Bos Mikuláš Černák: Osobne bol v Afrodite asi dvakrát, za jej podpálenie vraj zaplatil hotovosťou a autom značky BMW.

Dal Černák upáliť dve prostitútky? Bývalý člen mafiánskeho gangu prehovoril

Podľa bývalého člena gangu si Miki objednal požiar bordelu, pri ktorom zahynuli dve dievčatá.

Od požiaru erotického salónu Afrodita vo Zvolene uplynulo dvadsaťjeden rokov, ale požiarnik Martin Jaso sa na vtedajšie udalosti pamätá do najmenšieho detailu. „Na niektoré hasičské zásahy sa zabudnúť nedá a tento patrí medzi ne. Trom dievčatám sa z horiacej budovy nepodarilo ujsť. Pred založením požiaru ich zrejme zbili, boli vystresované. Dve z nich zomreli.“ Príkaz na podpálenie salónu aj s jeho zamestnankyňami vraj dal bos Mikuláš Černák. Takto brutálne sa vyrovnal s konkurenciou len preto, aby zvýšil tržby vo vlastnom bordeli.

Bez varovania

„Boli to naozaj divoké časy,“ vracia sa Jaso k roku 1996, keď verejný dom Afrodita zhorel. „Roboty sme my hasiči mali vyše hlavy. Nie búračky, byty horiace pre elektrické skraty. Vtedy vybuchovali autá a každý mesiac niekto podpálil jednu-dve chaty. To bolo úplne normálne. Ešte aj na chatu policajného funkcionára v Pliešovciach si trúfli. Mali sme tu Klondike, mafiáni už nevedeli, čo so sebou. Nájomcovi motorestu Suchá Kôrka vyhodili na Neresnici vo Zvolene do vzduchu auto. Ranu sme počuli osem kilometrov od miesta činu. Na všetkých bytoch zo strany explózie vybilo okná a tlaková vlna povytŕhala kuchynské linky z bytových jadier. Zadná náprava auta pristála na streche domu, pričom šlo o budovu s deviatimi nadzemnými podlažiami! Páchatelia zjavne netušili, akú silu má použitá výbušnina. Takto to šlo niekoľko rokov. Až keď zavreli Černáka, akoby uťal. Hasiči už nemali robotu.“

Tak ako väčšinu podobných prípadov tých čias, ani vražedný požiar vo Zvolene sa polícii nepodarilo objasniť. A presne ako mnohé ďalšie obete ani majiteľ Afrodity nezapochyboval, s kým mal do činenia. „Vedel som, že za tým bol Černák. Samozrejme, že on sám oheň nezapálil. Na takúto prácu mal ľudí. Prišli šiesteho decembra 1996 krátko po otvorení. Ich tváre si stále pamätám. Mňa zbili do bezvedomia a potom salón zapálili. Mal som tam zhorieť tiež, ale, našťastie, som sa prebral a polomŕtvy zutekal. Všade už bol hustý dym, rozhodovali sekundy.“ Hovorilo sa, že útok na Afroditu bol trest za to, že majiteľ salónu odmietol černákovcom platiť výpalné. On to popiera. „Kdeže! Keby odo mňa pýtali výpalné, salón by som zavrel. Nie som blázon, aby som sa pretláčal s Černákom. Nedostal som žiadnu požiadavku ani výstrahu. Černák do Afrodity zo dvakrát prišiel ako hosť. Poobzeral sa, porovnal a rozhodol sa nás, teda svoju konkurenciu, zlikvidovať. Asi jeho salón Romeo v Banskej Bystrici nešiel tak, ako si predstavoval. A čo si Černák zaumienil, to aj dosiahol. Po požiari som už neotvoril. Viac o tom nechcem hovoriť. Som rád, že tie časy sú preč.“

Skutočné peklo

Požiar v Afrodite spôsobil Molotovov kokteil. Útočníci hodili fľašu výbušniny do prijímacej miestnosti, tá hrozivo vzbĺkla a oheň odrezal ľudí vnútri od jedinej cesty von. Devätnásťročnej barmanke sa ešte podarilo ujsť, vyviazla s menšími popáleninami, ale tri pracovníčky ostali v zadnej časti prerobeného meštiackeho domu. Nemohli povyskakovať von cez okná, lebo tie boli zabezpečené mrežami a horiaci dom sa neuveriteľne rýchlo menil na poriadne peklo.

