Aj tak sa dá: Zatiahnuté žalúzie a prievan. Bez klimatizácie a ventilátorov asi jediné riešenie, ako teplo aspoň čiastočne vyhnať z izieb.

Chorí v prievane: Horúčavy dávajú pacientom zabrať

Extrémne horúčavy pacientov v nemocniciach poriadne trápia. Tí však situáciu berú zväčša športovo. Ak prežijú.

Čakárne zdravotníckych zariadení zívajú počas našich návštev prázdnotou. Kto nemusí, radšej do nemocnice nejde. Nikomu sa nechce tráviť hodiny čakaním v horúčave, v neklimatizovaných priestoroch. Problém však majú tí, ktorí sa pobytu na nemocničných lôžkach vyhnúť nemôžu. V izbách, kde hodnoty na teplomeroch neraz presahujú tridsať stupňov, nemajú veľa možností uniknúť teplu. Len vetrať, sprchovať sa - ak môžu - a liať do seba tekutiny.

Pomáhajú, ako vedia

Nemocnica na bratislavskej Antolskej ulici susedí s rekreačnou oblasťou jazera Draždiak. No kým pri vode vylihujú stovky slniacich sa návštevníkov, na balkónoch budovy nevidieť ani živú dušu. Ako nám tvrdia pacienti, sú natoľko rozhorúčené, že ich využívajú len skoro ráno alebo po západe slnka. Sestričky sa smejú, že dokonca aj výťahy sa im prehrievajú, a negarantujú nám, že dorazíme na poschodie, ktoré si vyberieme. Hoci atmosféra v tomto petržalskom stánku zdravia naozaj na smiech nie je, ubytovaní z toho veľkú vedu nerobia. „Určite by ma potešila klimatizácia. Ale čo s nimi, keď nemajú peniaze?“ hovorí Bratislavčanka Marta, ktorá sa po náročnej operácii nemôže ani spláchnuť pod prúdom chladivej sprchy. Musí si vystačiť len s umývadlom a ovlažovaním tela. „Keď bolo teplo neznesiteľné, otvorila som si okná aj dvere a urobila prievan. Vlani som tu ležala približne v rovnakom termíne, takže som vedela, čo ma čaká. Našťastie, teraz som dostala dobrú izbu a priame slnko sa o ňu oprie až niekedy po štvrtej popoludní.“ Na oddelení šestonedieľok sa stretávame s Evou Talajkovou, ktorá práve balí svoje dieťatko pred odchodom domov. „Sprchovala som sa niekoľkokrát denne a malého som mala iba v plienke. Pomáhala som si ručným ventilátorom. Okrem horúčav mi tu však nevadilo nič. Dokonca aj jedlo mi chutilo. Teším sa domov, na príjemný chládok nášho bytu.“ Margita Polakovičová v sekcii dlhodobo chorých si zase pochvaľuje prístup personálu. „Snažia sa nám to uľahčiť, denne musíme vypiť tri litre vody,“ hovorí. „Ani doma nemáme klimatizáciu, takže väčší komfort by som asi nemala ani tam. Posledné dni však boli naozaj extrémne, vydýchli sme si len v noci.“ Trpia všetci. Aj lekári a sestričky. „Robíme však všetko pre to, aby boli pacienti v poriadku,“ tvrdí nám hlavná sestra Eva Valachová. „Staráme sa, aby ľudia boli hydratovaní, imobilným pravidelne ponúkame nápoje, ovlažujeme ich, umývame, sprchujeme, prezliekame. Niektorých aj desaťkrát denne.“ Jej kolegyňa Eva Boriková nepopiera, že sa im pracuje ťažšie. Ony si časté sprchovanie dopriať nemôžu. Musia si vystačiť len s dostatočným množstvom tekutín. „Musíme to vydržať,“ krčí plecami.

