Potkan hnedý: Väčší príbuzný potkana tmavého. Meria asi tridsať centimetrov a váži až pol kila. Pohlavne dospeje za tri mesiace a pri jednom vrhu má až desať mláďat.

Čo má spoločné elektronické trhovisko s premnoženými potkanmi?

Potkany sa premnožili a vo viacerých mestách či obciach sú lokality, kde sa tieto zvieratá objavujú na verejných priestranstvách. Môže za ich inváziu zle nastavené obstarávanie na elektronickom trhovisku?

Dvakrát do roka by mali mestá, obce, štátne organizácie, fyzické aj právnické osoby deratizovať objekty vo svojom vlastníctve. Prikazuje im to, okrem zdravého rozumu, zákon o ochrane verejného zdravia. Napriek tomu sa však rok čo rok zvyšujú počty hlodavcov a niektoré mestá tohto roku hlásia alarmujúci stav.

Potkany sa premnožili a vo viacerých mestách či obciach sú lokality, kde sa tieto zvieratá objavujú na verejných priestranstvách. Príčinou nie je iba nedisciplinovanosť ľudí, ktorí vyhadzujú odpadky tam, kam nemajú, či splachujú jedlo do záchoda. Podstata problému je aj v zle nastavenom obstarávaní deratizačných služieb cez štátne elektronické trhovisko.

Oteplenie aj odpadky

Odborník na deratizáciu Zdeno Jaško vidí pri premnožení viacero faktorov. Okrem človeka aj zle nastavený zákon. „Kolónie hlodavcov, najmä potkana hnedého, sa čoraz viac premnožujú.

Podnet na to dávajú ľudia, ktorí však sami nevhodne skladujú potraviny na balkónoch a v pivniciach, splachujú potraviny do záchoda, kŕmia pri domoch túlavé mačky, vyhadzujú do kontajnerov veci, ktoré tam nepatria.

Problém je aj v potravinárskej výrobe a v reštauračnom biznise, kde nenakladajú správne s odpadom. Pod premnoženie sa podpisuje aj oteplenie klímy, hlodavce získavajú viac zdrojov potravy aj v prírode. No a tretím, veľmi podstatným faktorom je šetrenie. I keď úrady dávajú pokyn na celoplošnú deratizáciu, mestá a obce to nerešpektujú, lebo šetria,“ myslí si Jaško.

Podľa neho je skrytým problémom aj psychológia človeka. „Keď sa deratizácia vykoná dobre, výsledok je neviditeľný. Keď sa urobí zle alebo iba na papieri, nedostatok sa prejaví až o rok, o dva. Toľko trvá, kým sa hlodavce pomnožia,“ tvrdí.

Deratizácia by sa podľa neho mala robiť v dvoch termínoch ročne. Na jar a na jeseň. Na jar sa hlodavce zahniezďujú a rozmnožujú a na jeseň sa pre zimu presúvajú k teplovodom v suterénoch budov či v kanalizácii.

V Bratislave sa robia plošné deratizácie na jar a na jeseň, iné mestá však iba raz ročne a niektoré dokonca iba nárazovo, keď je problém. Bežne sa však stáva, že hlodavce v hlavnom meste využívajú kanalizačnú sieť, vybiehajú z nej aj za bieleho dňa. Vybiehajú aj zo záchodov pokojne aj v byte na štvrtom poschodí.

Potkan hnedý síce nie je dobrý plavec, ale neutopí sa, pretože v rúre má vzduchu dosť. Po nových novodurových stúpačkách sa síce nevyštverá, ale po starých liatinových rúrach áno. Vždy, keď je rozkopávka alebo havária, alebo stúpne voda, potkany pred ňou utekajú a schovávajú sa. Ešte stále je však Slovensko v deratizácii na tom oveľa lepšie ako zvyšok Európy.

Čítajte viac:

Aj potkany majú svoje práva. Ich likvidácia nie je jednoduchá

Kto všetko musí deratizovať?

Deratizáciu nariaďuje zákon o ochrane verejného zdravia. Podľa neho majú túto povinnosť všetky právnické a fyzické osoby vo svojich objektoch a pozemkoch. Ak firma či jednotlivec vlastnia pozemok a nehnuteľnosť, musia deratizovať. Samozrejme sa to netýka firiem, ktoré majú prenajaté priestory či majiteľov bytov. Za budovu zodpovedá jej správca.

„Pri deratizácii musí byť zachovaná celoplošnosť a pravidelnosť. Potkan hnedý má široký rádius pohybu, musí sa ošetriť celá plocha. Potkany vycítia nebezpečenstvo na ošetrovanom priestore a opustia ho. Ak je niekde vyšší úhyn, zvieratá sa presunú inam.

Represívna funkcia deratizácie, pri ktorej sa kladú nástrahy do miest, kde sa hlodavce už vyskytujú, je zdecimovať populáciu hlodavcov. Potom sa menej množia. Naopak, preventívna funkcia je kladenie iných nástrah do objektov, kde nechceme, aby sa hlodavce objavili. Ak náhodou hlodavec prenikne a nástrahu nájde, zlikviduje ho to skôr, ako sa stihne rozmnožiť.

Ľudia nám často hovoria - my potkany nemáme a deratizáciu nepotrebujeme. Lenže práve preto by mali myslieť na prevenciu - aby tam tie hlodavce ani v budúcnosti neboli. Je už neskoro, keď potkany v budove rozhryzú počítačové siete alebo elektroinštaláciu či vystrašia zamestnancov,“ vysvetľuje deratizér Jaško.

Upozorňuje, že nástrahy majú svoju životnosť a treba ich obmieňať. Presne tak, ako sa robia revízie hasiacich prístrojov, musia sa robiť aj pri nástrahách. Inak sú neúčinné.

Šetrenie, ktoré nešetrí

Deratizáciu si verejní obstarávatelia, ako sú obce či štátne inštitúcie, zabezpečujú povinne pomocou Elektronického kontraktačného systému (EKS). Prikazuje im to zákon.

Elektronické trhovisko je anonymné pre objednávateľa aj pre toho, kto službu ponúka. Zverejnená je len cena a druh objednávanej služby. Problém však je, že ťažko sa stanoví seriózna cena, pokým sa neurobí obhliadka terénu, neurčí sa druh škodcu, rozsah škody či náročnosť terénu.

Iné je ničiť hlodavce v jednoduchej budove, iné v polyfunkčnom objekte so zložitou inžinierskou sieťou, prípadne v objekte, kde je kombinovaná aj potravinárska zložka. Hlodavce sa vyskytujú dokonca v strojárskom priemysle. Vazelína aj mastný papier sú príťažlivé pre potkany a myši, ak nič lepšie nenájdu.

Všetky tieto faktory treba definovať, ak zadávateľ chce dostať účinnú deratizačnú službu. A tu nastáva problém. „EKS neumožňuje seriózne zadanie ceny.

Pri výbere ide zákazník s cenou čoraz nižšie a nižšie a to sa odzrkadľuje na kvalite zásahu. Štátne a samosprávne orgány sú povinné obstarávať podľa najnižšej ceny. V Bratislave je momentálne zvýšený počet hlodavcov práve preto, že sa šetrí,“ vysvetľuje predseda Cechu profesionálov DDD Juraj Ágoston.

Podľa neho systém elektronického obstarávania zlyháva už na nesprávne zadaných objednávkach. Zadávateľ poskytne jednoducho zlý opis služby.

„Napríklad v konkrétnom prípade čítame v zadaní - jesenná deratizácia a dezinsekcia. Správne by malo byť uvedené deratizácia hlodavcov a špecifikácia hmyzu - či je to švábovitý hmyz, ploštice, mravce... Každý škodca má svoju biológiu, tú musíme poznať, aby zvolený postup bol účinný, správny a bezpečný.

Čítajte viac:

Paríž má obrovský problém: Záhrady Louvru zaplavili potkany

Druhá vec je, že deratizácia je služba, nie tovar. Pri špecifikácii predmetu zákazky je uvedená likvidácia hlodavcov. Ale aj nutria je hlodavec. Malo by tam byť presne určené - no s tým má zadávateľ problém -, či je to potkan hnedý, alebo myš domová,“ tvrdí Ágoston.

Ako ďalej dodáva, deratizácia nie je bežne dostupná služba, ktorá je povinne v EKS. „Musíme dopredu mať prieskum terénu. Na túto službu nemôže byť anonymná zákazka. Táto služba sa riadi jasnými normami.

Každá špecifikácia pri opise týchto zákaziek má chybu. Zadávateľ má pomenovať, že ide o potkana hnedého, špecifikovať stupeň zamorenia, mal by doložiť schematický plán priestoru, aby sme vedeli určiť postup, a teda aj cenu. To však EKS neumožňuje,“ tvrdí Ágoston a dodáva, že aj zadávatelia majú často zmätok.

„V zákazke sa napríklad píše, že všetky prípravky musí schváliť ministerstvo zdravotníctva. Pritom už dávno to má na starosti ministerstvo hospodárstva. Čiže vidno, že zadávateľ nie je znalý problematiky,“ názorne demonštruje problém predseda cechu Ágoston.

Poukazuje aj na ďalší nezmysel. „Ak nevieme zo zadania, aký je škodca, ako môže niekto napísať do objednávky, že žiada použiť konkrétnu chemickú látku? Na záver je daná najvyššia možná cena zákazky, povedzme, tisíc eur. My však nevieme, o akú plochu či zamorenie ide.

Určiť takto od stola cenu je neprofesionálne. No a potom sa nájde akože dodávateľ, ktorý službu ponúkne, povedzme, za dvesto eur. Povedzte, čo dodá? Objednávateľ si formálne splní povinnosť deratizovať. A výsledok je potom prekvapenie - ‚Aha, potkanov je veľa‘,“ krčí plecami šéf deratizérskeho cechu Ágoston.

Záver je potom podľa neho taký, že služba nebola vykonaná poriadne, potkany sa nevyhubili a množia sa ďalej, ale úrady sú spokojné, zákon sa dodržal. Nízka cena v tomto prípade ide na úkor kvality, čo sa však ukáže po roku až dvoch.

Predstavitelia Cechu profesionálov DDD napísali list správcovi Elektronického kontraktačného systému. Ministerstvo vnútra požiadali o vyňatie služieb dezinfekcie a regulácie živočíšnych škodcov z elektronického trhoviska.

„Dostali sme však šalamúnsku odpoveď. Podľa nej platná legislatíva v oblasti verejného obstarávania a úpravy zadávania podlimitných zákaziek s využitím EKS neumožňuje udelenie výnimky alebo vyňatia predmetných služieb z obstarávania formou EKS.

Určenie bežnej dostupnosti predmetu zákazky a stanovenie postupu obstarávania je na verejnom obstarávateľovi/ objednávateľovi, rovnako na dodávateľoch je rozhodnutie, či predmetné služby, práce budú ponúkať na elektronickom trhovisku. To nám napísala riaditeľka odboru pani Paláková,“ konštatuje Juraj Ágoston.

Nuž, asi musí na niektorom z ministerstiev vybehnúť potkan z kanalizácie, aby si kompetentní uvedomili, že problém treba riešiť. A nestačí odfajknúť na papieri položku „deratizované“. Hoci zle, o to lacnejšie.

Kde končia hlodavce?

Až deväťdesiat percent otrávených hlodavcov uhynie v úkrytoch. To je výhoda antikoagulantov. Zviera uhynie až po nejakom čase, pretože postupne vykrváca. To, čo zostane viditeľné, deratizéri pozbierajú.

Psom a mačkám nehrozí, že by uhynuli po konzumácii otráveného potkana. Museli by ich zožrať aspoň desať naraz. Návnady mačkám a psom či, nebodaj, deťom nechutia, obsahujú chuťové odpudzovače.

Dieťa by to vypľulo a domáce zvieratá ich buď nezožerú, alebo vydávia. Netreba sa teda báť, že by sa domáce zvieratá či deti otrávili. Ak je zviera otrávené jedom na potkany, ide vždy o úmyselné sabotáže, keď psovi niekto podhodí otrávenú potravu.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].