Plamene zachvátili dve tretiny domu. Podľa vtedajších novinových správ mali takú intenzitu, že v strede budovy s podkrovím prehorela strecha a prepadla sa dovnútra. Ani v častiach, kam plamene ešte nedosiahli, to nebolo oveľa lepšie. Teplota dosahovala pri strope až šesťsto stupňov Celzia! Ide o podmienky, ktoré si bežný človek ťažko dokáže predstaviť, preto sme sa skúseného požiarnika Jasa opýtali, čo asi tri dievčatá uväznené v horiacej budove zažívali, čo sa v takýchto podmienkach deje s ľudským telom. Jaso odpovedal otázkou: „Zvyknete piecť kura v rúre? Nazriete občas dnu, ako to s ním vyzerá? Tak máte približnú predstavu, čo sa vtedy deje. Ibaže s tým rozdielom, že v rúre môžete teplotu nastaviť maximálne na dvestopäťdesiat stupňov.“

Smrť v bolestiach

Privolaní hasiči od začiatku vedeli, že v horiacom objekte ostali tri pracovníčky zariadenia. Odpílili mreže na oknách, aby vytvorili únikovú cestu, ale v ich blízkosti dievčatá neboli. Na ich záchranu bolo treba opatrne prehľadať celý dom. Veliteľ zásahu povolal do akcie všetkých zvolenských hasičov. Aj tých, ktorí práve nemali službu.

Do horiacej budovy vchádzali muži s autonómnymi dychovými prístrojmi s maskami na tvári a dievčatá hľadali v husto zadymených priestoroch s vysokou sálavou teplotou štvornožky, chvíľami sa doslova plazili po zemi. Každú chvíľu hrozilo, že sa steny prepadnú a v budove ostanú nielen dievčatá, ale s nimi zomrú požiarnici. Hasenie požiaru trvalo až do rána. Tlejúce zvyšky vzbĺkli ešte niekoľkokrát. „Dve dievčatá sme našli ukryté v sprchovacích kútoch,“ spomína Jaso. „Popáleniny z tepla mali po celom tele, nadýchali sa toxických plynov. Jedna z nich už bola v bezvedomí. Tretiu sme nevedeli nájsť. Až okolo štvrtej-piatej nadránom sme ju objavili v spoločenskej miestnosti. Zavalil ju stropný podhľad, ležala pod drevenými trámami. Bola mŕtva.“ Pri požiari erotického salónu vo Zvolene zahynula nielen 21-ročná J. H. Zraneniam napokon v nemocnici podľahla aj 23-ročná L. N., ktorú hasiči našli v bezvedomí. Osemnásťročná M. K. sa z popálenín liečila tri mesiace.

Bosova štedrosť

„Tie dievčatá nemali s organizovaným zločinom nič spoločné, nepatrili do mafiánskych kruhov, aj tak museli zomrieť. Černák na svojom beštiálnom nápade trval,“ tvrdí muž, ktorý Černáka pozná veľmi dobre. Sám bol súčasťou mafiánskeho klanu černákovcov a v jeho štruktúrach sa pohyboval pomerne vysoko. Po dohode, že jeho meno nezverejníme, prezradil viac. „Človek z južného Slovenska, ktorý dostal príkaz na podpálenie erotického salónu, Mikimu hovoril, že pri požiari zomrú aj nevinní, že on s tým nič nechce mať. Černák toho človeka za odmietnutie príkazu fyzicky znemožnil a on radšej ušiel do zahraničia. Ešte roky sa pred Černákom ukrýval. Miki potom poveril podpálením Afrodity svojho miláčika, brutálneho Czémyho. Tomu bolo jedno, aký dosah bude požiar mať. Zobral so sebou svojho švagra a Mikiho príkaz vykonali. Ako odmenu dostali od Černáka hotovosť a BMW.“ Počas rozprávania o Černákovom rozhodnutí spôsobiť strašnú tragédiu muž vystupujúci z bosovej minulosti niekoľkokrát zopakoval: „Miki nebol hrdina. Neexistuje nič, na čo by mohol byť hrdý. Následky požiaru ho netrápili. Naopak. Bavil sa na nich.“

Vianočné tipy na darček