Na izby a čakárne zabúdajú

Ústavná epidemiologička a hygienička Elena Lazarová nás ubezpečuje, že v rámci daných možností sa snažia eliminovať dôsledky vysokých horúčav všemožnými spôsobmi. „Oddelenie liečebnej výživy zabezpečuje dostatočné množstvo sladených aj nesladených ovocných čajov, v jedálnom lístku figuruje viacero ľahších jedál, ovocie a zelenina. Monitorujeme tiež teploty v ambulanciách, na lôžkových oddeleniach a v operačných sálach. Kontrolujeme prítomnosť baktérií či plesní.“ Ako hovorí, mnohé presklené časti budovy boli opatrené protislnečnými a protitermickými fóliami, na oknách sú žalúzie a personál sa stará o dostatočné vetranie. „Snom nemocničného hygienika a epidemiológa je, aby v každom zdravotníckom zariadení bolo optimálne prostredie. Hoci dnes operačné sály a oddelenia, ktoré si to nutne vyžadujú, sú vybavené vzduchotechnikou a klimatizáciou, stále chýbajú v izbách a v čakárňach. A ani tam, kde sú, nie je pravidlom pravidelný odborný servis a čistenie. Buď preto, že dodávateľská firma zanikla, alebo z ekonomických dôvodov.“ Ventilátory nie sú podľa Lazarovej ideálnou pomôckou na zvyšovanie komfortu v zdravotníckych zariadeniach, hlavne preto, že víria prach a zvyšujú možnosť prenosu mikroorganizmov. „Realita však je, že je to často jediný spôsob ochladenia prostredia v týchto extrémnych teplotách.“

Čakanie na štandard

Situácia nie je lepšia ani na bratislavských Kramároch či v nemocnici v Ružinove. Skôr naopak. Veď práve Nemocnica svätého Cyrila a Metoda na Antolskej disponuje najväčším počtom chladiacich zariadení. Spotení pacienti môžu o klimatizácii len snívať. Jediným únikom pred teplom sú sprchy a ľahký vánok pri vetraní. Chládok počas nočných hodín je pre nich doslova vykúpením. Jedným z mála oddelení, kde je klimatizované prostredie, je ARO v Ružinove. Tamojší lekári sú presvedčení, že by to v súčasnosti už malo byť štandardom minimálne v sekciách, kde vyššia teplota zhoršuje liečbu. Kapacitu ôsmich lôžok tu pravidelne prekračujú, pretože sem privážajú aj ľudí, ktorým by horúčavy mohli spôsobiť zhoršenie zdravotného stavu. „Určite by mali byť klimatizované aj ďalšie oddelenia a hlavne jednotky intenzívnej starostlivosti, kde sa teplota niekedy vyšplhá až k štyridsiatim stupňom. Je to záťaž pre pacientov i lekárov,“ hovorí doktorka Zuzana Homoľová.

Milióny v strate

V minulom roku muselo byť pre vysoké teploty preložených niekoľko operácií. Teraz sa, podľa Petry Maťašovej, hovorkyne Univerzitnej nemocnice v Bratislave, pod ktorú spadá päť zariadení v meste, k tomuto kroku zatiaľ nemuseli uchýliť. Operačné sály v ich správe, okrem jednej na urologickej klinike na Kramároch, sú klimatizované a udržujú v nich 25-stupňovú teplotu. Ako sa dozvedáme, nemocnica nemá dostatok finančných prostriedkov, aby nakupovala ďalšie klimatizačné jednotky. „Za prvý kvartál 2012 evidujeme stratu vo výške vyše 12 miliónov,“ vysvetľuje Maťašovská. „Nemocnica vytvára aj vnútorný dlh. Na majetku a technickom vybavení. Podľa zmapovaného rozsahu nevyhnutných opráv a rekonštrukcií budov potrebuje viac ako tri a pol milióna eur len na havarijné stavy.“

