Ak si Fico (vpravo) zavesí do kancelárie obraz súčasného prezidenta Andreja Kisku (vľavo), bude sa musieť stále dívať na svojho pokoriteľa vo voľbách.

Dilema slovenského premiéra: Zavesí si Fico Kisku?

Andrej Kiska sa nedávno fotografoval na oficiálny prezidentský portrét. Robert Fico je teraz priam v hamletovskej situácii. Zavesiť či nezavesiť si ho do svojej kancelárie?

Keď v roku 2006 v júli prišiel Robert Fico prvýkrát ako premiér na Úrad vlády, prostredníctvom svojej hovorkyne sa posťažoval, že jeho predchodca Mikuláš Dzurinda si nectí prezidenta, lebo na stene premiérskej pracovne nevisel portrét vtedajšieho prezidenta Ivana Gašparoviča.

„V kancelárii predsedu vlády obraz prezidenta Gašparoviča nebol, tak sme si museli priniesť svoj,“ vyhlásila vtedy Silvia Glendová. Robert Fico je teraz priam v hamletovskej situácii. Zavesiť či nezavesiť? To je otázka.

Dennodenne sa pozerať na svojho pokoriteľa - „scientológa bez politických skúseností“ - môže mať totiž neblahý vplyv na pracovný výkon premiéra. Jeho hovorkyňa však uviedla, že samozrejme si ho v pracovni zavesí.

Portrét prezidenta

Zvyk mať na školách či úradoch podobizeň hlavy štátu sa datuje do čias Rakúsko- Uhorska. Rozšírením procesu negatív - fotografia koncom devätnásteho storočia sa portréty mohli oveľa lacnejšie kopírovať a nemuseli sa ručne premaľovávať. Tak sa portréty panovníka dostali na úrady a zostali tam aj po rozpade c. k. monarchie. Len hlavu cisára vymenila hlava Tomáša Garrigua Masaryka.

Doposiaľ sa tak na slovenských školách vystriedalo dvanásť riadnych prezidentov vrátane Jozefa Tisa. Andrej Kiska je trinásty. Podobne ako Masaryk najdlhšie - až 17 rokov - visel na stenách Gustáv Husák. S jeho neprítomným pohľadom do krajších zajtrajškov si pamätá zo škôl dnešná silná generácia štyridsiatnikov a starších.

Po revolúcii nadšenie z prezidentov opadlo. Posledným masovo rozšíreným bol Václav Havel. Po rozdelení Československa sa od povinných prezidentských portrétov upustilo. Prednosť dostal štátny znak. Ten sa totiž nemení tak často ako prezident. Portrét prezidenta je dnes dobrovoľná dekorácia škôl a štátnych inštitúcií.

Na druhý pokus

Prezident Andrej Kiska sa na oficiálny portrét fotil na dvakrát. Prvý pokus v popradskom ateliéri, kde si Kiska odskočil z domu, totiž nedopadol dobre. Podľa prezidentových mužov „portrét nevyšiel a nebol prezidentský“. Čo to znamená, sme sa už nedozvedeli.

Štandardy pre prezidentský portrét totiž neexistujú. Iba tradície. A tie napríklad naposledy v našich zemepisných šírkach porušil Miloš Zeman, ktorý si prvýkrát nechal na fotografii aj zopnuté ruky. Čo vyvolalo vlnu kritiky a české školy začali masovo meniť jeho predchodcu Václava Klausa radšej za štátny znak s výhovorkou, že ušetria, keďže znak sa mení menej často.

Andrej Kiska tak po prvom pokuse v dobrej nálade a dokonale vyžehlenom obleku prišiel do ateliéru štátnej Tlačovej agentúry Slovenskej republiky (TASR). Ešte pred oficiálnym fotením ateliér prešacovali ochrankári, na ktorých si Kiska musí zvykať.

S mejkapom

Pred fotením Kisku museli nalíčiť, aby sa na oficiálnom zábere neleskol. Popritom sa smial a trpezlivo sediac na pohovke odpovedal na otázky. „Zvykám si, dal som sa na boj, tak bojujem,“ prezradil o prvých pár dňoch vo funkcii. Pomaly sa s ňou zžíva, rovnako ako s oslovením pán prezident.

„Doteraz som na to na ulici nereagoval, ale už si zvykám. Ľudia sa na mňa tiež viac usmievajú. Majú však tendencie vysvetľovať mi svoje problémy,“ vypočítava výhody aj nevýhody Kiska.

Po nalíčení a učesaní sa presunul do ateliéru. Tam už mal fotograf Pavel Neubauer, ktorý fotil doteraz všetkých slovenských prezidentov okrem Tisa, nachystané svetlá a ďalšie fotografické pomôcky. Prezidenta usadili na stoličku a začalo sa pózovanie. Okolo stáli ochrankári aj prezidentovi pracovníci. Samotné fotenie však trvalo relatívne krátko. Asi len pol hodiny.

„Najťažšia je príprava, napríklad nastavenie svetiel. Ak si to pripravíte, a ja som to urobil s človekom podobnej výšky ako pán prezident už deň vopred, samotné fotenie ide rýchlejšie,“ vysvetľuje Neubauer.

Kisku prirovnáva k Rudolfovi Schusterovi. „Obaja sú veľmi komunikatívni. Hneď ako prišiel, zistil som, že sa s ním dá výborne komunikovať. Pýtal sa na fotenie. Vtedy sa hneď lepšie pracuje, lebo sa vytvorí dobrá atmosféra,“ vraví Neubauer, ktorý nedávno prezradil, ako prebiehalo fotenie Kiskových predchodcov.

Ako museli v deväťdesiatych rokoch na prvých fotografických programoch odstraňovať chlpy na krku Michala Kováča či to, ako Schuster dal prefotiť vyvolanú fotografiu a do tlače išla v nižšej kvalite. Existujú rôzne triky, ako urobiť z obyčajného portrétu prezidentský. Svojský mala aj Dagmar Havlová. Václav Havel fotenie zo srdca neznášal a fotografovi dal „až“ desať minút.

„Vašku! Počkej. Dej si tady sklenku šampáňa. Aby jsi měl tu správnou jiskru v oku...“ dobehla za ním, už keď stál pred svetlami. „Vašek“ lupol do seba šampanské a o pár minút bol portrét hotový.

V dcérinej škole nebude

Andrej Kiska je na fotenie zvyknutý. „Manželka je amatérska fotografka, takže som vytrénovaný, že musím bez pohnutia sedieť aj pätnásť minút,“ smeje sa. Jediný rozdiel bol mejkap. „Nanesú na vás kilo niečoho a potom treba sedieť a sedieť a byť trpezlivý.“ S tým, že by mala jeho podobizeň visieť v školách a úradoch, je Kiska ako-tak zmierený.

„Pýtal som sa dcérky Veroniky, či majú obraz prezidenta v škole. Našťastie, nemajú. V jej triede tak visieť nebudem,“ dodal. Predpis, ktorý prikazoval školám a úradom, že musia mať v každej triede a miestnosti podobizeň prezidenta, totiž už dlhšie neplatí. Je teda pravdepodobné, že prezidentská kancelária dá vytlačiť oveľa menší počet fotografií ako kedysi, keď sa ich vyrábali desaťtisíce.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní