Cibulková, Sagan, Gáborík: Potrebujú tritisíc eur od Fica?

Viacerým špičkovým športovcom navrhlo ministerstvo vyplatiť za vlaňajšok finančnú odmenu. V porovnaní s ich príjmom je však smiešna. Má vôbec zmysel?

Aj tak sa dá. Kým počas ministrovania Eugena Jurzycu vláda športovcom za výsledky dosiahnuté v uplynulom roku raz nevyplatila žiadne odmeny, teraz po zásahu premiéra Roberta Fica by mala rozdeliť viac než 250-tisíc eur medzi vyše tristo športovcov vrátane tenistky Dominiky Cibulkovej, cyklistu Petra Sagana i hokejistu Mariána Gáboríka, držiteľa Stanleyho pohára.

Keďže nespĺňali stanovené kritériá, v pôvodnom návrhu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR nefigurovali. Premiér ho vrátil na prepracovanie, a tak je v novom návrhu, ktorý by vláda mala schvaľovať v najbližších dňoch, okrem spomínaných troch ďalších osem mien.

Ak návrh prejde, všetci jedenásti si prilepšia o tritisíc eur. Pri porovnaní príjmov našich elitných športovcov - Cibulková vlani zarobila aj vďaka postupu do finále Australian Open 1,6 milióna eur, Saganov odhadovaný ročný plat v novom tíme Saxo-Tinkoff je okolo 2,6 milióna eur - je to skutočne humorná záležitosť.

Nezmysel

Aj šéf Slovenského olympijského výboru František Chmelár len krútil hlavou. „Ak by som ja mal tú moc, Cibulkovej či Saganovi by som odmeny nedal. Oceniť ich finančne nemá význam, urobil by som to inak,“ tvrdí rezolútne. Presne to malo v pláne aj ministerstvo. Vybaviť ich ďakovným listom.

Po kritike pribudla v návrhu nová kategória - za mimoriadny výkon. Do nej sa okrem spomínaného tria zmestili ešte plážové volejbalistky Dominika Nestarcová a Natália Dubovcová, boxer Tomi Kid Kovács, motocyklisti Ivan Jakeš so Štefanom Svitkom, hokejistka Zuzana Tomčíková, cyklista Peter Velits a horolezec Peter Hámor, ktorý vyliezol na trinásty najvyšší vrch sveta Šiša Pangma (8 027 metrov).

„Asi nebolo správne, že sme ich tam predtým nedali. Ako by to vyzeralo, keď ostatným premiér bude odovzdávať obálku s poukážkou na peniaze a Cibulkovej či Gáboríkovi by nedal nič,“ pýta sa Ladislav Čambal, šéf sekcie štátnej starostlivosti o šport a mládež, ktorý návrh na ministerstve pripravoval. „Neviem, či tie peniaze Cibulková potrebuje, ale rozhodol princíp,“ obhajuje doplnený návrh.

Podľa Chmelára je celý systém zlý a nedopracovaný. „Oceniť tri stovky športovcov? Veď je to nezmysel! Mali by sme s tým niečo robiť. Nejakú zásadnú zmenu. Celé je to domiešané,“ naráža šéf našich olympionikov na pestrú paletu ocenených.

V zozname figurujú esá ako vodný slalomár Michal Martikán, strelkyne Danka Barteková, Zuzana Rehák Štefečeková i komárňanský zlatý dvojkajak Erik Vlček - Juraj Tarr. No aj medailisti z akrobatického rokenrolu, športového rybolovu, discgolfu, leteckí či raketoví modelári. Mnohým podľa stanovených kritérií ministerstvo navrhuje sto či dvesto eur.

Dvojstovka sa ujde aj jachtárovi a olympionikovi Patrikovi Pollákovi - za tretie miesto na majstrovstvách Európy v triede raceboard. „Aj dvesto eur sú peniaze. Kde inde ich mám získať, keď u nás neexistuje právny systém, aby som si mohol zohnať sponzorov,“ pýta sa Pollák. „Jasné, nie je to žiadna penzia na celý život, ale aj to, že ma niekto eviduje, má svoj význam,“ myslí si košický jachtár.

Čítajte viac:

Odmeny pre športovcov sú výsmech: Gáborík to má za pár hodín

Praclík a tisíc eur

Strelkyňa Zuzana Štefečeková si prilepší o 840 eur. Za bronz na majstrovstvách Európy. „Motivácia to určite nie je. Nerobím svoj šport pre peniaze. Na druhej strane, za víťazstvo vo Svetovom pohári sa nedáva nič. Až vo finále najlepší zarobí tisíc eur. Keď si vystrieľate prvenstvo na Svetovom pohári v Mníchove, dostanete praclík,“ hovorí dvojnásobná strieborná olympijská medailistka v trape a po chvíľke so smiechom dodá: „Ale tridsaťcentimetrový!“

Ani jej sa systém odmeňovania príliš nepáči. „Nie je dobre nastavený. Nie každý má majstrovstvá Európy či sveta každý rok. Malo by sa to posudzovať globálnejšie,“ domnieva sa 31-ročná strelkyňa.

