Sláva: V roku 2011 Robert Fico, šéf nitranskeho VÚC Milan Belica, Pavol Hrušovský a kritik PPP Ján Figeľ, zľava, s úsmevom otvárali R1 pri Nitre. Ročná splátka za 40 kilometrov je 130 miliónov eur.

Ficov kabinet sa znovu pustil do drahých diaľničných PPP projektov

Kabinet Roberta Fica chce realizovať diaľničné PPP projekty. Radičovej vláda ich ako predražené zastavila.

Projekty verejno-súkromného partnerstva, známe ako PPP, alebo, ako ich volá opozícia, Poriadne Predražené Projekty, sú späť. Prvé pokusy vlády Roberta Fica o stavbu diaľnice D1 na lízing zrušila Iveta Radičová. Vtedajší minister dopravy Ján Figeľ dodnes tvrdí, že „prvá Ficova vláda schválila pre štát nevýhodné megakšefty vo forme troch PPP balíkov“. Dva z nich stopli.

Naopak, na stavbu sa rozhodli využiť eurofondy. Nová vláda Roberta Fica má však na PPP projekty iný názor a opäť chce takýmto spôsobom stavať diaľnice v okolí Bratislavy. Vláda Smeru tak dúfa, že obíde dlhovú brzdu, lebo PPP projekty by sa zatiaľ nemali počítať do verejného dlhu.

Hľadajú poradcov

PPP projekt je v podstate ako lízing. Štát si nepožičia peniaze priamo, ale nechá diaľnicu postaviť súkromníka za miliardy, ktoré si požičia on a nie štát. Potom sa dohodne ročná splátka, čo sa volá poplatok za dostupnosť, teda že cesta funguje. A po splatení dohodnutej ceny prejde cesta do vlastníctva štátu.

Princíp je teda rovnaký ako pri lízingu. Ale poriadne drahý. Najnovšie plánuje minister dopravy Ján Počiatek takto postaviť obchvat Bratislavy D4 a rýchlostnú cestu R7 z Bratislavy do Dunajskej Lužnej. Podľa jeho vyjadrenia by chceli začať so stavbou koncom budúceho roka a stáť by mala vyše 1,5 miliardy eur.

Keďže štát so svojím úradníckym aparátom zrejme nie je svojprávny, potrebuje pri výstavbe aj dobre plateného súkromného poradcu, na ktorého už vypísal tender. Za vzácne rady má dostať 7,3 milióna eur. Pôvodne mali potenciálni miliónoví poradcovia dodať ponuku do 15. mája. Teda iba do 16 pracovných dní od jeho zverejnenia.

Nakoniec však veľkoryso posunuli otváranie obálok o týždeň. „V zákone je pre užšiu súťaž minimum 30 kalendárnych dní, čo formálne splnili. Keďže tam bolo veľa sviatkov, znižuje sa tak aj počet pracovných dní. Či to bol zámer, alebo nie, ťažko povedať,“ vysvetľuje Gabriel Šípoš z Transparency International.

Zaujímavé podmienky

Podmienky tendra však vzbudzujú veľké otázniky. Ministerstvo totiž od väčšiny poradcov požaduje znalosť slovenčiny slovom a písmom a k tomu skúsenosti minimálne s tromi podobnými PPP projektmi, z toho aspoň jeden zrealizovaný. „Chceme najlepšieho poradcu a s referenciami aj mimo Slovenska,“ povedal štátny tajomník ministerstva dopravy Viktor Stromček.

„Vylučujem, že by súťaž bola na niekoho šitá. To môže povedať iba ten, kto si neprečítal súťažné podmienky,“ dodal. Podľa neho boli zamestnanci na zahraničných konferenciách o PPP projektoch aj v Amerike, kde prezentovali zámer spustiť projekt. „Dúfame, že sa prihlási čo najviac expertov,“ uzavrel Stromček.

