Dlhé roky: Na Chopku sa preteky Svetového pohára nekonali už takmer tri desaťročia. Olympiáda by to mohla zmeniť.

Do tretice všetko dobré? Slovensko sa zimných OH nevzdáva

Slovensko sa v rámci spoločnej kandidatúry na ZOH 2022 s Poľskom nechce vzdať možnosti hostiť aj hokejistov. Aj keby sa musela meniť Olympijská charta.

Slovenská vláda podporila myšlienku spoločnej zimnej olympiády v roku 2022, s ktorou nás vlani na jeseň oslovila poľská strana. Premiér Fico po stretnutí s poľskou ministerkou športu a cestovného ruchu Joannou Muchovou dokonca vyhlásil, že to berie „smrteľne vážne“. K doterajším prekážkam na ceste za olympijským snom však pribudla ďalšia. Ak by Slováci chceli pod Tatrami organizovať aj hokejový turnaj, ktorý nám Poliaci veľkodušne prepustili, museli by prelomiť bariéru konzervativizmu v Medzinárodnom olympijskom výbore (MOV) a dosiahnuť zmenu v Olympijskej charte.

Výnimka

Olympijská charta, okrem iného, neumožňuje organizovať jedny hry v dvoch štátoch. Výnimkou sú prípady, keď usporiadateľ nemá vhodné prírodné podmienky. Zorganizovať alpské lyžiarske disciplíny v Jasnej, keďže na poľskej strane Tatier niet kopca vhodného na zjazd, by tak v prípade úspechu kandidatúry možné bolo. Veď práve to bol dôvod, prečo sa Poliaci obrátili na Slovensko.

No usporiadaniu hokejového turnaja v Poľsku nebráni nič. Stačí postaviť haly. A tak predbežný súhlas poľskej strany, aby sa hokej hral u nás, nehrá v tejto chvíli žiadnu úlohu. Olympijskí šéfovia si to uvedomili až po tom, čo sa usporiadania hokejového turnaja v našich mestách vehementne domáhali, ba v rokovaniach s Poliakmi si to stanovili ako podmienku ďalšej spolupráce. Predbežný súhlas Ficovho kabinetu preto z hľadiska šancí, ak nám Medzinárodný olympijský výbor neustúpi, zatiaľ veľa neznamená.

Posledný šampión: Akrobatický lyžiar Alexej Grišin vybojoval na ZOH 2010 vo Vancouvri pre Bielorusko historické zlato. Foto: Profimedia.sk

Voľby ako šanca

Prezident Slovenského olympijského výboru (SOV) František Chmelár napriek komplikáciám neskladá zbrane. „Je pravda, že MOV sa zatiaľ vždy správal konzervatívne, no raz sa to prelomiť musí. Nemôže to ísť stále dookola. Najmä, keď dnes už v olympijskom hnutí existuje vôľa umožniť organizáciu hier aj menším mestám. Nemôže byť všetko v Číne, Amerike či Rusku.“ Aj jemu je jasné, že pridelenie hokejového turnaja Slovensku v rámci poľskej kandidatúry bez zmien v charte nie je možné. „Priznávam, spočiatku sme na to nemysleli,“ dodal.

Ani prezident Slovenského zväzu ľadového hokeja Igor Nemeček neprepadá beznádeji. „Keď je vôľa, ide všetko. Keby niekto pred ôsmimi rokmi na rokovaní hokejového kongresu tvrdil, že raz budú majstrovstvá sveta organizovať spoločne dve krajiny, všetci by si klopkali na čelo. A vidíte, dnes je to realita. Fíni so Švédmi usporiadali vlani šampionát spoločne. Na rok 2017 zasa kandidujú na usporiadanie Nemci s Francúzmi. Ich protikandidáti sú Dáni vedno s Lotyšmi. Aj futbal sa už dočkal spolupráce dvoch krajín.“

Ani kategorické nie zo sídla Medzinárodného olympijského výboru podľa Nemečka ešte nemusí znamenať koniec nádejam. „V septembri sa konajú nové voľby do MOV a všetko by ešte stále mohlo byť inak. O našich možnostiach budem hovoriť aj s prezidentom Reném Faselom.“ Ten je nielen šéfom svetového hokeja, ale pôsobí aj v Asociácii federácií zimných olympijských športov.

Silný protivník: Švajčiarsky Svätý Móric bude v boji o ZOH 2022, okrem iných, ťažkým rivalom aj pre poľsko-slovenskú kandidatúru. Foto: Profimedia.sk

Olympijskí slimáci

O voľbe dejiska ZOH 2022 sa rozhodne až v novembri 2015 v malajzijskom Kuala Lumpure. Sedem rokov pred začiatkom hier - tak ako zvyčajne. „K závažným zmenám vo svete olympizmu však zatiaľ vždy prišlo až po dlhej príprave,“ varuje mediálny manažér SOV Ľubomír Souček.

Času veľa nie je. „Je dôležité podať už do konca roka prihlášku a v sídle MOV v Lausanne vysvetliť, o čo nám ide. Oficiálne rokovanie s Poľským olympijským výborom máme potom naplánované už na začiatok marca,“ vysvetľuje Chmelár. Hokejová otázka bude hrať na rokovaniach dôležitú úlohu.

„Ak by sme hokej organizovať nemohli, radikálne sa mení celý projekt. No určite by sme necúvli. Zorganizovať len alpské disciplíny v Jasnej by až taký problém nebol. Dá sa to urobiť lacno a rýchlo, veď by sa to celé týkalo len zhruba štyroch stovák športovcov. Plus freestylisti, keďže by sme mali organizovať aj súťaže v akrobatickom lyžovaní. Problematický by bol len ich transport z Liptovského Mikuláša, kde by bola olympijská dedina, do Demänovskej doliny,“ pokračoval slovenský olympijský šéf.

S hokejom by to bolo neporovnateľne ťažšie. „Ak by sme mali celý turnaj, musel by k Liptovskému Mikulášu pribudnúť Poprad. Hokejové štadióny dnes kapacitne zďaleka nestačia. Bolo by nutné vystavať haly minimálne s 12-tisícovou kapacitou.“

Jedna cesta do doliny

V prípade udelenia zimnej olympiády Krakovu, keďže oficiálne sa v názve kandidatúry môže uvádzať len jedno mesto, by sa Jasná možno dočkala aj pretekov Svetového pohára. Naše stredisko by pravdepodobne malo väčšiu šancu. To je v týchto chvíľach len hudba budúcnosti. Hoci Jasná, bez ohľadu na poľskú kandidatúru, sa o zaradenie do kalendára najprestížnejšieho Svetového pohára pokúša aj bez toho. „Prihlášku podávame každý rok, no zatiaľ sme sa do poradia nedostali,“ priznáva šéfka Slovenskej lyžiarskej asociácie Jana Gantnerová.

Pod Chopkom by radi videli napríklad preteky v obrovskom slalome. Ak Krakov olympiádu získa, v Jasnej by sa konali všetky alpské disciplíny. Vrátane zjazdov. „Platí, že mužský a ženský zjazd sa musí konať na rozdielnych tratiach. Na tom by sme museli popracovať a mužskú zjazdovku postaviť kompletne celú. Už som o tom hovorila s Bernhardom Russim, že sa na to, najmä z hľadiska životného prostredia, príde pozrieť.“ Švajčiar Russi, olympijský víťaz v zjazde zo Sappora 1972, je dnes šéfom alpských disciplín Medzinárodnej lyžiarskej federácie.

Podľa Gantnerovej nie trate, lež infraštruktúra by si v prípade úspechu vyžadovala asi najväčšie náklady. „Veď do doliny zatiaľ vedie len jedna cesta. Možno pridelenie olympiády na prvý pohľad naozaj nevyzerá ako zisková záležitosť, no ja by som si ju veľmi priala. Je to šanca na pozdvihnutie celého regiónu,“ dodáva. Zo športového hľadiska by to určite bola veľká vec. Už len preto, že lyžiarska špička by sa pod Chopok vrátila po viac než tridsiatich rokoch. Posledný Svetový pohár sa tam konal v roku 1984!

Ťažká bitka

Ak osemstotisícový Krakov napokon oficiálnu prihlášku podá, čaká ho neľahký boj v konkurencii Barcelony, švajčiarskeho Svätého Mórica, ukrajinského Ľvova, rumunského Brašova či nórskeho Osla. „Aj Mníchov zvažuje, že sa prihlási,“ pripomína Chmelár. Európa cíti, že pri uplatnení princípu striedania kontinentov má veľkú šancu uspieť, keďže olympiádu v roku 2018 usporiada kórejský Pjongčang. Na návrat do Ameriky je po hrách v Salt Lake City 2002 a vo Vancouvri 2010 ešte príliš skoro.

Pre Slovensko, hoci len ako suseda Poliakov, by to bol už tretí olympijský pokus. Prvé dva v roku 2002 a 2006 sa skončili neúspechom. Slovensko pri nich v súčte utratilo takmer osem miliónov eur. Keď sme na konci sedemdesiatych rokov mali reálnu šancu uspieť, Československo napokon prihlášku vôbec nepodalo. Ústredný výbor Československého zväzu telesnej výchovy si to v roku 1977, keď olympizmu šéfoval lord Michael Killanin, na poslednú chvíľu rozmyslel. A hry v roku 1984 napokon usporiadalo Sarajevo.

Svätý Móric ako vzor

Protikandidát Františka Chmelára v nedávnom boji o post slovenského olympijského šéfa Ján Filc je presvedčený, že bariéry možno zlomiť. „Správne argumenty v správny čas dokážu urobiť mnohé. Len sa nazdávam, že táto otázka mala prísť na pretras oveľa skôr,“ myslí si tréner zlatých hokejistov z MS 2002 v Göteborgu. „A bolo by fajn, keby otázka kandidatúry bola oveľa viac vecou verejnou. Treba dať ľuďom správu, ako sa veci majú.“ Vzorom by mohol byť švajčiarsky Svätý Móric, ktorý spolu s Davosom podmienil vstup do kandidátskeho procesu úspešným referendom. Naplánovaným na začiatok marca.

Zhruba v rovnakom čase budú o olympiáde rozhodovať v referende aj Viedenčania. Rakúska metropola by chcela olympiádu v roku 2028. Samozrejme, letnú. S ponukou spolupráce predbežne oslovila aj Bratislavu, no to rovnako odporuje stanovám Olympijskej charty. „Globalizácia napreduje rýchlo. V hokeji aj vo futbale sa už ľady pohli. No či sa tak udeje aj v olympizme, je v tejto chvíli ťažká otázka,“ myslí si Filc. Taktika viedenského primátora Michaela Häupla, najskôr osloviť ľud a potom zistiť u súkromných investorov reálny záujem, mu však imponuje. „Tak by to malo vyzerať.“

Náklady na usporiadanie hier sa odhadujú na 1,5 až 2 miliardy eur, 40 percent hradí MOV. Slovenské výdavky by sa mohli pohybovať na úrovni 300-330 miliónov eur, no takmer každý organizátor v posledných rokoch napokon predbežný rozpočet prekročil. Aj niekoľkonásobne.

Charta a jej zmeny

Hoci sa zimná olympiáda v dvoch krajinách ešte nikdy nekonala, Olympijská charta nie je nemenná. Tá súčasná platí od roku 2011, predchádzajúca je z roku 2003. A menila sa viac ráz. V Nagane 1998 napríklad po rokoch sporov konečne mohli štartovať v hokejovom turnaji aj profesionáli zo zámorskej NHL. Existuje aj výnimka organizácie dvoch krajín pri letnej olympiáde. Olympijské hry v roku 1956 v Melbourne sa síce konali v tomto meste, no keďže v krajine platila prísna karanténa a zákaz dovozu koní, súťaž v jazdectve usporiadali namiesto Austrálčanov Švédi, už v júni v Štokholme. Ostatné súťaže sa konali v Austrálii až v novembri toho istého roku. 


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní