Andrej Magna viní policajtov z nečinnosti: „Bojím sa len toho, že raz sa nezdržím a odstrelím niekomu hlavu.“

Člen poľovnej stráže nahlásil pytliakov, teraz má zo života peklo

Andrej Magna nie je podnikateľ, pracuje ako obyčajný zamestnanec v sklade. Problémy, či už susedské, alebo pracovné, podľa vlastných slov nemá. Ani dlhy. Jediný konflikt, ktorého súčasťou sa stal, sa odohral v júni 2009.

Ak polícia nevyrieši sériu útokov na môj majetok, zoberiem spravodlivosť do svojich rúk a potom tu bude druhá Devínska Nová Ves. Nebojím sa tých, ktorí mi robia zle. Bojím sa len toho, že to ide do extrémov a ja sa raz nezdržím a niekomu odstrelím hlavu.

Viem, že do basy potom pôjdem ja, ale povedzte mi, čo iné môžem robiť?! Čo by ste robili vy na mojom mieste? - s prekypujúcim hnevom sa pýta štyridsaťročný Poničan Andrej Magna a z jeho ostrých gest a nepokojných očí je jasné, že nervy má napnuté na prasknutie.

Nepotrestaný podpaľač

Sedieť so založenými rukami a bedákať nad svojím nešťastím Andrej Magna nedokáže. Snaží sa sám seba zamestnať niečím aspoň zdanlivo zmysluplným, aby naozaj nedošlo k najhoršiemu a on sa nezačal brániť aktívne. Sťažuje sa priamo u krajského policajného riaditeľa, vybavuje si prijatie u ministra vnútra, píše na Generálnu prokuratúru, oslovuje novinárov.

„Najprv mi podpálili chatu. Niekedy v septembri 2011, presný deň ani neviem. Postavená bola v lokalite, kde široko-ďaleko žiadne iné obydlie nie je. Známy tade náhodou prechádzal. Keď sa ma pýtal, či viem, že moja chata vyhorela do tla, len som na neho vypleštil oči. Hasičov som volal už iba na obhliadku zhoreniska. Konštatovali, že chatu niekto úmyselne zapálil."

"Oheň musel byť obrovský. Z chaty neostalo nič, ešte aj dve storočné kachľové pece pošli. Okolité stromy buď zhoreli tiež, alebo od veľkej horúčavy vyschli. Bol som z toho hotový. Chatu som zdedil po dedovi a v roku 2005 som ju kompletne zrekonštruoval. Dal som jej novú strechu, podlahy, nanovo som kompletne zariadil interiér až po posledný hrniec a zrazu bolo všetko preč. Nasledujúce týždne som nemohol spávať, lekárka mi musela predpísať lieky.“

Ktorí gauneri by mohli mať v sebe toľko zloby, že by podpálili starostlivo zveľaďovaný majetok, Magna šípil. S podozrením sa zveril aj policajtom, ale prípad podpálenej chaty ostal nevyriešený. Páchateľ je dodnes neznámy.

Po chate auto a dom

S rovnakým výsledkom vyšetrovala polícia aj úmyselne podpálené auto Andreja Magnu. „Nadránom tretieho októbra 2013 sa sused zobudil na výbuch pred domom. Vykukol von a zistil, že tam horí moje auto. Nejaké iné zbadal rýchlo odchádzať, jeho evidenčné číslo si nestihol všimnúť. Okamžite zavolal hasičov a sám vybehol von s hasiacimi prístrojmi."

"Len vďaka jeho rýchlej reakcii nezhorelo celé auto, iba motorová časť. Vtedy som si myslel, že opakovanými útokmi na môj majetok sa začne zaoberať nejaká špeciálna policajná zložka, odborníci so skúsenosťami. Veď s veľkou pravdepodobnosťou išlo o toho istého páchateľa, ktorého drzosť sa stupňovala."

"Naivne som si myslel, že podozrivých začnú sledovať, odpočúvať. A čo sa stalo naozaj? Pred pár dňami prišiel tretí útok. Tretí za krátke dva a pol roka! Tentoraz si vybrali rodinný dom, ktorý ešte ani nie je hotový. Staviam ho úplne sám týmito rukami. Novú fasádu mi poškodili farbami strieľanými zrejme zo zbraní na paintbal. Ide ma poraziť! Ja som peniaze nenakradol, neprišiel som k nim jedným podpisom ako niektorí politici či úradníci."

