Utópia: Ak by systém eHealth za milióny eur fungoval, rady v čakárňach by boli minulosťou. Takto je to stále v štýle snívajte s nami.

Elektronické zdravotníctvo zhltlo desiatky miliónov. Takto (ne)funguje

Keď robia IT aplikácie súkromníci, sú lacnejšie a jednoduchšie. Štát zjavne problém míňať nemá, aj keď veci nefungujú.

Prehľadné, jednoduché a relatívne lacné. Súkromné firmy pri vývine aplikácií a programov obracajú každý cent, na rozdiel od štátu, ktorého náklady na vývoj softvérov sa ťahajú neraz do miliónových výšin.

Čím to je, že Slovensko už od roku 2008 buduje elektronické zdravotníctvo, ktoré doteraz stálo asi 47 miliónov eur, a ešte stále ho nemá? Ako to, že súkromná poisťovňa Dôvera niečo podobné používa už roky a za zlomok ceny?

Ďalší prípad, keď súkromníci predbehli alebo skôr nahrádzajú štát, je predaj majetku skrachovaných firiem cez portál Mercudo, ktorý stál iba zlomok oproti podobnému štátnemu systému.

Pridlhý a drahý vývoj

Elektronické zdravotníctvo alebo eHealth malo už Slovensko dávno mať. Projekt, ktorý začali pripravovať v roku 2008, doposiaľ stál 47 miliónov eur. Ministerstvo zdravotníctva pod vedením Richarda Rašiho (Smer) počítalo, že bude stáť neuveriteľnú štvrť miliardu eur. Neskôr, keď mu šéfoval Ivan Uhliarik (KDH), sa tvárili, že náklady skrešú na 130 miliónov.

Podľa pôvodných plánov mal eHealth fungovať už v roku 2013. Niekoľkokrát ho však odložili. Projekt je rozdelený na niekoľko častí. Prvou malo byť elektronické vypisovanie receptov. Ďalšou časťou mala byť elektronická zdravotná karta.

Súčasťou eHealth majú byť aj takzvané eAlokácie, ktoré budú elektronicky riešiť objednávanie na vyšetrenia či očkovanie. Systém eHealth je platený z eurofondov, možno aj preto má taký veľkorysý rozpočet.

Čítajte viac:

Predražené nákupy v nemocniciach sú diagnóza! Toto kúpil Ružomberok

Budú testovať

Projekt však minimálne dva roky mešká a podľa mnohých ho tak skoro mať nebudeme, hoci ministerstvo ako obvykle hovorí, že to nebude dlho trvať. „Projekt je pred ukončením. Aktuálne prebieha testovanie. V poslednom štvrťroku 2015 plánujeme začať s pilotnou prevádzkou vo vybraných zdravotníckych zariadeniach,“ sľubuje ministerstvo cez hovorcu Petra Bublu.

Podľa analytika Tomáša Szalaya z Health Policy Institute však budú testy iba preto, aby sme upokojili Brusel a nemuseli vracať poskytnuté financie z eurofondov.

„Každému je intuitívne jasné, že ak by boli lekári navzájom prepojení, ak by mohli využívať informácie online, dokázali by lepšie liečiť,“ hovorí Szalay.

Ako vysvetľuje, lekári by napríklad vedeli, aké lieky predpísal pacientom ich kolega. Systém by mohol ľudí upozorňovať na termíny prevencií či kontrol.

„Ak by systém obsahoval aj parametre zdravotného stavu, napríklad laboratórne výsledky, mohol by dokonca pacientov s vysokým rizikom aktívne vyhľadávať a cielene predchádzať hroziacim komplikáciám. Možnosti sú nekonečné. Problém však je, ako vôbec využijeme jeho potenciál,“ pokračuje.

Rozsypaný projekt

„Štátny eHealth v tomto zatiaľ zlyháva na celej čiare. Jednoducho nie je. V dohľadnom čase ani nebude, hoci ‚sa‘ buduje od roku 2008. Minulo sa naň zhruba 50 miliónov eur,“ dodáva Szalay a vymenúva dôvody, prečo sa eHealth rozsypal ministerstvu pod rukami.

„Je to štátny projekt a všetky takéto projekty sú závislé od volebných cyklov. Je veľmi ambiciózny. Čosi ako jadrová elektráreň. Na papieri sa zdá, že chce riešiť veľa okruhov, ktoré sú nazvané veľmi vzletne a vytvárajú neprimerané očakávania,“ vysvetľuje Szalay.

Problém je aj to, že sa projekt ťahá osem rokov a za ten čas sa vyvíjali aj technológie. Vymenili sa tiež manažmenty projektu, a tak podľa neho neexistuje kontinuita ani reálna zodpovednosť.

Najmodernejšie čipy

Ministerstvo ako zadávateľ systému však nie je jeho budúcim používateľom. „Ministerskí úradníci vymýšľali špecifikácie odtrhnuté od reálnych problémov,“ vraví Szalay. Súčasťou eHealth majú byť totiž aj čipové zdravotné karty. Ministerstvo už vypísalo predbežné oznámenie o verejnom obstarávaní.

Karty budú obsahovať podobný čip ako občianske preukazy, teda veľmi výkonný, ktorý však zďaleka nebude naplno využitý. Prečo teda štát nepoužije na eHealth priamo občianske preukazy, ktoré už má?

„Elektronickým občianskym preukazom nemožno nahradiť elektronický preukaz poistenca. Elektronický občiansky je náhrada existujúceho občianskeho preukazu pre občanov od 15 rokov. Preukaz poistenca sa vydáva všetkým poistencom, od 0 rokov do smrti. Okrem toho zdravotné poisťovne majú vo svojej evidencii aj poistencov s inou štátnou príslušnosťou, pre ktorých elektronický občiansky preukaz nemôže byť vydaný,“ vysvetľuje hovorca ministerstva Bubla.

Nestačilo by teda vydať špeciálne kartičky poistenca s čipom len pre deti a cudzincov? Namiesto 5,5 milióna kartičiek s čipom by štátu stačilo nakúpiť maximálne 900-tisíc kusov.

Pri cene štyri eurá za čip by tak štát ušetril 18,4 milióna eur, čo by stačilo napríklad na deväť ultrašpičkových CT prístrojov aj s drobnou províziou na Belize. Štát sa však rozhodol riešiť veci drahšie a komplikovanejšie. Každý občan už do systému vrazil takmer desať eur, ale nič z neho nemá.

Čítajte viac:

Elektronické karty sa posúvajú. Kedy ich začnú vydávať?

Ďalšie náklady

Okrem preukazov a softvéru bude treba investovať do čítačky kariet pre každú ambulanciu. Ďalšie peniaze bude stáť internetové pripojenie a servery, kde sa budú ukladať dáta. V protiklade k eHealthu pripravovanému roky stojí elektronická pobočka poisťovne Dôvera. Hlavne tým, že funguje. A to už od roku 2007.

Obsahuje veľkú časť toho, čo by mal obsahovať aj eHealth. Napríklad informácie o liekoch, ktoré pacient v poslednom čase užíval, i o vyšetreniach. Použiť sa dá nielen cez počítač, ale aj cez mobil.

„Mobilnú aplikáciu si stiahlo už 40-tisíc ľudí,“ vraví PR manažér Dôvery Matej Štepiansky. Okrem toho majú aj aplikáciu Bezpečné lieky 112, ktorú vyvinuli pre záchranky.

Podľa finančného riaditeľa Dôvery Radomíra Vereša stojí ich elektronizácia asi 2,5 milióna eur ročne vrátane rozvoja nových aplikácií. Elektronická pobočka stála približne milión eur.

„Začalo sa to malým komponentom, ktorý sa rozrastal,“ vraví Vereš. A druhý milión eur stála Dôveru aplikácia Bezpečné lieky online. Teda naozaj len zlomok z toho, čo doteraz zhltol nefungujúci eHealth.

„Samozrejme sa to nedá úplne porovnávať,“ priznáva Vereš. No prakticky využiteľné časti majú podobné. A vyšla toľko aj so zaručením bezpečnosti, čo býva pre štát mantrou pre vysoké ceny IT projektov.

Napríklad pri návšteve odborného lekára mu môže pacient sprístupniť svoje záznamy. Lekár zadá kód pacienta a tomu príde na mobil PIN, ktorý povie lekárovi. „Bezpečnosť je vždy taká, aký je najslabší článok, a tým sú v zdravotníctve ľudia,“ tvrdí Vereš.

Softvér by sa mal podľa neho vyvíjať tak, aby dával zmysel a bola jasná návratnosť. „Informačný systém by mal byť len nástrojom a nie cieľom, ako je to v prípade eHealth,“ vraví Vereš.

Aj podľa Szalaya je riešenie Dôvery v kontraste so štátnym eHealthom. „Tým, že si to Dôvera platila zo svojho, bez eurofondov, bola motivovaná obstarať kvalitných programátorov, ale naozaj efektívne.

A bola motivovaná dobre sformulovať, čo od systému chce, lebo ho bude aj používať,“ vysvetľuje Szalay. Podľa neho namiesto ďalšieho trápenia s eHealthom by bolo lepšie a stále lacnejšie, keby všetky poisťovne prevzali systém od Dôvery.

Bude fungovať?

Slabou útechou podľa neho môže byť, že zlyhania štátnych zdravotníckych IT projektov sa dejú aj v podstatne usporiadanejších krajinách, než je Slovensko.

Národná zdravotná služba vo Veľkej Británii v roku 2011 hodila cez palubu svoje centralizované eHealthové riešenie. Budovala ho pritom desať rokov a stálo 14 miliárd eur.

„Podľa mňa v roku 2017 slovenský štátny eHealth nebude fungovať. Skúšobná prevádzka je povinná jazda, ktorou ministerstvo zdravotníctva skúsi obmäkčiť Brusel, aby sme nemuseli vracať premrhané eurofondy.

V roku 2017 tu však už bude iná vláda, ktorá bude môcť neúspech opäť zvaliť na predchodcov. A bude to zámienka naliať ďalšie peniaze do bezodnej diery,“ dopĺňa Szalay.

Nahradili štát

Nielen zdravotnícke systémy sú však zaujímavé. Súkromníci so svojimi riešeniami nahradili štát aj v oblasti práva. S problémom, ako predávať majetky skrachovaných firiem cez neprehľadný Obchodný vestník, sa museli vyrovnať aj správcovia konkurzných podstát Igor Hudoba a Jozef Jágerský.

„Vo vestníku je obvykle auto opísané v jednom riadku bez fotky a ľudia tak nevidia, v akom je stave,“ vraví Hudoba. Vytvorili preto platformu s názvom Mercudo, cez ktorú správcovia skrachovaných firiem rozpredávajú majetok, a tak vlastne pomáhajú veriteľom.

Zapojená už je polovica slovenských konkurzných správcov. Funkčný projekt sa pritom pri nákladoch nešplhá k žiadnym miliónom. „Doteraz sme do Mercuda investovali asi 200-tisíc eur,“ hovorí Hudoba.

Ich portál je zaujímavý nielen tým, že verejnosť si môže kúpiť za výhodné ceny rôzne veci, ale aj tým, ako uľahčuje správcom robotu. Okrem predaja totiž poskytuje medzi veriteľmi a správcami kontakt v reálnom čase, ktorý bol bez Mercuda ťažko predstaviteľný.

Správcovia majú uľahčenú prácu zadarmo, platia len za inzeráty.

Hnuteľné veci stoja päť eur na 180 dní a nehnuteľné desať. Cez Mercudo sa napríklad hasičom z Liptovskej Lúžnej podarilo kúpiť za minimálnu sumu gumený pás zo zrušenej firmy. Bol úplne nový, napriek tomu bol lacnejší ako použitý z fungujúcej spoločnosti.

Zložitejšie býva drahšie

Keď vyberieme zo štátnych IT systémov nejaký podobný, natrafíme na elektronické trhovisko. Cezeň musí nakupovať podlimitné zákazky celá verejná správa a stálo 2,2 milióna eur, teda desaťkrát toľko ako Mercudo. Treba však priznať, že v porovnaní s eHealthom je naozaj funkčné aj podstatne lacnejšie.

Podľa poradkyne ministra vnútra Tatiany Behrovej za pol roka ostrej prevádzky sa vďaka nemu ušetrilo 22 miliónov eur z verejných zdrojov, čo je však ťažko overiteľný údaj. Podľa programátora, ktorého sme oslovili, sú mnohé štátne IT systémy zbytočne zložité.

„Potom sa zdajú aj náročnejšie a drahšie,“ hovorí. Ako dodáva, aj jemu samému sa ako študentovi stalo, že za zákazku pre štát dostal asi dvetisíc eur. Neskôr, keď skoro to isté robila firma, zarobila skoro desaťnásobok.

„Elektronické trhovisko je nespochybniteľne dobrá vec. Je však aj desaťnásobne náročnejšie ako Mercudo? Pochybujem,“ tvrdí ďalší vývojár.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].