Exkluzívne v PLUS 7 DNÍ: Na kávičke s väzňom z Guantánama

Domov

Bývalý guantánamský väzeň voľne chodí po Slovensku, úrady sa hrajú na mŕtveho chrobáka.

Domov

Tunisan Hašam Bin Ali Bin Amor Sliti, ktorý ako hlavná postava správy televízie Al-Džazíra o mučení bývalého guantánamského väzňa upriamil pozornosť moslimov na Slovensko, si voľne chodí po krajine.

Do našej krajiny ho potajomky priviezli v novembri 2014 a týždenníku PLUS 7 DNÍ sa podarilo zistiť, že žije v Integračnom centre migračného úradu vo Zvolene.

Býva v izbe na prízemí a jedným z jeho susedov je ďalší guantánamský väzeň, autor videa, ktoré spolu s informáciou o mučení Slitiho na Slovensku obletelo moslimský svet a pre nepochopiteľnú nečinnosť slovenských úradov mohlo zvýšiť bezpečnostné riziko.

Stretnutie

Bol slnečný jesenný deň, keď bývalý guantánamský väzeň Sliti vyšiel z ubytovne vo Zvolene. Po hodinách čakania sme stáli zoči-voči mužovi, ktorému pred časom vtrhlo do izby ozbrojené policajné komando, lebo podľa šéfa polície Tibora Gašpara „odmietal komunikovať a bolo podozrenie, či s ním niečo nie je v neporiadku“.

Na ulicu však nevyšiel v spoločnosti mužov zákona, ale ako ktorýkoľvek našinec. Mal oblečenú koženú bundu, košeľu a rifle. Namiesto nápadnej brady, ktorou sa hrdil na fotografii, bol hladko oholený.

Hneď ako vyšiel z budovy, poobzeral sa okolo seba, akoby hodnotil situáciu. Keď nás spozoroval, vytiahol mobilný telefón a začal si nás fotografovať. Nepočkal ani, kým sa mu predstavíme a ukážeme novinárske preukazy.

Vzápätí Tunisan, právoplatne odsúdený za terorizmus v rodnej krajine, ukázal prstom na neďalekú pizzeriu. Súhlasili sme. Keď sme sa usadili vedľa Slitiho a objednali si kávu, prisadol si k nám ďalší muž. Predstavil sa ako Slitiho kamarát z Indie, ktorý žije a podniká na Slovensku.

Výrazne nám uľahčil komunikáciu s cudzincom, ktorý po slovensky nehovorí a iba čiastočne komunikuje po anglicky. Úradným jazykom v jeho rodnom Tunisku je arabčina.

Čítajte viac:

EXKLUZÍVNE odhalenie PLUS 7 DNÍ: Teroristická hrozba pre Slovensko

Napätie, nervozita a podozrenia

Pri pohľade na bývalého guantánamského väzňa sediaceho za stolom bolo zrejmé, že nie je vo svojej koži. Skôr ako si prvýkrát odpil z kávy, vyzliekol si koženú bundu a stiahol si z ruky hodinky, akoby ho znervózňovali.

Hodnú chvíľu si nás premeriaval podozrievavým pohľadom a potom nám začal tichým hlasom klásť jednu otázku za druhou. Jeho indický kamarát prekladal. „Kto ste? Nie ste z SIS? Čo chcete?“ dožadoval sa odpovede.

Keď sme mu ukázali novinársky preukaz, upokojil sa. „Myslel som si, že ste z SIS. Stále ma niekto sleduje. Keď ich začnem fotiť, utečú. Vy ste zareagovali úplne inak, a to mi nešlo do hlavy,“ poznamenal už zjavne pokojnejší Sliti. Na dôkaz vytiahol mobilný telefón a ukázal nám fotografie, na ktorých sú podľa jeho slov muži zo „siskárskej sledky“.

Po ďalších kontrolných otázkach sa konečne rozhovoril. „Nemám problém porozprávať vám úplne všetko. Od pobytu v Afganistane až po to, ako tu sedíme na káve. Poviem aj detaily o tom, čo sa dialo na Guantáname, ale čo ja z toho budem mať?“ opáčil.

Jeho indický „tlmočník“ nám vysvetlil, že za rozhovor chce nejakú odmenu. Na otázku koľko, reagoval taktickým, že si to musí premyslieť. A požiadal nás, aby sme stretnutie preložili na iný termín a do iného mesta.

Z plánovanej schôdzky v Trenčíne napokon zišlo. Deň pred stretnutím nám Sliti oznámil, že sa ospravedlňuje, ale ochorel. Obraz muža, ktorého „mlčanie“ priviedlo slovenských elitných policajtov k zásahu, sme si tak museli poskladať na základe informácií, ktoré nám povedal vo zvolenskej pizzerii.

Trestné oznámenie

Sliti na seba upriamil pozornosť ako cieľ policajného zásahu, ktorý arabská televízia Al-Džazíra odvysielala aj so sporným komentárom o mučení guantánamského väzňa na Slovensku. Video zo zásahu poslal do Al-Džazíry ďalší guantánamský väzeň, ktorý sa nachádza vo Zvolene.

Sliti na otázku, prečo došlo k policajnému zásahu, poznamenal: „Bolo to nepremyslené.“ Dušoval sa, že nič zlé neurobil. „To, že sa neozvem, nie je dôvod na taký vstup. Spal som na posteli, keď vtrhli dovnútra a začali kričať. Nevedel som, čo sa deje. Neviním z toho celú políciu, ale iba človeka, ktorý to celé riadil. Preto som podal trestné oznámenie,“ dôvodil.

Potvrdil, že video nakrútil jeho priateľ, tiež bývalý guantánamský väzeň. Nepovedal, ako a prečo vznikol opis údajného mučenia.

Čítajte viac:

Guantánamsky väzeň na Slovensku: Ministri čušia, akoby sa nechumelilo

Do Tuniska nemôže

Na otázku, či sa nechce radšej vrátiť do rodného Tuniska, reagoval skôr odmietavo. „Záleží, aká bude situácia. Chodím teraz do školy, som mechanik, tak uvidím. Zatiaľ odchod neplánujem, možno tu aj zostanem. Závisí to od toho, ako sa tu budem cítiť. Mal som tu na návšteve rodinu z Tuniska. Domov sa vrátiť nemôžem,“ prezradil Sliti.

Vzápätí priznal, prečo je návrat domov teraz nemožný. Dôvod je prozaický - v rodnom Tunisku ho odsúdili za terorizmus, čo uvádza správa amerického ministerstva obrany.

V rokoch 2005 a 2006 mu súdy vymerali po osem rokov väzenia. „Keby som prišiel domov, zavreli by ma. Stále je pri moci vláda, ktorá ma odsúdila. Keby tam bola iná vláda, tak je všetko inak,“ tvrdil Sliti.

V správe amerického ministerstva obrany sa tiež píše, že za terorizmus ho odsúdili už v roku 2004, a to v Belgicku. „Odsúdili ma v čase, keď som bol na Guantáname. Rozsudok prednedávnom zrušili,“ dušoval sa.

Jeho nezvyčajné tvrdenie preverujeme na belgickom ministerstve spravodlivosti, odpoveď sme do uzávierky nedostali. Bývalý guantánamský väzeň nevylúčil, že na Slovensku si založí rodinu.

Po našom území sa vraj vozí na aute s diplomatickým evidenčným číslom. „Vozia ma, kde potrebujem, aj do zahraničia,“ tvrdil. Po našom rozhovore nasadol s indickým priateľom do čiernej Škody Superb, ktorá však nemala diplomatické evidenčné číslo, a zmizol v uliciach Zvolena.

„Horúca správa“

Televízia Al-Džazíra, ktorá má sledovanosť približne šesťdesiat miliónov ľudí, priniesla 29. júna 2014 správu, že na Slovensku mučia guantánamského väzňa Hašama Bin Ali Bin Amora Slitiho.

Na záberoch, ktoré objavil týždenník PLUS 7 DNÍ na arabských stránkach, vidno, ako zhruba desaťčlenné policajné komando s kuklami na hlavách a so samopalmi v rukách vstupuje do bytu.

Akcia sa začína úderom baranidla do dverí, nasleduje krik a výzvy smerované k Tunisanovi. Medzitým si jeden z policajtov všimne, že policajný zásah nakrúca z okna protiľahlej budovy muž hovoriaci po arabsky. Policajt ho po anglicky i gestami vyzýva, aby zmizol.

Muž v okne reaguje anglickým „Where? (Kde?)“ a pokračuje v nahrávaní. Na zverejnených záberoch počuť krik policajtov a Tunisana. Po chvíli komando aj s dotyčným odchádzajú. Záver nahrávky tvoria fotografie vyrazených dverí a rozhádzanej izby.

Správu Al-Džazíry s komentárom o mučení guantánamského väzňa prevzali ďalšie arabské médiá. Medzi nimi internetový portál Islammemo, ktorý je podľa viacerých zdrojov spriaznený s al-Káidou a islamskými bojovníkmi.

Zodpovedné inštitúcie na Slovensku doteraz nevysvetlili, ako mohlo video zo zásahu kukláčov uniknúť na internet, prečo na správu Al-Džazíry nik oficiálne nereagoval a informácie o mučení nedementoval.

„Máme diplomatov v arabskom svete a tí už mali reagovať a informovať tamojšie médiá, aká je pravda. Hra na mŕtveho chrobáka je taká nebezpečná, že nás ešte z toho môže hlava zabolieť,“ komentoval bezpečnostný analytik Juraj Zábojník konanie slovenských úradov ešte koncom augusta.

Ministerstvo vnútra naďalej pokračuje v hre na mŕtveho chrobáka. Keď sme sa zaujímali o výsledky vyšetrovania policajnej inšpekcie, ktorá mala preveriť policajný zásah u Slitiho, či o jeho súdoch v Tunisku a Belgicku, na otázky do uzávierky nereagovalo.

Kto je Sliti?

Bývalého väzňa z Guantánama Hašama Bin Ali Bin Amora Slitiho priviezli na Slovensko v novembri 2014. Podľa dokumentu amerického ministerstva obrany z roku 2008 používal ďalšie mená a prezývky - Ahmad Bin Muhammad Bin Omar, Hassan Sofi, Imed Hadj Said Ben, Abu Fadil, Abu Esma, Aziz Burdarbala či Abu Konah.

Narodil sa 12. februára 1966 v Tunisku. Hovorí troma jazykmi - po arabsky, po francúzsky a po taliansky. Ako šestnásťročný začal pracovať ako mechanik pre tuniskú Národnú gardu. Dva roky pôsobil v tuniskej armáde. Po ukončení vojenskej služby absolvoval tri roky na technickej vysokej škole.

Žil v Taliansku, Belgicku, vo Veľkej Británii a v Afganistane. Podľa dokumentov amerického ministerstva obrany a poznatkov informačných služieb bol aktívny v rôznych teroristických skupinách už pred rokom 1995.

Výraznou oporou mu vraj bol bratranec Amor Ben Mohamed Sliti, ktorý je považovaný za spoluzakladateľa tuniskej teroristickej siete pôsobiacej v Európe - Tunis Combat Group (TCG). Sliti bol aktívny v odboji proti americkým vojakom.

Bol pri plánovaní útoku na americkú leteckú základňu v Belgicku, ktorý sa podarilo zmariť. Je považovaný za jedného z vrahov lídra Severnej aliancie a legendárneho afganského politika Ahmada Šaha Masúda. Armáda USA ho tiež podozrieva z útokov proti koaličným silám počas vojny v Afganistane.

V roku 2004 bol Sliti odsúdený v neprítomnosti v Belgicku na štyri roky väzenia za účasť v teroristickej skupine TCG. Spolu s ním bolo odsúdených sedemnásť členov TCG, ktorým vymerali tresty od niekoľkých mesiacov až po desať rokov. Sliti bol tiež odsúdený v neprítomnosti v rodnej krajine.

Tuniský súd ho za účasť v teroristickej skupine odsúdil hneď vo dvoch prípadoch. V januári 2005 ho v neprítomnosti odsúdili na osem rokov väzenia a v marci 2006 mu ďalší súd vymeral rovnaký trest. Počas zadržania sa priznal, že počas pobytu v Afganistane opravoval zbrane a bol cvičený v tábore Derunta Camp.

Tunisan bol podľa dokumentov vyškolený na zbrane a výbušniny. Na Guantáname bol vyhodnotený ako veľmi nebezpečný. Na svojom konte mal takmer štyristo disciplinárnych priestupkov za napadnutie, vyhrážanie, podnecovanie masových nepokojov, držanie zbrane.

Počas pôsobenia v Afganistane mal úzke väzby na Global Jihad Support Network (GJSN), ktorá je priamo napojená na teroristickú sieť al-Káida. Spolupracoval vraj tiež s alžírskou teroristickou organizáciou Ozbrojená islamská skupina GIA a al-Káidou. V decembri 2001 ho zadržali v Pakistane a odovzdali americkej armáde.

V máji 2002 ho previezli na Guantánamo. V novembri 2014 ho priviezli na Slovensko, naše ministerstvo vnútra ho zaradilo do trojročného integračného programu. V praxi to znamená, že o tri roky by mal byť integrovaný do slovenskej spoločnosti.

Americká DIA ho zaradila na 52. miesto najnebezpečnejších preto, lebo podľa spravodajských služieb je vysoký predpoklad, že po prepustení sa vráti do TCG pôsobiacej v Belgicku, Taliansku, vo Veľkej Británii a v Afganistane.

Domov