„Čo som tie peniaze ukradol?“ Kočnera rozčúlil záujem verejnosti o jeho najnovšiu nehnuteľnosť

Kontroverzný podnikateľ Marián Kočner sa dostal k nehnuteľnosti, do ktorej výstavby nalialo Slovensko milióny eur.

Náhoda či dobre premyslený plán? Spoločnosť známeho bratislavského podnikateľa Mariána Kočnera je už niekoľko týždňov vlastníkom lukratívnej budovy v centre hlavného mesta. Na jej výstavbu pritom putovali aj peniaze zo štátneho rozpočtu. Išlo o deväť miliónov eur, ktoré stavebníkovi, firme Dixia Sollaris, poskytla Medzinárodná investičná banka. Je to inštitúcia, do ktorej prostriedky nalieva niekoľko krajín. Je to Ruská federácia, Bulharsko, Rumunsko, Maďarsko, Česká republika, Kuba, Mongolsko, Vietnam a Slovensko. Spôsob, akým sa budova dostala do Kočnerovho vlastníctva, preto stojí za povšimnutie.

Veľké plány

Všetko sa začalo ešte v roku 2006. Firma Dixia Sollaris predstavila svoj developérsky projekt Urbanic, ktorý mal vysoké ambície. Centrum Bratislavy plánoval obohatiť nielen o atraktívne bývanie, ale aj o obchodnú zónu, kancelárske priestory, možnosti parkovania, služby, ba dokonca o predškolské zariadenie - materskú školu, čo bola jedna z podmienok magistrátu. Spoločnosť doň plánovala investovať 180 miliónov korún, teda približne šesť miliónov eur.

V roku 2010 projekt eseročky Dixia Sollaris, ako vôbec prvý a zatiaľ jediný na Slovensku, sa rozhodla podporiť Medzinárodná investičná banka. Naliala doň už spomínaných deväť miliónov eur. Dodnes nevedno, prečo práve tento projekt a prečo sumou, ktorá vysoko prevyšovala pôvodný investičný zámer. Fakt je, že následne sa banka stala spoločníkom Dixie Sollaris.

Lenže súkromná firma, hoci peniaze dostala a stavbu v roku 2014 dokončila, požičané prostriedky nesplácala. Medzinárodná investičná banka so sídlom v Moskve tak nemala inú možnosť, ako o svoje peniaze bojovať. Ministerstvo financií, cez ktoré tečú prostriedky z nášho rozpočtu do tejto inštitúcie, pre Hospodárske noviny v tom čase potvrdilo, že uvedená banka si uplatnila záložné práva na podiely firmy Dixia Sollaris. V júli 2014 ako jej najväčší veriteľ napokon navrhla súdu reštrukturalizáciu firmy. Súd jej návrh schválil.

Maniere

Z plánov Medzinárodnej investičnej banky však napokon nič nebolo. Kauza okolo Dixie Sollaris sa dostala na stôl konkurznej sudkyne Kataríny Bartalskej. Jej meno je známe aj z konania ohľadom spoločnosti Váhostav Juraja Širokého, ale verejnosť si ju možno pamätá i vďaka tomu, že má dve deti s bývalým šéfom Slovenskej informačnej služby Jánom Valkom. Pod vedením Kataríny Bartalskej odišli všetky ozdravné zámery Dixie Sollaris do stratena. Spoločnosť sa totiž napokon dostala do konkurzu.

Pani sudkyňa: Katarína Bartalská mala pod palcom konkurz firmy Dixia Sollaris.
Pani sudkyňa: Katarína Bartalská mala pod palcom konkurz firmy Dixia Sollaris.
Emil Vaško

Pani sudkyňa: Katarína Bartalská mala pod palcom konkurz firmy Dixia Sollaris. Foto: Emil Vaško

Nuž a ten začali sprevádzať okolnosti smerujúce k dnes už legendárnemu chýru o mnohých slovenských konkurzoch a ku koncu dopredu určenému. Medzinárodná investičná banka spočiatku o naše peniaze bojovala. Najala si prominentnú advokátsku kanceláriu a mala zastúpenie aj vo veriteľskom výbore. Postupne sa za dva roky vymenili štyria správcovia konkurznej podstaty a banka, ktorá do projektu tak veľkoryso naliala deväť miliónov aj z nášho štátneho rozpočtu, odrazu akoby zmizla. Ostalo po nej hrobové ticho. Nový, ba priam pozoruhodný priebeh nabral konkurz po nástupe štvrtého správcu I & R Konkurzy a reštrukturalizácie.

Toho vybral veriteľský výbor zložený z troch neznámych osôb. Jednou z nich bola napríklad bývalá nechtová dizajnérka z Bojníc, ktorú naše otázky, ako sa do veriteľského výboru dostala a čie záujmy vlastne zastupovala, zjavne zaskočili. „A prečo by som vám to mala hovoriť?“ odvrkla.

Rýchly spád

Konkurzný správca sa rozhodol okamžite speňažiť majetok Dixie Sollaris, to znamená predať to najcennejšie, čo vlastnila, čiže luxusnú bytovku Urbanic. Urobil to rýchlo, no vzniká otázka, či aj najefektívnejšie. Vybrať si totiž mohol z viacerých spôsobov speňaženia majetku. Od vyhlásenia verejnej obchodnej súťaže až po dražbu či iný súťažný proces smerujúci k predaju majetku. Vybrať mal tak, aby dosiahol čo najvyšší výťažok v čo najkratšom čase.

Spomínaný správca napokon stavil na ponukové konanie, ktoré vypísal v polovici januára, a záujemcom nechal na predkladanie ponúk neuveriteľných osem dní. „Po prvé, speňažiť majetok sa mal podľa môjho názoru dražbou, aby sa z neho vyťažila čo najväčšia suma. Po druhé, osem dní na predloženie ponuky je, samozrejme, výsmech. Lehota mala byť minimálne tridsať dní a správca mohol osloviť viaceré realitné kancelárie a všemožným spôsobom propagovať predaj majetku,“ hovorí človek znalý v oblasti konkurzov.

V štandardnom prípade teda mohol rozpredať vychytené byty a komerčné priestory bežným trhovým spôsobom. Už jeden z predchádzajúcich správcov bytovku ohodnotil na vyše osem miliónov eur. Teraz však na nej oficiálne zarobil len jeden človek. Marián Kočner, ktorý priznáva, že pre nič iné to ani nerobil. Prezradil zároveň, že ako víťaz ponukového konania zaplatil za podnik 6,2 milióna eur. Členov posledného veriteľského výboru vraj nepozná a s konkurzným správcom sa doma na kávičke nestretáva.

Piťovci?

Každopádne môže mať k nemu blízko. I & R Konkurzy a reštrukturalizácie je totiž spojené s menom advokáta Martina Reháka. Ten spolu s Kočnerom sa v minulosti ocitli na takzvaných mafiánskych zoznamoch, ktoré, samozrejme, vôbec netreba brať vážne. Sú len informačné. Kočner a Rehák mali byť podľa týchto dokumentov členmi skupiny piťovcov.

Nuž a zatiaľ čo Kočner sa stále hnevá, že ho na zoznamy zaradili určite omylom a nezákonne, právnik Martin Rehák by to mal s vysvetľovaním o čosi zložitejšie. Vlani v júni bol totiž súčasťou 28 členov tejto bratislavskej mafiánskej skupiny, ktorých polícia lapala v rámci akcie Gondola a následne obvinila z rôznej závažnej trestnej činnosti. Konkrétne Martina Reháka zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a z krivej výpovede. Vplyvný advokát a syn známeho podnikateľa Ladislava Reháka si dokonca istý čas posedel vo vyšetrovacej väzbe, z ktorej ho prepustil senát Najvyššieho súdu SR. Jeho členom bol aj Štefan Harabin.

Kamaráti: I & R Konkurzy a reštrukturalizácie je spojená s menom advokáta Martina Reháka.
Kamaráti: I & R Konkurzy a reštrukturalizácie je spojená s menom advokáta Martina Reháka.
Emil Vaško

Kamaráti: I & R Konkurzy a reštrukturalizácie je spojená s menom advokáta Martina Reháka. Foto: Emil Vaško

Bermudský trojuholník

Zaujímavé je, že Marián Kočner vraj nevie o vklade Medzinárodnej investičnej banky, ktorá svojimi peniazmi financovala jeho budúci biznis. Čo sa s ňou v celom procese udialo, ostáva bermudským trojuholníkom konkurzu. S našimi otázkami nás Ministerstvo financií SR ako finančný prispievateľ do banky odkázalo na jej moskovskú centrálu. Lepšie sme nepochodili ani u tých najpovolanejších. Záujmy slovenskej strany v banke zastupuje riaditeľ Európskej regionálnej kancelárie MIB Igor Barát a predovšetkým podpredseda predstavenstva banky za Slovenskú republiku, bývalý politik Jozef Kollár. Obaja poberajú mnohotisícové platy. O osude jediného projektu na Slovensku podporeného Medzinárodnou investičnou bankou však nechceli povedať ani slovo. Svorne ukázali, rovnako ako ministerstvo, na tlačové oddelenie banky v Moskve, ktoré na naše otázky vôbec nereagovalo.

Otázka teda znie - chýba vôbec niekomu deväť miliónov eur?

Bude vás zaujímať

Som prašivý?

Kontroverzný podnikateľ MARIÁN KOČNER (53) o tom, ako sa dostal k lukratívnej nehnuteľnosti.

Chce zarobiť: Do kúpy podniku vrazil Marián Kočner 6,2 milóna eur. Byty predá a ostatné priestory chce prenajímať na komerčné účely.
Chce zarobiť: Do kúpy podniku vrazil Marián Kočner 6,2 milóna eur. Byty predá a ostatné priestory chce prenajímať na komerčné účely.
Michal Šebeňa

Kúpili ste budovu v centre Bratislavy…

No a čo, že som kúpil budovu? Čo je na tom zaujímavé? Som prašivý alebo som ju ukradol, alebo som ukradol peniaze, ktoré som na ňu použil?

Zaujíma nás to preto, že do výstavby objektu investovala balík peňazí Medzinárodná investičná banka.

Neviem, kto je Medzinárodná investičná banka, ani ma to nezaujíma. Ja som kúpil budovu v konkurze, ktorá bola na predaj, tak, ako som kúpil tisíc iných vecí, ktoré boli na predaj.

Čítajte viac

Medzinárodná investičná banka dala na projekt deväť miliónov eur, budova skončila v konkurze a my sa snažíme zistiť, koľko peňazí sa jej vrátilo.

Ale ja nemôžem za to, že budova skončila v konkurze, asi niekto neplatil.

Vaša spoločnosť je jej novým majiteľom, preto sa pýtame, keďže kompetentné orgány odmietajú vyjadriť sa k téme, koľko ste za túto nehnuteľnosť zaplatili.

Poviem to, prečo nie. Ono totiž tá budova nie je len o jej cene, ale je aj o nejakej pohľadávke, ktorá sa k budove viazala z dôvodu nejakej nájomnej zmluvy, pretože ja som nekúpil budovu, ja som kúpil vnútro podniku Dixia Sollaris, kde sú nejakí zamestnanci, nejaké pohľadávky z minulosti, ktoré sa k tomu viažu. Celková cena bola nejakých 6,2 milióna eur.

Kedy ste sa začali o konkurz, v rámci ktorého bola v ponuke aj táto budova, zaujímať?

Odkedy bola budova na predaj.

Ponukové konanie bolo zverejnené začiatkom tohtoročného januára, už vo februári ste sa stali vlastníkom.

Ale tá firma sa ocitla v konkurze oveľa skôr. Už keď konkurzný správca spisuje majetok, objaví sa to v Obchodnom vestníku. Potom už len sledujem, kedy správca vyhlási ponukové konanie.

Máte informáciu, koľko záujemcov sa do ponukového konania prihlásilo?

To neviem.

Aké máte s budovou plány?

Veľmi jednoduché. Byty budú na predaj a dole sú nejaké zaujímavé komerčné priestory, ktoré, keďže budova je v centre mesta a vedľa Nemocnice svätého Michala, sa dajú využiť buď na kaviareň, alebo na lekáreň, výdajňu zdravotníckych pomôcok, čo je zaujímavé práve pre nemocnicu. Môj cieľ je predať byty tak, aby mi ostatné priestory zostali zadarmo ako zisk, a to budem prenajímať.

Všimli ste si, že v tomto konkurze sa často menili správcovia?

Ja som to zachytil vtedy, keď to bolo spísané v konkurze tým posledným správcom.

K tomu úplne poslednému správcovi máte asi blízko.

Nie, prečo by som mal k nemu blízko. Ja mám blízko asi k deväťdesiatim percentám právnikov, ktorí pôsobia v Bratislave.

Čiže s právnikmi Martinom Rehákom a Ivanom Ikrényim nemáte nadštandardné vzťahy?

Akože či k nim nechodím domov na kávu? Nie nechodím.

Stačí do kancelárie.

Ale v kancelárii som bol, keď som odovzdal ponuku a zobral si súťažné podmienky.

  • Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu plus7dn[email protected].

Vianočné tipy na darček