Horúčavy na pôrodnici

Extrémne horúčavy posledných dní neobišli ani pôrodnicu v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura v Košiciach. Izby plné pacientok sa prehrievajú, veď východoslovenskú metropolu posledné dva týždne už ráno okolo ôsmej sužovali teploty presahujúce 27 stupňov Celzia. V nemocničných komplexoch plných pacientov sa ortuť v teplomeroch šplhá ešte vyššie. Už na obed je tu tesne pod tridsať stupňov. Nepomáhajú ventilátory, prievan ani sústavne otvorené okná v izbách. Chladnejšie, aspoň pocitovo, je podľa mamičiek na chodbách. „Prosím, nefoťte ma, nie som upravená a taká som spotená, že aj na fotke by to bolo vidno,“ smeje sa jedna z nich. Od rána sa bola už trikrát osprchovať. No studený kúpeľ pomáha len nakrátko, navyše nechce riskovať zdravie. Dôležité je pohodlie narodenej dcérky. „Pre mňa je podstatné, aby bola v poriadku ona,“ vysvetľuje. Mamičky sa chladia pitím nápojov a častým vetraním. „Mám pocit, že ja to zvládam oveľa lepšie ako moja malá. Keď ideme dojčiť, tak je teplo jednej aj druhej. Malá je preto nervózna, nechce jesť. Potom sa to odzrkadlí na váhe. Keď dostatočne nepriberie, nepustia nás domov,“ obáva sa Andrea Berešová. Nemocnica poväčšine nemá klimatizované izby. Túto vymoženosť majú len operačné sály, novorodenecké oddelenie a niekoľko izieb pacientov v inom bloku. Vo zvyšku zdravotníckeho zariadenia si musia zatiaľ vystačiť s ventilátormi. „Prioritne dbáme na pitný režim pacientov i zamestnancov. Po jednej popoludní môžu zamestnanci v dôsledku horúčav opustiť pracovisko, no nesmú obmedziť starostlivosť o pacienta,“ dozvedáme sa od hovorkyne nemocnice Ladislavy Šustovej.

Extrémne drahá

Trnavská fakultná nemocnica neponúka oveľa viac ako hlavné mesto. V novej časti je klimatizácia v operačných sálach, na klinike anestéziológie a intenzívnej medicíny, na urgentnom príjme a v nadštandardných izbách. Na zostávajúcich pracoviskách si musia pomáhať vetraním a ventilátormi. V starom areáli sú z priestorov určených pre pacientov chladené len operačné sály a JIS-ky internej kliniky. „Každá nemocnica sa borí so základným zabezpečením a klimatizácia je finančne veľmi náročná nielen na obstaranie, ale aj na prevádzku, opravy, čistenie a servis,“ hovorí námestník pre úsek prevádzkovo- technických činností a správy Fakultnej nemocnice Trnava Martin Neštický.

Aspoň ventilátory

Nahodení v ochranných odevoch vchádzame na jednotku intenzívnej starostlivosti, kde leží štvorica pacientov. Okná sú dokorán, dvere tiež. Takto personál vytvára aspoň akú-takú pohodu ľuďom pripútaným na lôžko. „Nie je to bohviečo,“ hovorí staršia pacientka. „Takéto teploty v nemocnici som zažila prvý raz. Ešteže máme dobré sestričky. Umývajú nás, zásobujú nápojmi, vetrajú. Len dúfam, že konečne príde dážď a vzduch sa trochu prečistí.“ Hlavná sestra Ivica Bilčíková ubezpečuje, že sa snažia robiť všetko, čo je v ich silách. „Do každej izby ponúkame ventilátory, sledujeme pitný režim, pacienti sa môžu sprchovať. Niektorí požadujú viac ventilátorov, ale to už nie je v našich možnostiach. Preto im umožňujeme, aby im ďalšie priniesli príbuzní.“ Rozhovorí sa aj primár komplexu operačných sál Andrej Dobrovodský. K pitnému režimu predpisujú pacientom aj zvýšené dávky infúzií, aby sa tekutiny v ich telách dostatočne doplnili. „Dnes je v operačných sálach ideálna teplota,“ pokračuje primár. „Pamätám si však obdobie, keď sme museli operovať pri štyridsiatich stupňoch. Predstavte si, ako bolo napríklad traumatológom, ktorí k bežnému odevu používajú aj olovené plášte, pretože počas zákroku röntgenujú stav kostí.“

S humorom

Pri našej návšteve nevynechávame ani starú časť trnavskej nemocnice. Tu pacienti ležia v budovách s hrubými stenami, kam vysoké teploty natoľko nepreniknú. K tomu rozsiahly park s občerstvovacími stánkami. Tam, na lavičke pod stromami, nachádzame trojicu vysmiatych dôchodcov nahodených len v trenírkach. Nad slovíčkom „klimatizácia“ sa dobre zabávajú, ale zároveň dodávajú, že horúčavy zvládajú celkom dobre. Hlavne preto, že im tu umožňujú nosiť plážový odev. „Máme dobré sestričky a najviac času aj tak trávime tu pod stromami,“ hovoria. Pri našej otázke, či počas teplých letných nocí dokážu zaspať, opäť vybuchnú do smiechu: „Jajajáááj! Veď my zaspíme aj cez deň, nieto v noci!“

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].