Krajský súd v Bratislave: Senát v čele s Jurajom Považanom rozhodol, že Andrej Babiš bol v zoznamoch ŠtB evidovaný neoprávnene.

Darček: Slovenské súdnictvo očistilo Andreja Babiša na výročie založenia ŠtB

Kauzou Slováka Andreja Babiša, podnikateľa, miliardára, mediálneho magnáta a vicepremiéra Českej republiky, sa naše súdy zaoberali od roku 2012. Nešlo v nej o nič menšie ako o historický fakt, či Babiš bol počas komunistickej totality agentom Štátnej bezpečnosti, teda donášačom ŠtB. Pred časom slovenské súdy vyriekli ortieľ.

Predtým vypočuli znalcov z Ústavu pamäti národa (ÚPN) i bývalých členov tajnej polície, ktorých si zavolala Babišova obhajoba. Napokon dali za pravdu ľuďom slúžiacim zločinnej mašinérii, komunistickej obdobe gestapa. Naša justícia ukázala, že dokáže nemožné - prepisovať históriu. Napriek všetkým dokumentom a dvesto dvadsiatim deviatim námietkam ÚPN zaznel verdikt, že Babiš nikdy nebol agentom ŠtB.

Ne-agent

Pred Justičným palácom v Bratislave panovala v utorok 30. júna zvláštna atmosféra. Bratislavský krajský súd mal v tejto budove vyniesť rozsudok priamo na deň okrúhleho výročia založenia ŠtB. Mediálny záujem bol veľký. Nečudo, veď išlo o jedného z najbohatších mužov v Česku i na Slovensku, o bratislavského rodáka s odhadovaným majetkom vo výške 4,4 až 5,5 miliardy eur, ktorý má v susednom Česku ako minister financií pod palcom štátnu kasu.

Spor sa týkal toho, či medzi tisíckami agentov, udavačov a pomocníkov ŠtB bol Andrej Babiš. Agent s evidenčným číslom 25085 pochádzal z prominentnej komunistickej rodiny, v roku 1980 vstúpil do komunistickej strany a o dva roky podpísal eštebákom spoluprácu. Stretával sa s nimi aj v konšpiratívnych bytoch a podal viacero správ o konkrétnych ľuďoch. Za donášanie bol profit a úspešná kariéra. Agent s krycím menom Bureš pracoval vo sfére zahraničného obchodu a ako spoľahlivý pracovník totality mohol cestovať do cudziny, o čom sa miliónom obyčajných ľudí iba snívalo. Zaoberal sa aj takými citlivými oblasťami ako dovoz fosfátov zo Sýrie, kam komunistický režim vyvážal zbrane.

„Je zrejmé, že agent Bureš poskytol orgánom ŠtB spoľahlivé informácie a plnil pridelené úlohy,“ stojí v posudku ÚPN. Ústav mapujúci utajenú činnosť represívnych orgánov v rokoch neslobody (1939 - 1989) zverejnil v minulosti zväzkovú agendu ŠtB. V nej sa medzi tisíckami bonzákov a konfidentov nachádzalo aj meno Andrej Babiš. Hoci sú zoznamy zverejnené dávno a Babiš si dal v archíve sprístupniť svoj spis už v roku 2007, žalobu vzniesol až v roku 2012 s nástupom politickej kariéry v Česku. Súd medzi Babišom a ÚPN prebiehal na základe jeho žaloby na ochranu osobnosti.

Smutný deň

Zaradenie Babiša medzi agentov ŠtB však už od 30. júna neplatí. Rozhodol tak senát Krajského súdu v Bratislave v zložení Juraj Považan, Milan Chalupka a Janka Richterová. Ten mal potvrdiť alebo nepotvrdiť minuloročný verdikt okresnej sudkyne Zuzany Doricovej, že Andrej Babiš nebol agentom ŠtB a v zoznamoch komunistickej tajnej polície je evidovaný neoprávnene. Odvolací senát prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

Prekvapenie bolo očividné u prítomných zástupcov ÚPN i pozorovateľov. Hovorca úradu Tibor Ujlacký po opustení pojednávacej miestnosti uviedol: „ÚPN sa s dnešným verdiktom nestotožňuje. Je to nešťastné pre Slovensko. Dnešným dňom sme dovolili, aby našu históriu prepisovali ľudia, ktorí počas komunizmu pôsobili v zločineckej organizácii, ktorou ŠtB bezpochyby bola. Stalo sa to precedensom.“

Predseda senátu Juraj Považan v odôvodnení rozsudku okrem iného povedal: „Súd prvého stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie a vykonal ho správne. Navrhovateľ vedome nespolupracoval s ŠtB.“ Zväzok Bureš bol vraj vedený chaoticky a iba formálne, jeho podstatnú časť skartovali.

