Ministerka Žitňanská: Hodnotenie sudcov sa zmenilo. Komisie Súdnej rady budú posudzovať prácu sudcu s ohľadom na kvantitu, ale aj kvalitu.

Čo môže pomôcť vrátiť súdom naštrbenú dôveryhodnosť?

„Sudcovia zodpovedajú výlučne za kvalitu rozhodovania. Včasnosť rozhodovania a množstvo rozhodnutých vecí závisia od podmienok, v ktorých sudcovia súdia,“ tvrdí Juraj Sopoliga

Má 95 rokov a celých desať rokov sa nevie domôcť svojich peňazí. Starú paniu ešte v roku 2008 vzdialená príbuzná jej priateľky nahovorila, aby si spolu v banke založili účet. Vraj aby boli jej peniaze v bezpečí. Osemdesiatpäťročná starenka vložila na účet svojich 41-tisíc eur z predaja bytu. Od toho momentu sa po ochotnej kamarátke akoby zľahla zem. Bez jej súhlasu sa však stará dáma k svojim peniazom nevie dostať. „Teta mávala už v tom čase výpadky pamäti, v súčasnosti má obmedzenú svojprávnosť a žije v domove dôchodcov, ktorý jej platím. Keby nemala rodinu, už by asi nebola medzi nami,“ hovorí synovec poškodenej starkej.

Už desať rokov sa vláči v súvislosti s tetiným prípadom po súdoch. Jeden súd rozhodol, že mali žalovať prejav vôle tety a nie pôvod peňazí. Ďalší celé mesiace nekonal. Medzitým exekútor pre súdne poplatky strhával starkej peniaze z dôchodku, hoci na termínovanom účte, ku ktorému sa ona sama nevie dostať, sú tisíce eur. Naposledy synovec požiadal súd o rýchle konanie pre tetin vek vlani v lete. Dodnes sa nič neudialo. Ani jedno pojednávanie.

Nedôvera občanov

Keď sa takéto príbehy dostanú do médií, vedia ľudí poriadne nahnevať. Podľa prieskumov verejnej mienky slovenskí občania nemajú k súdom nijakú dôveru. V roku 2016 urobila organizácia Via Iuris prieskum, podľa ktorého súdom dôverovalo len 32,9 percenta ľudí. Na porovnanie, vo Švédsku súdom verí vyše 80 percent ľudí.

Sudkyňa Berthotyová: Nízka dôveryhodnosť je spôsobená aj neschopnosťou sudcov vytesniť spomedzi seba tých, ktorí na svoju prácu nemajú odborne ani morálne.
Sudkyňa Berthotyová: Nízka dôveryhodnosť je spôsobená aj neschopnosťou sudcov vytesniť spomedzi seba tých, ktorí na svoju prácu nemajú odborne ani morálne.
Martin Domok

Podľa prieskumu najviac prispievala k nedôveryhodnosti v očiach respondentov dĺžka konaní, ale aj spravodlivosť rozsudkov. Podľa prezidenta Združenia sudcov Slovenska Juraja Sopoligu treba vziať do úvahy, že vyše 85 percent respondentov tohto prieskumu nemalo osobné skúsenosti s justíciou a vychádzalo len zo sprostredkovaných informácií. Považuje ho preto za neobjektívny. Skúsenosti respondentov treba brať pri prieskumoch do úvahy aj podľa predsedníčky Súdnej rady Lenky Praženkovej.

Nekonzistentnosť

„Napriek tomu, že súdnictvo na Slovensku je stále jednou z najnedôveryhodnejších inštitúcií, v posledných rokoch došlo k výrazným zmenám smerujúcim k jeho otvoreniu a sprístupneniu verejnej kontrole. Či už hovoríme o verejných rokovaniach Súdnej rady, verejnom výberovom procese sudcov, alebo povinne zverejňovaných majetkových priznaniach samotných sudcov,“ vysvetľuje advokátka Kristína Babiaková z Via Iuris.

