Desiatky žilinských vysokoškolákov študujú bez možnosti získať titul

Na Fakulte humanitných vied Žilinskej univerzity študuje viac ako deväťsto študentov vo všetkých troch stupňoch a formách štúdia. Niektorí na neakreditovanom študijnom programe, o čom mnohí ani nevedia.

Minister školstva Juraj Draxler pred časom zverejnil výsledky komplexnej akreditácie slovenských vysokých škôl a menoval päť z nich, ktorým hrozí, že prídu o titul univerzita. Vytýkali im podpriemernú vedeckovýskumnú činnosť, nedostatočné zabezpečenie študijných programov odbornými garantmi a pokrivkávajúcu personálnu politiku.

Žilinská univerzita medzi nimi nebola, problémy sa však nevyhli ani jej, konkrétne Fakulte humanitných vied. Niekoľko desiatok študentov tu študuje na neakreditovanom študijnom programe, čo mnohí z nich netušia. Ďalším chýbajú konkrétne informácie.

Prekvapivé?

„Proces komplexnej akreditácie je ukončený. Výstupy sú zverejnené na stránke Akreditačnej komisie. A nemôžu hovoriť jasnejšou rečou. Žilinská univerzita sa ako celok drží medzi poprednými univerzitami - a Fakulta humanitných vied sa ako jej súčasť, naopak, zviditeľňuje ‚nedostatočnou personálnou politikou‘ a ‚nízkou úrovňou publikačných výstupov‘.

Hodnotenie ma neteší, ale zároveň ma neprekvapuje, sám som totiž vytrvalo upozorňoval na to, že pedagogické vedy dopadnú v hodnotení najslabšie.“ Vyhlásil to pedagóg spomínanej fakulty, klavirista a bývalý senátor Kamil Mihalov na októbrovom mimoriadnom zasadnutí senátu a vyzval na odstúpenie dekanku Vlastu Cabanovú.

Fakulta humanitných vied je na technicky zameranej univerzite v Žiline jedinou fakultou pre humanitné a pedagogické vedy. Podľa Akreditačnej komisie, poradného orgánu ministerstva školstva hodnotiaceho kvalitu slovenských vysokých škôl, „nie je spôsobilá“ uskutočňovať nový študijný program sociálna pedagogika a vychovávateľstvo.

„Situácia sa nezmenila ani sa nemohla zmeniť,“ potvrdzuje Mihalov. „Tento študijný program nemá akreditáciu a je to dôsledok správy fakulty.“

V správe Akreditačnej komisie sa okrem iného konštatuje veľká fluktuácia na fakulte. Problém sa pritom netýka iba študentov sociálnej pedagogiky a vychovávateľstva, ktorí nastúpili na fakultu v tomto akademickom roku.

Zasahuje aj poslucháčov študijného programu sociálna pedagogika z vyšších ročníkov. Dôvod? Starý študijný program sa nepodával do reakreditácie, a teda nie je akreditovaný.

Čítajte viac:

Škandalózna Trenčianska univerzita po starom: Nikto si s ňou neporadí?

Bez titulu

Vedenie fakulty tvrdí, že „v snahe operatívne riešiť vzniknutú situáciu pripravilo účinné opatrenia, ktoré budú viesť k posilneniu relevantných študijných programov a ich garantovania tak, aby študenti neboli v žiadnom prípade nijakým spôsobom ohrození“. Pod vyhlásením je podpísaná dekanka fakulty a štyria prodekani.

Riešenie však nebude jednoduché. Z ministerstva školstva nám potvrdili, že študenti zostali vo vzduchoprázdne - študujú bez možnosti získať titul. Komplexná akreditácia Žilinskej univerzity sa skončila 12. novembra, keď jej okrem správy Akreditačnej komisie doručili i rozhodnutie ministra.

„Týmto dňom vstúpili do platnosti ‚nové rozhodnutia‘, teda akreditácie, ktoré boli udelené v rámci komplexnej akreditácie. Pôvodné priznané akreditácie, o ktoré škola nezažiadala v komplexnej akreditácii, jej boli odňaté.

To sa stalo aj s pôvodným bakalárskym študijným programom sociálna pedagogika. Žiadosť o akreditáciu študijného programu sociálna pedagogika a vychovávateľstvo bola zamietnutá pre nedostatočné plnenie stanovených kritérií,“ píše sa v stanovisku ministerstva.

„Nie je to prvý ani posledný prípad na slovenskej vysokej škole, ale je to najmä problém zlyhávania komunikácie,“ dodáva pedagóg Kamil Mihalov. „Funguje to podobne, žiaľ, ako na celom Slovensku - ľudia sa starajú o svoje pohodlie a boja sa hovoriť. Ale bez pomenovania problému sa neposunieme ďalej.“

Ministerstvo školstva približuje ďalší osud študentov. „Vysoká škola má po tom, čo jej reálne odňali práva a doručili rozhodnutia, povinnosť zabezpečiť pre dotknutých študentov možnosť pokračovať v štúdiu na inom akreditovanom študijnom programe, ktorý ponúka sama, prípadne sa taká možnosť bude hľadať na iných vysokých školách.“

O stanovisko sme požiadali aj vedenie školy. „Univerzita a fakulty sú ako živé organizmy a pri snahe rozširovať ponuku atraktívnych študijných programov nie je vždy vhodný garant v zmysle požiadaviek akreditácie,“ hovorí prorektor pre medzinárodné vzťahy a marketing Jozef Ristvej.

Fakulty podľa neho hľadajú možnosti, ako takých pracovníkov vychovať alebo získať. „Veríme, že sa to podarí aj Fakulte humanitných vied. Kvalita ponúkaných študijných programov bude zo strany fakulty zabezpečená v zmysle požiadaviek Akreditačnej komisie a zákona.“

Vedenie fakulty doplnilo, že im „záleží, aby študenti úspešne ukončili štúdium na súčasnej fakulte s minimálnymi komplikáciami“.

Čítajte viac:

Majú to nahnuté! Tieto školy môžu prísť o status univerzity

Aj inde

Problém so štúdiom na neakreditovanom programe sa netýka iba niekoľkých desiatok vysokoškolákov zo Žiliny. V podobnej situácii sa ocitli alebo môžu ocitnúť ich kolegovia z niektorých ďalších univerzít.

Hoci začnú na akreditovanom štúdiu, kým ho skončia, škola, respektíve fakulta, príde o akreditáciu a oni stratia čas i peniaze. Otázka je, či nie sú rukojemníkmi bezútešnej situácie panujúcej na niektorých vysokých školách.

„Študent je rukojemníkom vysokej školy len v takom rozsahu, ako to sám dovolí,“ zdôrazňuje predsedníčka Študentskej rady vysokých škôl Jana Šmelková.

Pripomína, že školy nemôžu existovať bez študentov. „Pri nepriaznivom populačnom vývoji a normatívne nastavenej metodike rozdeľovania štátnej dotácie sa študent stáva pre školu hodnotou.“ Zároveň pripúšťa, že „nejde o jediný prípad, keď študenti doplácajú na problémy na školách“.

Študentská rada zaznamenala viacero podnetov zo strany študentov, často však nie sú dostatočne informovaní a nepoznajú dôsledky. „Študentom radíme, aby neboli ticho. Existuje veľa problémov, ktoré sa zametajú pod koberec, a kto iný, ak nie študent, má právo, ba priam povinnosť ozvať sa a požadovať riešenie.“

Šmelková pripúšťa, že situáciu skomplikoval aj systém akreditácií: školy dostali výsledky v predstihu na pripomienkovanie, následne ich Akreditačná komisia zverejnila na webe. Dovtedy sa študenti veselo prijímali. A študijný program oficiálne stráca akreditáciu až vtedy, keď ministerstvo zašle rozhodnutie.

„Školy mali mať rozhodnutia pred začiatkom akademického roka. Takisto vzniká otázka financovania, pretože každá univerzita ako verejná vysoká škola získava štátnu dotáciu na uskutočňovanie výhradne akreditovaných študijných programov.“

Ibaže to na Slovensku zrejme nie je problém. Pochybenia sa u nás totiž takmer nikdy nezosobňujú zodpovedným, ale v konečnom dôsledku ich platia z vreciek všetci daňoví poplatníci.

Vianočné tipy na darček