Verdikt je právoplatný a nemožno sa proti nemu odvolať. Existuje len možnosť podania dovolania na Najvyšší súd a ústavnej sťažnosti na Ústavný súd. „ÚPN má zásadné námietky proti tomu, ako súd vyhodnotil dôkazy, ktoré boli v konaní predložené. Zvážime ďalšie kroky,“ povedal predseda správnej rady ÚPN Ondrej Krajňák. Už minulý rok označil verdikt okresného súdu za smutný deň v slovenskej justícii.

Námietky

Pred vynesením rozsudku mali v ÚPN pripravené dve verzie vyhlásenia. Na členoch ústavu, ktorý skúma a odhaľuje zločiny totalít, však bolo vidno, že s takou absurdnou porážkou nerátali. Zvíťazili totiž ľudia, ktorých pracovnou náplňou bola služba zločinnej mašinérii a ktorí naplnili štyridsať rokov strachom, terorom a neslobodou.

Rozhodnutie súdu v kauze Babiš je podľa ÚPN ďalekosiahle. Nečudo, veď v odvolaní proti prvostupňovému rozsudku predložili súdu až vyše dvesto dôvodov spísaných na štyrdsiatich štyroch stranách. Súdu však nestačili, aby zmenil ortieľ.

Mnohé z argumentov ÚPN pritom bijú do očí už na prvý pohľad. V námietkach uvádzajú, že súd nesprávne posudzoval svedectvá, neoveroval fakty, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ignoroval zjavne preukázané skutočnosti. Názor súdu je podľa úradu scestný a neguje zmysel zákona o pamäti národa.

V samotnom konaní zazneli výpovede expertov na uvedenú problematiku. Ústav predložil nielen zväzok agenta Bureša, ale aj ďalších jedenásť zväzkov, ktoré dokumentujú pôsobenie tohto agenta v štruktúrach ŠtB. Nachádza sa v nich viac než štyridsať autentických podpisov rôznych eštebákov na rôznych riadiacich úrovniach. Navyše, zväzok agenta Bureša prešiel počas jeho pôsobenia úspešne desiatimi kontrolami rozličných orgánov ŠtB a vtedajšieho ministerstva vnútra.

Čítajte viac:

Českí živnostníci majú boháča Babiša plné zuby: Vráť sa do Blavy!

Na ilustráciu, jedna z námietok sa týkala reštaurácie U obuvníka. V tejto vinárni v centre Bratislavy vraj v novembri 1982 Babiš podpísal spoluprácu s eštebákom Júliusom Šumanom. Babiš so svojím tímom tvrdili, že sa to nemohlo stať, lebo ŠtB si agentov zaväzovala v konšpiračných bytoch. Vraj „bežná prax bola, že viazací akt prebiehal na neverejnom mieste“. Ibaže takýchto podpisov priamo v krčmách, putikách či kaviarňach existujú stovky.

Ba, ako doložil ÚPN, umožňovala ho aj samotná smernica vydaná ŠtB: „Vináreň U obuvníka, neskôr reštaurácia Korzo na Hviezdoslavovom námestí, umožňovala dodržiavanie zásad konšpirácie, pretože sa v nej nachádzalo niekoľko samostatných miestností a sedenie bolo riešené formou oddelených boxov, ktoré poskytovali dostatočné súkromie pre návštevníkov.“ Naše súdy to však neuznali. Pravda teda nie je ani to, že Babiš spoločne s eštebákom prepili šesťdesiatpäť korún, ba ani to, že si ich Šuman dal podľa spisu vyúčtovať, rovnako ako si eštebáci bežne vyúčtovali kávu a chľast vypité s donášačmi.

Pravdovravní klamári

Väčšiu váhu ako všetky historické dokumenty, autentické fakty a posudky uznávaných odborníkov na problematiku mali pre našu justíciu výpovede niekdajších eštebákov Júliusa Šumana a Andreja Kuľhu. Tých si prizvala Babišova obhajoba. Na súde svedčili, že Babiša nikdy nevideli a celý spis si vraj vymysleli. Je zvláštne, že eštebáci klamali vtedy, keď im za to v prípade odhalenia hrozil nielen koniec kariéry a strata neprimeraných výhod, aké užívali eštebáci počas socializmu, ale aj dlhoročné väzenie. A dnes im niekto verí, keď tvrdia, že vtedy klamali…

Kritici pripomínajú, že túto výhovorku začali používať všetci eštebáci od polovice deväťdesiatych rokov minulého storočia, keď padla premlčacia lehota a nemohli byť stíhaní za porušenie predpisov. Keby to totiž robili, čakala by ich basa. Agent ŠtB sa navyše podľa historikov evidoval v jednotnom systéme a o jeho využitie mohol kedykoľvek požiadať nadriadený útvar v Prahe i sovietska tajná služba KGB. Ak by si eštebáci vyťahovali fakty z prsta a celá ich sieť by bola vymyslená, jej existencia by nemala zmysel, musela by sa zrútiť a nemohla by byť oporou totalitného režimu, ktorou nepochybne bola až do jeho pádu.