Výrazným problémom súdnictva je podľa nej kvalita súdnych rozhodnutí, napríklad nedostatočné odôvodnenie aj nekonzistentnosť rozhodovania. Otázka posilnenia dôvery verejnosti v nezávislú a spravodlivú súdnu moc leží podľa nej i na pleciach samotných sudcov. „Verejnosť musí rozumieť, prečo sudca rozhodol v prípade nejakým spôsobom. Dôveryhodnosti justície by mohlo preto výrazne pomôcť, ak by sudcovia viac verejne odôvodňovali svoje rozhodnutia a vysvetľovali ich hlavne médiám. Ak verejnosť bude rozhodnutiu rozumieť, vyhneme sa tak skresleniu informácií a negatívnemu obrazu súdnictva v médiách,“dodáva Babiaková.

Hodnotia komisie

Aj v systéme hodnotenia sudcov v poslednom čase došlo k posunu. „Existuje princíp nezávislosti. Nikto nemôže sudcovi povedať, ako má rozhodnúť, okrem nadriadeného súdu v rámci inštančného postupu. Existuje však hodnotenie sudcov, ktoré sa zmenilo. Vytvorili sme priestor na to, aby Súdna rada spravila hodnotiace komisie. Ide o posudzovanie raz za päť rokov a bude sa brať do úvahy nielen kvantita, ale aj kvalita práce sudcu. Chceme dosiahnuť objektívnosť posudzovania. Pri opakovane nevyhovujúcich výsledkoch to môže mať pre sudcu dôsledky až po disciplinárne konanie,“ hovorí ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská.

Prieťahy

Problém, ktorý sa najčastejšie spomína pri súdoch, sú dlhé konania. Ústavný súd vlani až vo 289 prípadoch rozhodol, že sa porušilo základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez prieťahov. Priznal im spolu 735 400 eur ako finančné zadosťučinenie. V 26 nálezoch ide podľa Ústavného súdu o extrémne prieťahy.

Slovenské súdy: Bojujú s nedôverou ľudí, ale aj slabým personálnym zabezpečením.
Slovenské súdy: Bojujú s nedôverou ľudí, ale aj slabým personálnym zabezpečením.
Július Dubravay

Najdlhšie trčí prípad na prešovskom súde. Ide o vec, ktorá sa začala v roku 1984, teda je v riešení celých 33 rokov. „Bolo by načase, aby verejnosť nebola zavádzaná jednostrannými informáciami o tom, koľko štát platí za zbytočné prieťahy, keďže tu ide o zodpovednosť štátu a nie súdu. O osobnej zodpovednosti sudcu rozhoduje výlučne disciplinárny senát. Zároveň sa nepochopiteľne prehliada, že právoplatne sa skončili státisíce sporov. Inými slovami, tak­zvaná nekvalita je na úrovni niekoľkých stotín percenta,“tvrdí Sopoliga.

Málo ľudí

Sudcovia a odborníci, ktorých sme oslovili, sa zhodujú v názore, že problémom je málo administratívnych pracovníkov na súdoch. „Osobne som presvedčená, že sudca by mal byť odbremenený od úradníckej práce, ktorá nemá nič spoločné s výkonom spravodlivosti. Mal by sa sústrediť na riešenie právneho problému, hľadanie spravodlivého rozhodnutia, neustále študovať a vzdelávať sa. Zrýchlenie tohto procesu bez kvalitného administratívneho aparátu, teda jeden sudca a minimálne jeden asistent alebo vyšší súdny úradník a zapisovateľ, nie je možné. Myslím, že to je správna cesta. Navyše, investovanie do pomocného súdneho aparátu by bolo oveľa lacnejšie ako zvyšovanie počtu sudcov. Nevyhnutná je aj analýza výkonu súdnictva,“ myslí si členka Súdnej rady a iniciatívy Za otvorenú justíciu Elena Berthotyová.

Podľa Juraja Sopoligu je nutné urýchlene zvyšovať početný stav sudcov minimálne o 50 osôb každoročne a súčasne odborného aparátu, teda vyšších súdnych úradníkov a asistentov. „V súčasnosti je neobsadených vyše 140 sudcovských miest a v priebehu piatich rokov minimálne tristo sudcov dosiahne vek 65 rokov, takže treba zabezpečiť ich náhradu, ale len kvalitnými uchádzačmi,“ dodáva Sopoliga. „Neexistuje jedno zázračné riešenie. Je však pravda, že zásadné zlepšenie efektívnosti systému vymáhania práva si vyžaduje posilnenie na personálnej aj materiálno-technickej a organizačnej úrovni,“hovorí šéfka Súdnej rady Praženková.

