Federálni dôchodcovia nahlasujú, že ešte žijú a prichádzajú o peniaze

Dôchodcovia, ktorí pre rozdelenie bývalého Česko-Slovenska prichádzajú o stovky eur ročne, už roky čakajú na nápravu. Hrozí, že chystaná zmena pomôže iba niektorým.

Domov

V čase, keď prví poberatelia dôchodkov z druhého piliera dostávajú menej, než očakávali, a tým budúcim zas politici sľubujú z prvého piliera viac, ako budú reálne inkasovať, sa stále nedarí vyriešiť krivdu z minulosti. Týka sa stoviek dôchodcov, ktorí síce pracovali celý život na Slovensku, no v čase rozdelenia federácie sídlil ich zamestnávateľ v Česku.

Výsledok je, že dnes dostávajú nižší dôchodok, ako keby mal ich zamestnávateľ sídlo na Slovensku. Občianske združenie DôchodokSkCz odhaduje, že takzvaní federálni dôchodcovia strácajú priemerne 150 eur mesačne. A to nie je všetko.

Každé tri mesiace musia českým úradom preukazovať, že žijú, a nárok na českú časť dôchodku vzniká neskôr ako na Slovensku, a to až po dovŕšení 65 rokov.

Diskrimináciu federálnych dôchodcov by mala vyriešiť zmena zákona. Kým v Česku pod tlakom Súdneho dvora Európskej únie upravili legislatívu už v roku 2013, u nás sa črtá úprava, ktorá podľa občianskeho združenia DôchodokSkCz vytvorí skupinu znevýhodnených.

Strácajú stovky eur

Pán Ján pracoval celý život na Slovensku. Počas existencie spoločného štátu sa zamestnal v Nitre, v pobočke vtedajšieho národného podniku Tranzitný plynovod, ktorý mal centrálu v Prahe. Pomáhal vybudovať oblastný závod v Nitre, neskôr pracoval v závode Kompresorová stanica Ivanka pri Nitre.

Keď v januári 2008 nastupoval na dôchodok, mal aj po započítaní štúdia a základnej vojenskej služby odpracovaných 47 rokov. Dnes dostáva penziu, ktorá je podľa jeho prepočtov zhruba o dvesto eur nižšia než dôchodok, aký by poberal, keby jeho zamestnávateľ sídlil v čase rozdelenia federácie na Slovensku. Keďže mal sídlo v Prahe, stal sa z pána Jána federálny dôchodca.

Právnička Jana Berecová Titková upozorňuje, že zánik Česko-Slovenska umelo rozdelil pracovný život stoviek federálnych penzistov, čo má negatívny dosah na ich dôchodky. Platí totiž, že naša Sociálna poisťovňa im vypláca penziu len za roky odpracované po vzniku samostatnej Slovenskej republiky (1. január 1993).

Dôchodok za roky odpracované do 31. decembra 1992 (zánik Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky) im vypláca česká strana, keďže v čase rozpadu federácie síce pracovali na Slovensku, ale u zamestnávateľa, ktorý mal podľa Obchodného registra sídlo v Česku.

Právnička pripomína, že Zmluva o sociálnom zabezpečení medzi Českou a Slovenskou republikou považuje za „české“ aj obdobie pred uzavretím zmluvy so zamestnávateľom registrovaným v Česku vrátane štúdia na strednej i vysokej škole, základnej vojenskej služby a všetkých predchádzajúcich zamestnaní, pričom z náhradných dôb započítava Česko len osemdesiat percent.

Výsledok? Súčet „českého“ a „slovenského“ dôchodku je podľa Jany Berecovej Titkovej nižší aj o stovky eur ako penzia, na ktorú by mali dotyční penzisti nárok, keby v čase rozdelenia federácie pracovali pre firmu so sídlom na Slovensku.

„Rozdiel vzniká z toho, že na týchto žiadateľov o dôchodok sa hľadí na Slovensku tak, ako keby do 31. decembra 1992 vôbec nepracovali, a v Česku sa zas na nich hľadí tak, ako keby vôbec nepracovali po 1. januári 1993. Výsledkom sú dva malé dôchodky,“ dôvodí právnička, ktorá sa problematike federálnych dôchodcov venuje dlhodobo a niekoľkých zastupuje na súdoch v sporoch so Sociálnou poisťovňou.

Ešte žijem

Pod pokles federálnych dôchodkov sa medzičasom podpísali aj rozdiely vo výkone ekonomík, prijatie eura na Slovensku a oslabenie českej koruny.

„Celý produktívny život som bol zamestnaný, a teda aj poistený. Nikdy som nepracoval v zahraničí, ani dočasne, a trvalý pobyt som mal stále na Slovensku,“ hovorí penzista Jozef. Napriek tomu dostáva podľa neho o 175 eur mesačne menej, než by mal.

Jeho niekdajší zamestnávateľ - štátny podnik so sídlom na Slovensku - totiž prevzala po roku 1991 americká firma registrovaná v Prahe, ktorá sa zaregistrovala v Bratislave až pár mesiacov po rozdelení federácie.

„Keďže celkový odpracovaný čas sa rozdelil na dve časti, zrazu som ani v jednej republike nespĺňal stanovené počty odpracovaných rokov na priznanie maximálnych koeficientov a došlo ku kráteniu penzie v oboch republikách,“ vysvetľuje.

Jozef má, rovnako ako ostatní federálni dôchodcovia, ešte jednu špecifickú povinnosť - oznamovať, že neumrel. „Ako sa má cítiť penzista, keď musí ísť raz za štvrťrok na matriku po potvrdenie pre Českú správu sociálneho zabezpečenia, že ešte žije?!“ „Každé tri mesiace musím na matrike potvrdzovať ‚tlačivo o žití‘ a posielať ho na Českú správu sociálneho zabezpečenia v Prahe,“ hovorí pán Ladislav.

Dlhoročný zamestnanec Levitexu Levice zmenil deväť mesiacov pred rozdelením federácie prácu - od apríla 1992 robil pre Škodu Praha, avšak v odštepnom závode v Mochovciach.

„Škoda Praha pritom platila odvody za svojich zamestnancov do pobočky Sociálnej poisťovne v Leviciach, a to do rozdelenia federácie i po vzniku Slovenskej republiky,“ upozorňuje pán Ladislav, ktorý od septembra 1993 až do októbra 2013 pracoval výlučne pre slovenských zamestnávateľov.

Súdne spory

Niektorí federálni dôchodcovia sa odmietli zmieriť so status quo. Obrátili sa na Sociálnu poisťovňu, aby im dorovnala dôchodky na úroveň, akú majú penzisti, ktorí pracovali pre slovenských zamestnávateľov. Hoci viaceré súdy vrátane Najvyššieho súdu priznali, že v prípade federálnych dôchodcov dochádza k diskriminácii, a zrušili rozhodnutia Sociálnej poisťovne, k zmene nedošlo.

„Dôvod, pre ktorý Najvyšší súd zrušil niektoré rozhodnutia Sociálnej poisťovne, bol procesný. Rozhodnutia považoval za nedostatočne odôvodnené,“ tvrdí hovorca Sociálnej poisťovne Peter Višváder.

Sociálna poisťovňa zdôrazňuje, že iba postupuje v súlade s medzinárodnými zmluvami a platnými zákonmi, ktoré neumožňujú priznať vyrovnávací príplatok. Dorovnanie starobného dôchodku tak, ako predkladá navrhovateľ, nemá podľa Višvádera oporu v zákone.

„Povinnosť priznať vyrovnávací príplatok doteraz neuložil ani Najvyšší súd. Naopak, v sporoch, v ktorých sa poistenec domáhal priznania vyrovnávacieho príplatku, uviedol právny názor, že to právne predpisy Slovenskej republiky neumožňujú.“

Višváder dodáva, že v súčasnosti neexistuje ani jedno právoplatné rozhodnutie súdu, ktoré by ukladalo povinnosť priznať vyrovnávací príplatok. Fakt je, že slovenská legislatíva neumožňuje vyplácanie vyrovnávacích príplatkov.

Jana Berecová Titková však upozorňuje na rozhodnutie českého ústavného súdu z roku 2007. „V ňom okrem iného zaviazal Českú správu sociálneho zabezpečenia doplatiť rozdiel federálneho dôchodku na úroveň českých dôchodkov. Rozhodnutie bolo prijaté v čase, keď nebol v Českej republike schválený zákon o dorovnaní dôchodkov.“

Ak aj Sociálna poisťovňa nemohla a nemôže konať inak, lebo jej to nedovoľuje platná legislatíva, čierny Peter zostáva v rukách politikov. Jeden z federálnych dôchodcov, pán Ján, sa v minulosti obrátil na Vieru Tomanovú, ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny z čias prvej vlády Roberta Fica.

„Pani exministerka mi stroho odpísala v štýle ja nič, ja muzikant - všetko je v kompetencii Sociálnej poisťovne - ústredie,“ opisuje svoju skúsenosť.

Blýska sa na lepšie časy?

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pred časom avizovalo zmenu zákona, ktorá počíta s vyrovnávacím príspevkom. Bude sa však týkať iba časti dôchodcov. Tých, ktorí odpracovali do rozpadu federácie aspoň 25 rokov.

„Považujeme za spravodlivé vyrovnať české starobné dôchodky tým poistencom, ktorí do 31. decembra 1992 splnili kvantitatívnu podmienku nároku na starobný dôchodok podľa vtedy platného zákona o sociálnom zabezpečení - 25 rokov zamestnania - a ktorí mohli z tohto dôvodu legitímne očakávať, že o ich nároku na starobný dôchodok patriaci za toto obdobie sa rozhodne podľa predpisov dôchodkového poistenia štátu, ktorého občanmi sú,“ argumentuje hovorca ministerstva Michal Stuška.

Dodal, že predpokladaný počet dotknutých osôb je 916 s predpokladanou priemernou výškou vyrovnávacieho príplatku 95,5 eura. Juraj Danko z občianskeho združenia DôchodokSkCz to nepovažuje za spravodlivé.

„Naplnenie požiadavky 25 rokov možno prirovnať k tomu, že štát prostredníctvom Sociálnej poisťovne ide vrátiť, čo si požičal do priebežného piliera, len tým ‚československým‘ dôchodcom, ktorí mu požičiavali dlhšie ako 25 rokov,“ namieta.

V susednom Česku platí od decembra 2013 zákon, na základe ktorého musí česká obdoba našej Sociálnej poisťovne - Česká správa sociálneho zabezpečenia - dorovnať tamojším federálnym dôchodcom penziu na úroveň českých dôchodkov. Politici za riekou Morava sa rozhýbali až po verdikte Súdneho dvora Európskej únie. Otázne je, čo povedia súdy na chystanú slovenskú legislatívu.

„Domnievam sa, že ak nedôjde k politickému riešeniu tejto situácie, nezostane ľuďom, ktorí vytrvajú a budú ochotní do sporov investovať čas i peniaze, nič iné, len vyčerpať všetky opravné prostriedky prípustné podľa slovenského právneho poriadku a riešiť túto vec sťažnosťou proti SR na Európskom súde pre ľudské práva,“ obáva sa Jana Berecová Titková.

Domov