Predseda senátu Juraj Považan konštatoval: „Z dôkazov vyplynulo, že navrhovateľ vedome nebol agentom ŠtB. Vyplynulo to okrem iného aj z výpovedí svedkov, bývalých príslušníkov ŠtB.“ Naše súdy teda nedali za pravdu tým, ktorí odhaľujú zločiny, ale tým, ktorí ich kedysi vedome páchali.

„Súd svoje rozhodnutie oprel o nepresvedčivé svedecké výpovede bývalých príslušníkov ŠtB,“ argumentujú advokáti zastupujúci ÚPN. Podľa verdiktu si totiž vymýšľali v minulosti, pri písaní fiktívneho zväzku na agenta Bureša. Podľa kritikov je namieste zásadná otázka, kto rozhodne, kedy eštebáci hovoria pravdu a kedy klamú. Odporovali si aj navzájom vo výpovediach, o čom svedčia podľa ÚPN listinné dôkazy: „Považujeme za poľutovaniahodné, že bývalí príslušníci ŠtB požívajú dôveru slovenských súdov a ich svedecké výpovede majú väčšiu váhu ako dôkazy nachádzajúce sa v archívnych fondoch.“

Čerešničkou na torte je skutočnosť, že pred súdom mali vypovedať pravdu bývalí príslušníci tajnej polície - bárs pod prísahou. Na celom svete, bez ohľadu na to, či ide o totalitnú ŠtB, alebo inú tajnú službu, sú totiž jej príslušníci viazaní aktom mlčanlivosti. V niektorých krajinách nemôže záväzok mlčanlivosti zrušiť dokonca ani súd. Príslušníci ŠtB neboli po novembri 1989 generálne zbavení mlčanlivosti, a teda nezáleží na tom, či zložia prísahu pred súdom.

„Svedectvá bývalých dôstojníkov ŠtB pred súdmi o osobách v registroch ŠtB nie sú preukázateľne hodnoverné, a to ani preto, že by bolo v rozpore so zásadami profesionálnej etiky spravodajcov, keby sa vyjadrovali v neprospech svojich bývalých agentov, okrem toho by to nebolo ani v ich subjektívnom záujme,“ vyhlásil na vedeckej konferencii v novembri 2010 bývalý riaditeľ rozviedky SIS Igor Cibula.

Spravodlivosť

Kauzu Babiš pozorne sledovali nielen u nás, ale aj vo svete. Keby sa bola potvrdila Babišova spolupráca s ŠtB, nanajvýš neisté by bolo jeho zotrvanie v českej politike, kde je jedným z najvplyvnejších politikov. Prípad má však aj širšie medzinárodné súvislosti a komentovali ho i za oceánom - symbolicky sa v ňom prepája minulosť s prítomnosťou. Napríklad bývalý vyznamenaný dôstojník CIA Gary Berntsen uviedol v článku na americkom konzervatívnom webe The Daily Caller informácie, ktoré pred časom zverejnil časopis Foreign Policy.

„V článku Foreign Policy sa dočítame, že Babiš bol spriaznený s KGB a že jeho otec bol zapletený do predaja zbraní na čiernom trhu, keď bol vedúcim pracovníkom v spoločnosti Petrimex, československej štátnej chemickej spoločnosti. V tom období bol Babiš tiež zapojený do obchodu s chemickými zbraňami a s fosfátom so Sýriou a s africkými krajinami. Aspoň podľa českých médií,“ napísal Gary Berntsen.

„Neskôr opustil Petrimex a prevzal kontrolu nad spoločnosťou Agrofert, ktorá teraz dominuje českému poľnohospodárstvu a petrochemického priemyslu.“ Okrem toho vyslovil podozrenia o možnom prepojení na kšeft s teroristami: „Správa z novembra 2014 upozornila na zásielku zbraní do Islamského štátu z Českej republiky, ale k dnešnému dňu nevieme nič o vyšetrovaní tejto záležitosti.“

Nepochybne však ide len o planý poplach. A o hanebné osočovanie Andreja Babiša. Naša justícia očistila jeho meno, pošpinené v minulosti. ÚPN bude musieť na svojich stránkach uviesť rozhodnutie súdu. Bez komentára ponechávame výrok Babišových právnikov: „Rozsudok sme očakávali, spravodlivosť zvíťazila.“

Na výročie

„Je priam symbolické, že dnešné rozhodnutie súdu padlo presne v deň 70. výročia založenia zločineckej organizácie, akou bola ŠtB, ktorá má na svedomí tisíce obetí, ľudských životov či skazených osudov,“ zhrnuli po skončení súdu predstavitelia ÚPN. Štátna bezpečnosť vznikla 30. júna 1945. Už krátko po vojne vedenie komunistickej strany presadzovalo vplyv v bezpečnostných zložkách a prevrat vo februári 1948 bol zavŕšením plánu na ovládnutie spoločnosti.

Sledovanie: ŠtB celé desaťročia šírila atmosféru strachu, teroru a špicľovania. Foto: archív

Zvlášť krvavé boli roky po nastolení diktatúry, keď ŠtB hrala zásadnú úlohu. Vydieranie, sledovačky a odpočúvanie patrili k jej bežným metódam, v najtemnejších päťdesiatych rokoch sa podieľala na príprave zinscenovaných politických procesov. Na výsluchoch ŠtB boli bežné bitky pelendrekmi do žalúdka a obličiek, šľahanie mokrými uterákmi, vešanie na háky či topenie vo vani. Obetiam lámali rebrá, vybíjali zuby, týrali hladom a smädom, škrtili a kopali, ale aj vstrekovali do tiel drogy, ktoré vyrábali vo vlastnom laboratóriu. Vyrobili aj špeciálny prístroj na mučenie elektrickým prúdom.

Na začiatku šesťdesiatych rokov kontrolovala ŠtB takmer stotisíc ľudí. Neskôr sa zamerala na psychoteror. Používala celú škálu nátlakových metód a realizovala množstvo operácií s vlastnými krycími menami proti „nepriateľom režimu“. Eštebáci pôsobili pod krytím policajných zložiek a v polovici osemdesiatych rokov minulého storočia mala ŠtB 12 500 kmeňových zamestnancov a 75-tisíc tajných agentov. Svoj podiel na existencii totality mala až do pádu komunizmu v novembri 1989, keď jej šéfoval Alojz Lorenc.

Mnohé obete ŠtB sú dnes zabudnuté a neznáme. Navyše, existuje podozrenie, že tajná služba sa podieľala na likvidácii ľudí. Známou obeťou praktík ŠtB bol kňaz Josef Toufar, ktorého krutou bitkou a mučením prinútili na vykonštruované priznania a po výsluchoch v roku 1950 zomrel. Lekár František Mauer, ktorý bol pri pitve, po rokoch vyhlásil: „Toho človeka sme nemohli zachrániť. Bol neobyčajne surovým spôsobom dobitý na smrť. Povedal by som: jasná vražda.“

Po výsluchu na ŠtB zomrel v roku 1977 známy český filozof a hovorca Charty 77 Jan Patočka. Folkovému pesničkárovi Vlastimilovi Třešňákovi v roku 1981 vypočúvajúci eštebák prikladal horiace zápalky na ruky a historikovi Jozefovi Jablonickému eštebáci kradli rukopisy diel a ešte krátko pred revolúciou sa mu vyhrážali odobratím syna. Český Ústav pre štúdium totalitných režimov zdokumentoval aj prípad pátra Ferdinanda Nesrovnala, ktorý sa po výsluchu ŠtB v roku 1952 údajne obesil v cele - viac než pravdepodobne mu však ku krkolomnej „samovražde“ dopomohli eštebáci.

ŠtB stála aj za smrťou tajne vysväteného kňaza Přemysla Coufala, ktorého našli v roku 1981 v bratislavskom byte po tom, ako ho nútili vyzradiť tajné informácie. „ŠtB ho buď zavraždila, alebo dohnala k samovražde, ktorú zvolil podobne ako kedysi Gabčík s Kubišom, aby nezradili iných ľudí,“ hovorí Miroslav Lehký, ktorý sa prípadom zaoberal, „v každom prípade za Coufalovu smrť ŠtB nesie zodpovednosť.“

Přemysl Coufal: Aj za smrťou tajne vysväteného kňaza mala stáť ŠtB. Foto: Slovenský národný archív

Je ťažké si predstaviť, ako mohol spáchať samovraždu Přemysl Coufal, keď mŕtvola bola tak brutálne zbitá, že jej vyliezlo oko z hlavy, podobne, ako sa mohol obesiť na vodovodnom kohútiku páter Nesrovnal, keď mŕtvola mala polámané rebrá... Ale ani tu sa nedá vylúčiť zákrok našich súdov, ktoré možno raz rozhodnú, že ide len o neoprávnené nactiutŕhanie a vrahom priznajú odškodné za poškodenie dobrého mena.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].