Pripravujú zákon

Primerané platy súdnych úradníkov rieši aj ministerstvo spravodlivosti. „Pripravujeme novú právnu úpravu o justičnej štátnej službe. Chceli by sme interný mechanizmus kariérneho rastu aj pre administratívu, aby najmä súdni úradníci nevideli jedinú perspektívu svojho života v tom, že sa raz stanú sudcami. Aby pre nejakú kategóriu z nich primeraný plat znamenal, že ostanú kariérnymi vyššími súdnymi úradníkmi. Dnes máme všade problém s hľadaním kvalitných ľudí. A súvisí to aj s platmi,“ priznáva ministerka Lucia Žitňanská. Pred troma rokmi zorganizovali súdni úradníci štrajk, ktorým sa snažili upozorniť na svoje platy a pracovné podmienky.

Málo peňazí

Tie nie sú v poriadku ani podľa sudcov. Často robia v stiesnených priestoroch a starých budovách, ktoré vraj nespĺňajú hygienické normy. Podľa Juraja Sopoligu treba pri otázkach fungovania slovenskej justície prestať zavádzať občanov tým, že za nízku úroveň vymožiteľnosti práva môžu len súdy. „Sudcovia zodpovedajú výlučne za kvalitu rozhodovania. Včasnosť rozhodovania a množstvo rozhodnutých vecí závisia od podmienok, v ktorých sudcovia súdia. Ide najmä o počet sudcov, pracovníkov odborného aparátu, technické vybavenie, priestorové zabezpečenie, o čom výlučne rozhoduje vláda a Národná rada,“ vysvetľuje Sopoliga.

„Vláda ani Národná rada pri správach o stave justície v podstate neuvádzajú, že predovšetkým tieto orgány štátnej moci najviac zodpovedajú za nízku úroveň vymožiteľnosti práva, lebo ani v čase prosperujúcej ekonomiky výraznejšie nezvyšujú financie pre justíciu, takže nemožno zásadne zvýšiť počty pracovníkov súdov, ich technické vybavenie a odstrániť priestorovú nedostatočnosť na najzaťaženejších súdoch,“dopĺňa šéf združenia. Aj predsedníčka Súdnej rady Praženková spája dôveryhodnosť súdnictva s dlhodobým zanedbávaním investovania do rezortu justície.

Vytlačiť zlých

Podľa Berthotyovej je nízka dôveryhodnosť spôsobená aj neschopnosťou sudcov vytesniť spomedzi seba tých, ktorí na svoju prácu nemajú odborné ani morálne predpoklady. „Justícii nepomôžu len systémové zmeny, ak nebudú orientované na výsledok, ktorým by mala byť dôveryhodná justícia. Ak jedna časť justície tvrdí, že ďalšia moc v štáte nám má pomáhať len v oblasti materiálneho zabezpečenia, počítačového vybavenia, súdnych budov a zvyšovania počtu sudcov, tak sudcovia nezávislej iniciatívy ZOJ, ktorej som súčasťou, sú presvedčení, že by sme sa mali usilovať o vytvorenie takého systému, v ktorom by mali v justícii otvorené dvere nie priemerní a podpriemerní právnici, ktorí to chcú na súde prečkať do penzie, ale, naopak, tí skvelí právnici, pre ktorých stať sa sudcom je métou, pretože hľadanie a nachádzanie spravodlivosti je pre nich cieľová a nie pridaná hodnota,“ myslí si Berthotyová.

Dodáva, že problém je aj to, že sudcovia sa tvária, že len oni vedia, koho prijať medzi seba. „Som presvedčená, že justícia nemôže generovať sama seba, najmä ak jej verejnosť nedôveruje. Problém je, že spoločnosť ešte vôbec nepovedala, akého sudcu chce mať. Či stačia vedomosti, alebo rovnako dôležitý je charakter a ako ho odhaliť. To sú kľúčové otázky, bez ktorých zodpovedania a hľadania najlepších riešení sa všetky, aj dobre mienené zmeny môžu minúť účinkom,“ dopĺňa Berthotyová.