Choroby, ktoré Kováč má, sa snažia riešiť dve opatrovateľky.

Exprezident Michal Kováč nemá na lieky. Prezradil nám svoj mesačný príjem

Bývalá hlava štátu Michal Kováč napriek prezidentskej rente a dôchodku zrejme nemá na drahé lieky a opatrovateľskú službu. Vláda mu musela pred pár týždňami odklepnúť pomoc vo výške 15-tisíc eur.

Z rezervy premiéra Roberta Fica Michal Kováč dostal dotáciu 15-tisíc eur. Ak nevie prežiť bývalá hlava štátu, ako majú vyžiť dôchodcovia, ktorí nikdy neboli prezidentmi a ich deti nerobia v zahraničí na ambasáde?

Osemdesiattriročný Michal Kováč sa pohybuje často na vozíku, má problém vstať a potrebuje opatrovateľky. Exprezident je na tom zdravotne čoraz horšie. Parkinsonova choroba sa silno prejavuje na jeho živote.

Napriek prezidentskej rente a dôchodku zrejme nemá na drahé lieky a opatrovateľskú službu. Vláda mu musela pred pár týždňami odklepnúť pomoc vo výške 15-tisíc eur.

Väčšinou doma

Prezident z rokov 1993 až 1998 nás privítal vo svojom dome v bratislavskej Dúbravke. Sediac pri stole sa s nami rozprával nielen o svojom zdraví, ale aj o rodine. Popíjajúc kávu sa aj posťažoval. „Je to nepríjemné, človek je obmedzený. Aj rozhovory už musím dávať doma. Von chodím málo, len na prechádzky,“ vraví bývalá hlava štátu. Kontakt so svetom má najmä cez noviny.

„Zaujímam sa o to, čo sa deje. Dennú tlač čítam ráno, to zaberie dosť času. Pomáha mi s tým manželka,“ hovorí Kováč. Tá však má tiež zdravotné problémy a po dome sa pohybuje s paličkou.

Opatrovateľky sa striedajú

Choroby, ktoré Kováč má, sa snažia riešiť dve opatrovateľky. Tie sa o neho starajú vo dne aj v noci. Pohybuje sa naozaj veľmi ťažko. Keď nás chcel zaviesť do obývačky, pri vstávaní od stola mu musel pomôcť fotograf. Starého pána oslovovala jedna z opatrovateliek pán prezident a jeho manželku zas pani profesorka.

Emília Kováčová totiž dlho pôsobila na Ekonomickej univerzite. Na schodisku od hlavného vchodu do bytu, keďže ich dom stojí na kopci, je aj špeciálny výťah pre vozík.

„Už si ani nepamätám, kedy som bol naposledy na nejakom oficiálnom podujatí. Pán Schuster ma pozýval na oslavu narodenín, ale nešiel som. Viete, je to nepríjemné, keď niekam prídete, podáte ruku a potom len sedíte. Nemohol som ísť ani na stretnutie prezidentov V4,“ dodáva smutne.

Dostal peniaze

Práve nalomené zdravie bolo dôvodom, že premiér Robert Fico priklepol Michalovi Kováčovi na lieky a opatrovanie 15-tisíc eur. „Môžem z toho zaplatiť opatrovateľku, lieky aj zdravotnícke potreby. Všetko je to veľmi drahé,“ posťažoval sa.

Zaujímavé je, že Kováč pred prezidentskými voľbami podporil práve Fica. Nie je to prvýkrát, čo dostal dotáciu z verejných peňazí. V roku 2011 mu prispela vtedajšia premiérka Iveta Radičová. Vyčlenila mu dvadsaťtisíc eur. Vtedy to však bolo na pomoc aj chod jeho kancelárie. „Mám prezidentskú rentu, to je 730 eur. A potom mám dôchodok 560 alebo 680 eur?“ vypočítava bývalý šéf štátu.

Prezidentská renta je podľa zákona pred zdanením 995 eur. Žiadny zázrak, no v porovnaní s obyčajným dôchodcom, ktorý má dôchodok priemerne štyristo eur, je Kováčov mesačný príjem zhruba 1 500 eur v čistom viac než slušný.

Nefunkčný systém

„Myslím si, že pán prezident má krásnu rentu,“ tvrdí Žofia Lomnická, bratislavská predsedníčka krajskej organizácie Jednoty dôchodcov na Slovensku. Ako dodáva, bežný dôchodca si u nás často rozmyslí, či si vôbec vyberie všetky predpísané lieky. Zo štyristo eur mu to totiž často ani nevyjde.

„Exprezidentovu situáciu asi vyhodnotili tak, že potrebuje dotáciu na starostlivosť,“ hodnotí gesto premiéra sociologička Sylvia Porubänová. „Je teda jasné, že keď u nás nestačí dôchodok človeku, ktorý bol v najšpičkovejšej funkcii, tak nemôže nikto vyžiť z dôchodku. Je to však neblahé dedičstvo desiatok rokov našich nízkych miezd a na tomto je to najmarkantnejšie,“ vysvetľuje.

Podobný názor má aj politológ Ján Baránek. „Exprezidenti v okolitých krajinách majú podstatne vyššie renty. Obvykle si udržiavajú miniaparát, majú napríklad hovorcu. Bývalý prezident totiž stále reprezentuje. Renta našich exprezidentov je však smiešne nízka a podobné dotácie sú zas len jednorazové riešenia,“ domnieva sa Baránek.

Na Slovensku aj prezident s nadpriemerným dôchodkom potrebuje pri zdravotných ťažkostiach finančnú pomoc. Zdravotná starostlivosť tak zrejme nie je ideálne nastavená. „Toto môže byť transparentný príklad jej nedostupnosti. Ľudia sú odkázaní na pomoc iných alebo neliečenie a predčasnú smrť,“ krúti hlavou Baránek.

Amnestovaný syn nepomáha

Exprezident Kováč je takmer každý deň cez telefón alebo internet v kontakte so synom Michalom, ktorého verejnosť pozná najmä z dodnes nedoriešenej kauzy únosu do Rakúska. V polovici deväťdesiatych rokov ho hľadal Interpol pre podozrenie z finančných machinácií v kauze Technopol. Otec prezident ho však v decembri 1997 amnestiou omilostil.

Exprezidentov syn v súčasnosti žije v taiwanskom hlavnom meste Tchaj-pej, kde pracuje ako vedúci Slovenského ekonomického a kultúrneho úradu. Otcovi však finančne nepomáha a na lieky neprispieva.

„Platy týchto ľudí v zahraničí nie sú vysoké a on má tri deti, tak má čo robiť,“ vysvetľuje. Náš zdroj z diplomatického prostredia odhaduje, že mladý Kováč môže zarábať okolo 7,5-tisíca eur v čistom.

Štát diplomatom tiež prispieva na školné pre deti aj na manželku v prípade, ak nepracuje. Vedúci zamestnanec má tiež nárok na ubytovanie v objektoch zastupiteľských úradov. Na plat Michala Kováča mladšieho sme sa pýtali aj ministerstva zahraničných vecí. To však neodpovedalo.

„Vedúcemu prislúcha funkčný plat podľa zákona,“ uviedol Peter Susko z ministerstva. Neuviedol, v akej platovej triede je Kováč mladší, takže jeho plat sa vypočítať nedá. Potvrdil však, že má nárok na bezplatné ubytovanie. Syna bol exprezident navštíviť naposledy pred dvoma rokmi. „Aj vnučky nás boli pozrieť cez prázdniny,“ dopĺňa. Starší syn Juraj ostal na Slovensku a býva pri rodičoch. „Pomáha nám,“ vraví exprezident.

Má aj ochranku

Každý exprezident má nárok aj na služobné vozidlo s pohonnými hmotami a s ochrankárom. V čase našej návštevy sme ho nevideli. Exprezident býva v peknom, rozľahlom dome, ktorý zvonku pôsobí oveľa skromnejšie. „Splatili sme ho ešte v roku 1983. Nenabalili sme sa vo funkcii, manžel to bral ako službu krajine,“ presviedčala nás pani Emília.


  • jb
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní