Dušičky na obzore: Betónové monštrá alebo krásna spomienka na nebohého?

Dvaja páni okolo šesťdesiatky sa výborne zabávali, občas sa rozrehotali. Téma ich rozhovoru? Svokry. Obe zosnulé. "A ja som na tú moju nakydal pol metra betónu, nevyhrabe sa spod nej ani na súdny deň!" tvrdil jeden a druhý dodal: "No, na tom betóne si nemusel šetriť, ja som dal viac!"

Krutý rozhovor, svokry sa očividne netešili ich priazni, na druhej strane - koľko ľudí má takéto náhrobky? Veľké a ešte väčšie, množstvo betónu, drahé náhrobné kamene… Sú ich plné cintoríny, v Žehre dokonca zakryli aj výhľad na gotický kostolík. A všade umelé kvety. Akoby hrob bolo to posledné, čím mohol zosnulý poškodiť tejto planéte.

Detvianske kríže.
Detvianske kríže.
Foto: Július Dubravay

Dielo detvianskych rezbárov. Foto: Július Dubravay

V Detve nájdete inú možnosť. Drevené maľované kríže, ktoré sú prácou miestnych rezbárov. Také krásne, že sa stali predlohou symbolického cintorína vo Vysokých Tatrách. Drevo, pestré farby, živé vzory. Umenie na mieste posledného odpočinku.

Nie je umenie ako umenie

Zrodilo sa však aj iné umenie, ktoré sa k nám postupne dostáva od našich severných susedov. Umenie presviedčať. Že po rokoch už starý kamenný hrob nestojí za nič a treba ho - zmodernizovať. Čo je pôvodné vyhodiť a nahradiť "novým vkusným náhrobkom z umelého kameňa". A hrob nebožtíka hneď vyzerá o pár rokov mladší!

Detvianske kríže.
Detvianske kríže.
Foto: Július Dubravay

Krásne aj po rokoch... Foto: Július Dubravay

Naozaj je toto úcta k mŕtvym? Nevymysleli to tí detvianski rezbári lepšie?


VIDEO Plus 7 Dní