

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].