Ivan Jakeš, ktorý vlani na Rely Dakar skončil jedenásty, sa určite poteší. „Pamätám si, ako počas éry Dušana Čaploviča, keď sme mu udelili medailu ministra a ďakovný list, v neformálnej diskusii poznamenal, že už je na piatom mieste, kde mu potriasli rukou, ale peniaze mu nikto nedal. Určitým spôsobom mal pravdu,“ vraví Čambal.

Šetrenie zavrhli

Kritériá, podľa ktorých ministerstvo udeľuje finančné odmeny, platia od roku 2012. Za titul majstra sveta v olympijskom športe sa vypláca 6 600 eur, za majstra Európy polovica. Svetoví šampióni v neolympijských športoch zarobia 1 660, ak získajú zlato na majstrovstvách Európy, dostanú 840 eur, pričom sa vypláca za každú medailu.

„Mali sme alternatívu v neolympijských športoch oceňovať len víťazov, čím by sme ušetrili zhruba štyridsaťtisíc, ale minister rozhodol, že nebudeme nikomu brať,“ vysvetľuje Čambal. Na otázku, či má význam vyplácať aj také symbolické sumy ako sto či dvesto eur, má Čambal jasný názor.

„Sú to symbolické sumy, máte pravdu, ale pre viacerých sú to často jediné peniaze, ktoré od niekoho dostanú. Pre niekoho neznamená možno ani tritisíc eur nič, ale sú športovci, ktorí sa im potešia.

Rodičia reprezentantov, ktorí dostali v minulosti napríklad dvesto eur, nám občas volajú, či ich dostanú aj tentoraz. Aj ja som rozmýšľal, či má význam dávať ich, no tí športovci si vážia už to, že im predseda vlády podá ruku. A keď sa im ujde aspoň osemsto eur, to už stačí aspoň na dovolenku.“

Prirodzene, „masovka“ sa pri odovzdávaní odmien konať nebude. „Vyberieme zhruba päťdesiat športovcov. Keď bude známy termín,“ upresňuje Čambal. Počas Mečiarovej vlády chodili na oceňovanie všetci.

V minulosti sa namiesto peňazí dávali vecné dary, no bol z toho občas chaos a nespokojnosť. Kým jednému sa ušla váza, druhému so slabším výsledkom farebný televízor. Aj preto zjednotenie kritérií podľa Čambala systému pomohlo.

Žiadna kumulácia

Podľa nových pravidiel už neplatí zásada kumulácie svetových prvenstiev. Napríklad karatista Roman Volák dokázal na jednom šampionáte v Taliansku získať naraz dvanásť zlatých medailí.

„Odteraz sa počíta na jednom šampionáte vždy len jeden výsledok. V podobných prípadoch sa totiž stávalo, že viacnásobní majstri sveta zarobili viac než olympijskí víťazi. A uplatňujeme aj zásadu minimálneho počtu krajín. Aby sa nestalo, že na majstrovstvách sveta bude šesť pretekárov, štyria sa zrania a niekto sa stane šampiónom. Mali sme porovnateľný prípad v rybolovnej technike,“ vysvetľuje Čambal.

„Šport nie je o medailách, ale o tom, aby sa športovalo. Ale je dobre, že najlepších oceňujeme. Už aj preto, že mnoho zväzov pracuje len na dobrovoľnej báze. Profesionálne sa pracuje možno na desiatich,“ domnieva sa jachtár Pollák.

Dilema, komu odmeny dávať a komu nie, však zostáva. „Iné je, keď niekto za celú kariéru zarobí štyristo eur, a iné, keď si niekto na jedinom turnaji dokáže prilepšiť o väčšiu sumu, než ideme my rozdeľovať za celý rok,“ myslí si Čambal.

Zdá sa však, že nová kategória v zozname odmeňovaných prežije. Hoci jej posudzovanie zostáva sporné. „Cibulková na Australian Open či Sagan na Tour de France reprezentovali samých seba, no zároveň robili obrovskú propagáciu celej krajiny,“ uzatvára polemiku František Chmelár.

Záplava šampiónov

Kým v olympijských športoch dosiahli vlani na svetové zlato len kajakári Vlček s Tarrom a strelec Erik Varga, v neolympijských sme toho získali viac. Máme majstrov sveta vo vodnom lyžovaní, v pretláčaní rukou, v karate, v kulturistike, v rybolove, v leteckom či raketovom modelárstve.

A majstrov Európy v tancoch na vozíku, v bikini fitnese, cyklotriale či v šípkach. Porovnávať jednotlivé športy je takmer nemožné, obdiv si zaslúžia všetci. Otázka je, či by nebolo vhodnejšie kritériá sprísniť, aby sa tým najlepším ušlo viac. Sto eur za rok driny bez ohľadu na šport príliš nevyzerá ako zaslúžená odmena. Ani keď je to viac hoby než zamestnanie.

Vianočné tipy na darček