Koľko amerických expertov na PPP ovláda slovenčinu slovom a písmom, je však skutočne otázne. „Počet PPP zmlúv a štádium ich uplatnenia sa mi zdá v poriadku. Ale jazykové znalosti ma zarazili. Pri finančných expertoch píšu, že sa vyžaduje aj slovenčina, lebo zmluva je v slovenčine. Veď je najmenej preložiť ju. To má byť v dnešnej dobe reálny problém?“ pýta sa Šípoš z Transparency International.

„Podľa mňa nastavilo ministerstvo podmienky tak, že reálna súťaž o zákazku nebude a dostane pravdepodobne len jednu ponuku od tých, čo už radili na R1. A pritom úspešnosť tohto projektu je veľmi otázna,“ dopĺňa Šípoš.

Drahé PPP

Formou PPP postavili u nás len úsek R1 Nitra - Tekovské Nemce a Banská Bystrica - severný obchvat. „Štát si nemôže dovoliť rozsiahlejšiu výstavbu pre vysoké výdavky a vyčerpanú možnosť zadlžovať sa. PPP projekty sú cestou, ako sa tomu dá vyhnúť, ale tu môže mať konečné slovo Eurostat, ktorý môže zaradiť tieto projekty do dlhu,“ tvrdí analytik Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS.

Upozorňuje, že z pohľadu daňového poplatníka ide o taký istý dlh ako každý iný. „Akurát je podmienený tým, či diaľnica funguje, ale pravdepodobnosť, že by nefungovala, je minimálna. Tieto cesty sa tak či tak zaplatia z daní,“ dopĺňa s tým, že súkromník, keď chce, tak vie stavať lacnejšie ako štát.

Stromček potvrdil, že do PPP projektov idú, lebo štát je zadlžený a nemôže už zvyšovať deficit. „V prípade eurofondov by sme vyčerpali všetko iba pre Bratislavu a cez fondy plánujeme stavať inde na Slovensku,“ dodáva Stromček s tým, že plánované trasy sú pre hlavné mesto nutnosťou.

Súkromník má vyššie úroky

Podľa Ďuranu však práve zle nastavená zmluva pri R1 a vysoké úroky súkromníka spôsobili jej masívne predraženie. „Poplatok za dostupnosť R1 je 130 miliónov eur ročne. Výnosy z mýta a diaľničných nálepiek dosahujú sto miliónov eur ročne. Čiže prevádzka mýta a výber nálepiek na dvetisíc kilometrov ciest nepokryje ani náklady na budovanie a prevádzku 40 kilometrov R1. To je výrazný nepomer,“ myslí si Ďurana.

Nadšením z ďalšieho diaľničného verejno-súkromného projektu nekypí ani Karol Galek z SaS. „Realizácia takýchto projektov nie je zlá myšlienka. Žiaľ, v minulosti bola zneužitá v prospech vybraných osôb alebo firiem s cieľom tunelovať štátny rozpočet formou odklepnutia predražených výkonov, a to práve vďaka nominantom za stranu Smer.“

Podľa neho to automaticky vyvoláva otázky, či k rovnakému scenáru nedôjde aj v tomto prípade. Podobný názor má aj exminister Figeľ, ktorý dva kontrakty naštartované prvou Ficovou vládou zastavil.

„Boli predražené, ba podvodom schválené a protiústavné. Ušetrili sme tak 17 miliárd eur za 105 kilometrov diaľnice D1. Je to objem jednoročných výdavkov Slovenska! A začali sme stavať tieto úseky za eurofondy, za výhodné ceny a len s 15-percentným spolufinancovaním štátom,“ zdôrazňuje.

„Sú teda odôvodnené obavy, že na základe konania a prístupu tých istých aktérov dnešnej vlády by nové PPP znamenali pre ľudí skôr nevýhodné, netransparentné investície, ktoré by však určite ocenili vyvolené banky a firmy,“ dodáva Figeľ.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní