Magické Slovensko: Predseda vlády SR R. Fico spolu s predsedom EP M. Schulzom otvorili na pôde Európskeho parlamentu fotografickú výstavu „Magical Slovakia“. Cieľom výstavy je predstavenie Slovenska prostredníctvom unikátnych dokumentárnych umeleckých fotografií.

Dve strany jednej mince

Bilancia nášho členstva v Európskej únii je jednoznačne pozitívna.

Počas šesťmesačného predsedníctva v Rade EÚ postupne príde na Slovensko viac ako dvadsaťtisíc zahraničných delegátov a naša krajina bude v centre pozornosti celej Únie. Naše historicky prvé predsedníctvo je príležitosťou na aktívnu prezentáciu Slovenska ako modernej a dynamickej krajiny.

Od romantiky k technológiám:

Prvýkrát po čase sa Slovensko dokázalo odpútať od prezentácie krajiny ako vidieckej a romantickej s ovečkami a krpcami. Projekt Good Idea Slovakia prezentuje modernú a dynamickú krajinu. “Už začiatkom júla k nám zavítalo 70 bruselských novinárov. Stretli sa so zástupcami slovenských firiem, ktoré sa venujú startupom a moderným technológiám, mohli si pozrieť aeromobil a galérie. Stratégia je zacielená aj na sociálne siete. Robíme maximum preto, aby sme krajinu predstavili a ukázali našu pridanú hodnotu,” hovorí splnomocnenec vlády pre predsedníctvo SR v Rade EÚ a štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Dodáva, že pokiaľ ide o prínosy nášho členstva v EÚ, je treba hovoriť o dvoch stranách jednej mince.

Prínosy:

Nesporný je podľa neho prínos pokiaľ ide o rozvoj krajiny, ten sa meria aj finančnými prostriedkami, ktoré k nám prišli. “Sú to finančné prostriedky iných krajín ktoré sú bohatšie a sú presvedčené, že má zmysel pomáhať iným. Pretože fungujeme vo vnútornom trhu a čím lepšie na tom ekonomicky budú iné štáty, tým viac budú profitovať aj tí, ktorí sa dnes delia. Je to nesporný prínos v prospech ich rozvoja,“ dodáva I. Korčok.

Slovensko dostáva z pokladnice EÚ viac ako 1,67 miliardy eur každý rok, pričom len raz za 14 rokov vráti Únii v podobe prípravy a výkonu predsedníctva veľmi malý zlomok zo sumy, ktorú opakovane dostáva. “Predsedníctvo v Rade Európskej únie znamená podstatne viac ako len financie na jeho prípravu a výkon. Slovensko pol roka stojí na čele pol miliardového spoločenstva, hovorí a vystupuje v mene EÚ aj smerom k vonkajšiemu svetu. Do vnútra Únie je manažérom a mediátorom pri prijímaní európskej legislatívy a zlaďovaní rozdielnych záujmov jednotlivých členských štátov. Okrem toho, má možnosť ovplyvniť smerovanie európskej politiky v oblastiach, ktoré si vytýčilo ako priority,” sumarizuje minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák.

Vplyv na dianie:

Podľa I. Korčoka druhá strana mince je, že na to, že sme päťmiliónová krajina, máme zásadne vyšší vplyv v európskej politike, než by štandardne náležal takejto malej krajine. “Poviem to otázkou. Koho by zaujímal názor päťmiliónovej krajiny na dianie na Ukrajine či na Balkáne bez toho, aby ste boli súčasťou EÚ, bez toho, aby ste boli predsedníckou krajinou. Myslím si, že ten význam je v celkovej bilancii jednoznačne pozitívny. Pritom nie som človek, ktorý by si zakrýval oči. Aj v EÚ je mnoho vecí, ktorým ľudia nerozumejú. Nerozumejú byrokracii, tomu, že nie sme schopní reagovať na problémy dostatočne rýchlo, nechávame ich narásť do obrovského rozmeru a potom strácame nad nimi kontrolu. Myslím si, že v mnohom sme obeťou vlastného úspechu, toho že únia má po Brexite 27 členov, rozhodovanie dlho trvá a každý má svoje citlivé miesta, každý musí každé rozhodnutie v Bruseli obhájiť doma. A preto tam každý ide nielen s tým, že sa tam chce dohodnúť, ale aj s vedomím, že následne doma musí svoje kroky obhájiť,” argumentuje Ivan Korčok, výpočtom položiek, ktoré sú prirodzenou súčasťou existencie v Únii. Podľa neho na členstvo Slovenska v EÚ sa treba pozerať ako na jednu veľkú sumu. “Tak, ako ani v manželstve nie je vždy, všetko a každý deň ideálne a nie každý deň svieti slnko, ak si má niekto položiť otázku, či sme na tom lepšie v Únii, alebo mimo, odpoveď je jasná. Boli by sme krajinou, o ktorú by bol diametrálne menší záujem, ako je teraz, keď sme členom. S tým súvisia aj investície, ktoré na Slovensko prichádzajú, je to zamestnanosť v regiónoch, to je práca. Nám Slovákom trochu chýba, že chodíme okolo vecí a nevieme si ich dať do súvislostí. Že to, čo okolo nás vyrastá, nevyrastá len tak. Je to dané tým, že sme súčasťou niečoho a práve predsedníctvo je obrovskou príležitosťou niečo do únie aj vrátiť. Že tých šesť mesiacov nebudeme obrazne povedané “búchať päsťou do stola”. Úspech predsedníctva sa nebude merať tým, či donesieme domov o sto miliónov viac. Úspech bude, ak nielen my tu doma, ale aj Nemci, Rakúšania a ostatní sa nájdu niekde v tom, kde SR dosiahla konkrétne výsledky,” zhrnul splnomocnenec vlády Ivan Korčok.