"Každý cent som si musel poctivo odrobiť. Nepijem ani nefajčím, šetrím si euro k euru a aj tak mi všetko zničí nejaký grázel? Načo z mojich daní platím políciu? Nejaký policajtík sa mi bude do očí smiať, nech si zháňam dôkazy sám? To má byť čo?!"

"Skorumpovaní policajti nevyšetria nič. Štatistiky naháňajú na somarinách, či má niekto reflexnú pásku a v závažných veciach gaunerov kryjú. Napíšte tam, že vyzývam Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky, aby konečne konala.“

Boj s pytliakmi

Magna nie je podnikateľ, pracuje ako obyčajný zamestnanec v sklade. Problémy, či už susedské, alebo pracovné, podľa vlastných slov nemá. Ani dlhy. Jediný konflikt, ktorého súčasťou sa stal, sa odohral v júni 2009.

„Ako člen poľovnej stráže som nahlásil pytliactvo v našom poľovnom revíri. Večer, keď sa stmievalo, sme spolu s kolegom v lokalite Za Rušenovom zbadali auto presvecujúce polia. Reflektor mieril na vysokú zver a padol aj výstrel. Dostali jeleňa, ktorý je v tom období hájený.

"Cez ďalekohľad s nočným videním sme v aute rozpoznali aj dvoch členov nášho poľovníckeho združenia Bukovina Poniky. Oznámili sme to predsedovi združenia a hospodárovi a ten zavolal policajtov. Policajti si nafotili stopy krvi a stopy po ťahaní jeleňa. Následne členská základňa v tajnom hlasovaní spomínaných dvoch mužov vylúčila z poľovníckeho združenia. “

Nevedno prečo, ale prípad pytliactva Za Rušenovom šiel do stratena. Ani očité svedectvá dvoch ľudí nestačili polícii na to, aby pytliakov začali naháňať. Magna si myslí, že páchateľov usvedčiť ani nechceli. Aspoň tak usudzoval z reakcie policajnej hliadky na mieste činu.

„Keď sa dozvedeli, koho konkrétne sme videli na jeleňa vystreliť, jeden z policajtov sa trochu vzdialil a niekomu telefonoval. Po telefonáte už jeho komunikácia s nami vyzerala úplne inak. Zrazu začal vymýšľať, že jeleňa mohol strhnúť rys, že to nemusí byť tak, ako hovoríme my. Ani len zápisnicu s nami nespísali. Asi po pol roku sme sa obrátili na inšpekciu ministerstva vnútra, aby postup policajtov prešetrila.“

Tlačové oddelenie ministerstva potvrdilo, že „takúto informáciu mala Inšpekcia MV SR“, ale postupom policajtov sa nakoniec nezaoberala. Vraj preto, lebo preverovaním sa nepotvrdilo, že by k pytliactvu vôbec došlo. Ako sa im niečo také podarilo zistiť bez kontroly práce policajtov privolaných na miesto činu a s výpoveďami členov poľovníckej stráže ako očitých svedkov, je záhada par excellence.

Sudca so zdravým rozumom

Políciou odfláknutý prípad pytliactva mal mimoriadne nechutnú dohru. Obidvoch očitých svedkov nezákonného odstrelu jeleňa, teda Andreja Magnu i jeho kolegu, postavila prokuratúra pred súd pre prečin ohovárania. Dopustili sa ho vraj tým, že členov poľovníckeho združenia Bukovina Poniky informovali o tom, čo Za Rušenovom videli.

Ešteže sudca Okresného súdu v Banskej Bystrici Peter Philadelphy nestratil zdravý rozum a prokuratúru poslal s takýmito nápadmi kadeľahšie. Vydal uznesenie, ktorým trestné stíhanie obidvoch mužov zastavil. V zdôvodnení tohto uznesenia v podstate uviedol, že Magna i jeho kolega vraveli iba to, o čom boli presvedčení, že videli na vlastné oči.

Vďaka sudcovi Philadelphymu už Magnovi väzenie nehrozí, ale podaná obžaloba má aj tak neblahé následky. Pretože ak prokuratúra takto zatočí so svedkami neprávostí, ktoré polícia ani poriadne nevyšetrí, nie div, že si na nich opakovane trúfnu aj gauneri. Obzvlášť, ak sú si istí vlastnou beztrestnosťou.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].