Jedinečné a inovatívne: Nápady zo Slovenska predstavil v Bruseli minister Miroslav Lajčák v rámci vizuálnej výzdoby v budove Rady EÚ. Vizuálna prezentácia vychádza z konceptu "Štyri elementy inovácie", ktorý zobrazuje unikátne technológie a vynálezy slovenských výrobcov reprezentujúce štyri prírodné živly.

Ľudské zdroje:

Na príprave predsedníctva sa podieľa niekoľko stoviek ľudí. Na samotnom Sekretariáte slovenského predsedníctva je ich približne 60. Venujú sa výlučne príprave a realizácii predsedníctva po organizačnej a logistickej stránke. Ďalej 90 tzv. styčných dôstojníkov z radov študentov a čerstvých absolventov, ktorí sprevádzajú vedúcich delegácií na ministerských podujatiach. K tomu treba ešte pripočítať aj desiatky diplomatov a expertov v Bratislave a Bruseli na našom Stálom zastúpení pri EÚ, ktorí predsedajú jednotlivým zloženiam Rady. Sú to pracovníci existujúcich sekcií rezortu diplomacie, najmä Sekcie európskych záležitostí a Odboru diplomatického protokolu, ako aj experti ďalších ministerstiev.

Príprava a samotný výkon slovenského predsedníctva si vyžadovali posilnenie štátnej administratívy, predovšetkým na úrovni expertov. Priestor dostali aj mladí ľudia na pozíciách stážistov na Stálom zastúpení v Bruseli a stálych misiách, liaison officers – tzv. styčných dôstojníkov.

Zapájanie verejnosti:

Veľkému záujmu sa teší aj predsednícka záštita. Od jej spustenia vo februári bola záštita udelená takmer 110 podujatiam organizovaným mimovládnymi organizáciami, regiónmi, mestami, obcami, školami či inými aktérmi. Ide o podujatia v oblasti kultúry, vzdelávania, charity, športu s prepojením na viaceré európskej témy ako energetika, investície, turizmus v regiónoch, ochrana životného prostredia a pamiatok. Záštitu získalo aj takmer 50 kultúrnych podujatí pod kuratelou organizácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry SR, ako sú Slovenská filharmónia, Štátna filharmónia Košice, Štátny komorný orchester Žilina, SND, SNG, BIBIANA a ďalšie. Rezort diplomacie finančne podporil ďalších 29 projektov vo všetkých regiónoch Slovenska.

Hľadanie krásy: Umelecký projekt z dielne slovenských výtvarníčok OVÉ Pictures, ktorý ukazuje Slovensko ako na dynamickú krajinu talentovaných ľudí, držiacich krok so súčasnými trendmi. Výstavu v bruselskom Parlamentáriu otvoril minister Lajčák.

Prvý mesiac nášho predsedníctva a jeho prvé úspechy Za prvý mesiac slovenského predsedníctva sa uskutočnilo vyše päťdesiat politických a expertných podujatí, z toho približne dve tretiny na Slovensku. Bratislavu navštívilo takmer 1600 delegátov zo 45 krajín a asi tri stovky novinárov z vyše 20 krajín.

Na zasadnutiach Rady EÚ v Bruseli slovenské predsedníctvo už počas prvého mesiaca dosiahlo niekoľko úspechov. Jedným z nich je dohoda členských štátov o rozpočte EÚ na budúci rok. Kompromisný návrh predsedníctva vo veci budúcoročného rozpočtu Únie členské štáty odsúhlasili v rekordnom čase – 18 dní po predložení návrhu Európskou komisiou. Návrh ponúka primerané prostriedky na stimuláciu rastu, vytváranie pracovných miest, posilnenie bezpečnosti v EÚ i mimo nej, ako aj na riešenie migračnej krízy“. Na jeseň začne slovenské predsedníctvo o návrhu rozpočtu rokovať s Európskym parlamentom. Ďalším dôležitým úspechom je otvorenie dvoch kapitol v prístupovom procese so Srbskom. „Ide o dobrú správu pre Srbsko aj EÚ a zároveň o silný signál pre celý západný Balkán,“ povedal minister M. Lajčák. Ako pripomenul, rozširovanie je jeden z najúčinnejších nástrojov na podporu demokracie, stability, reforiem a prosperity. Za tretí úspech možno považovať dohodu o summite o budúcnosti EÚ, ktorý sa bude konať 16. septembra v Bratislave.


VIDEO Plus 7 Dní